Bratislava 25. mája (TASR) - Slovenská informatická spoločnosť považuje vládny návrh zákona o elektronickom podpise, ktorý nedávno kabinet odobril a posunul do Národnej rady SR, za nerealizovateľný. Pod záštitou informatikov preto poslanci vypracovali druhý rovnomenný návrh. Oba návrhy, kompatibilné s direktívou Európskej únie a totožným termínom účinnosti (1. januára 2002), by sa mali dostať na program rokovania parlamentu vzhľadom na prípravu vykonávacích vyhlášok príliš neskoro, až v septembri.
Zákon o elektronickom podpise je konštituovaný na podporu elektronického obchodu. Poslanecký návrh zákona o elektronickom podpise, bez ktorého sa nedá tento obchod realizovať, podľa názoru informatikov zohľadňuje existujúce technologické a technické normy a popisuje infraštruktúru verejných kľúčov, ktorú je potrebné na realizáciu zákona vybudovať.
Čipová podpisová karta ako prostriedok na uskutočnenie medzinárodného obchodu elektronickou cestou musí byť bezpečná a dôveryhodná. "Dôvera v certifikáciu karty musí byť postavená na dôvere k certifikovanej autorite," podotkol Jozef Vyskoč z Asociácie pre bezpečnosť IT - ASIT v Bratislave. V prípade, dokreslil prax, že sa subjekt rozhodne vykonať elektronický obchod a dostane od obchodného partnera jeho verejný kľúč o podpise na webovej stránke, kde je istota o jeho pravosti? Aký úrad mu rýchlo potvrdí, že podpis partnera nefiguruje na zozname vyradených? Tieto rečnícke otázky uviedol J. Vyskoč v súvislosti s tým, že vládny návrh nedostatočne rieši úlohu certifikátov a ani nevymedzuje, kto bude vydávať certifikát verejného kľúča. Expert ďalej upozornil aj na nebezpečie sfalšovania elektronického podpisu a potrebu novelizácie zákona o archívnictve, aby sa dali materiály v elektronickej podobe uchovať a nezneužiť. Týmto prístupom sa administratívna stránka návrhu povyšuje nad technickú. Tým sa ani neriešia zásadné otázky, a to, akým spôsobom sa bude vytvárať elektronický podpis certifikačnej autority, kto, a ako bude disponovať s podpisovým právom za organizáciu, ktorá elektronicky obchoduje.
Medzi ďalšie výhrady k vládnemu návrhu zákona zaradil Daniel Olejár zo Slovenskej informatickej spoločnosti nejednoznačný výklad pojmov, čím vzniká terminologická nekonzistentnosť materiálu. Z právneho hľadiska síce vládny návrh rozlišuje obyčajný a zaručený elektronický podpis, ale ich odlišuje iba formálne, pretože priznáva obyčajnému podpisu právne účinky vlastnoručného, čo tiež predstavuje riziko.
* ku zll
