Žijeme v šťastnej časti vesmíru. V našom okolí je údajne stála veličina fyziky ideálna. Ďaleko v kozme má iné hodnoty.
Konštanta jemnej štruktúryOznačuje sa aj gréckym písmenom alfa.
Je to bezrozmerná veličina, ktorá určuje silu elektromagnetickej interakcie.
Predstavil ju v roku 1916 nemecký fyzik Arnold Sommerfeld. Je súčasťou štandardného modelu vesmíru.
BRATISLAVA. Fyzikálne zákony sú univerzálne. Platia všade a pre všetkých. Tento einsteinovský predpoklad možno nie je úplne pravdivý. Naznačujú to zistenia medzinárodného tímu vedcov. Hovoria, že jedna zo základných fyzikálnych konštánt možno nie je stála.
Naopak, v čase a priestore sa možno mení. Dokonca tak, že práve v našom kozmickom susedstve má vyhovujúci tvar.
Viac aj menejMedzinárodný tím astronómov zistil, že problémom je konštanta jemnej štruktúry, takzvaná „alfa“. Tá hovorí o sile elektromagnetickej interakcie a je základnou súčasťou štandardného modelu fyziky.
Keby táto „nemenná“ veličina bola len o štyri percentá väčšia či menšia, nejestvoval by vo vesmíre život. Nefungovala by totiž väčšina chemických reakcií a hviezdy by napríklad nedokázali vyprodukovať uhlík či kyslík.
Vedci z univerzít v austrálskom Novom južnom Walese, Swinburne a v britskej Cambridge však odmerali, že hodnota tohto základného čísla fyziky je v časti vesmíru mierne väčšia a na opačnej strane vzdialeného kozmu zase mierne menšia ako v našom okolí.
Podľa magazínu New Scientist rozdiel badať vo vzdialenostiach asi desať miliárd svetelných rokov. Ľudstvo však žije v takej časti univerza, kde je hodnota alfy ideálna.
Iba predpokladJohn Webb s kolegami skombinoval údaje z amerického Keckovho observatória na Havaji s výsledkami z európskeho teleskopu VLT v Čile. Meraním spektier kvazarov – exotických vesmírnych objektov, z ktorých svetlo prechádzalo cez veľmi vzdialené plynoprachové oblaky v rôznych oblastiach oblohy – zistili, že alfa je na severnej hemisfére asi o stotisícinu menšia a na juhu o stotisícinu väčšia ako v našom kozmickom susedstve. Podľa magazínu physorg.com je možnosť chyby pri meraní vedcov minimálna.
Výsledky naznačujú, že táto „konštanta“ má vo vesmíre orientáciu aj svoju vlastnú štruktúru. Nie všetci vedci však s výsledkami súhlasia.
Zatiaľ totiž neboli publikované v odbornom magazíne, článok sa však už posudzuje. Viacerí odborníci už teraz vyzývajú na ďalšie testy. Ak by totiž mali astronómovia z Austrálie a Británie pravdu, bola by to kľúčová udalosť pre súčasnú fyziku. „Že základné konštanty sú konštanty, to je iba predpoklad,“ dodal pre New Scientist Michael Murphy, spoluautor štúdie. „My sme tu na testovanie fyziky, nie na domnievanie sa.“
Boh alebo príroda?
Ideálna hodnota „konštanty“ alfa môže znovu posunúť debatu o potrebe Boha.
LONDÝN, BRATISLAVA. Boh nie je nutný. Tak sa nedávno vyjadril britský fyzik Stephen Hawking (na snímke SITA/AP) a rozpútal debatu o povahe fyziky či teológie. Označili ho za osvietenca aj vedeckého fundamentalistu. Hawking tvrdil, že veda dokáže vysvetliť vesmír aj bez tvorcu.
Stephen Hawking. FOTO - SITA/AP
Niektoré skupiny však hovoria, že Boh nastavil prírodné zákony tak, aby vyhovovali ľuďom. Správu o ideálnej hodnote konštanty jemnej štruktúry v našom okolí by si mohli vykladať ako podporu hypotézy o inteligentnom dizajnérovi. Proti Hawkingovým tvrdeniam vystúpil aj Jonathan Sacks, rabín Commonwealthu. „Medzi vedou a vierou je rozdiel,“ napísal pre Times. „Veda je o vysvetľovaní, náboženstvo o interpretácii.“
(tp)
