BRATISLAVA. S drogami je problém. Sú na zozname najnebezpečnejších látok, ktoré ľudstvo pozná. Používané nekontrolovane spôsobujú závislosť, často osudovú, a rýchly celkový úpadok organizmu. Napočudovanie niektoré z nich, napríklad LSD, marihuana alebo extáza, majú veľmi zvláštne vlastnosti. Keď sa správne využijú, môžu pomôcť ľuďom trpiacim najzákernejšími chorobami v situáciách, keď už nefunguje nič.
Albert Hofmann bol švajčiarsky chemik, ktorý ako prvý syntetizoval LSD. Keď túto drogu v roku 1943 sám na sebe vyskúšal, zažil nie celkom nepríjemný pocit, ktorý opísal ako „značnú nesústredenosť kombinovanú s ľahkým závratom“ a „extrémne stimulovanú predstavivosť“.
Dnešní vedci, ktorých rovnako ako Hofmanna fascinujú účinky niektorých drog na ľudský organizmus, skúmajú ich jednotlivé zložky v laboratóriu najmä z pohľadu lekárov. S Hofmannom majú spoločnú snahu pomôcť ľuďom.
Hofmannovi pokračovatelia
Napokon aj vynálezca LSD chcel vyvinúť prostriedok, ktorý by povzbudzoval činnosť dýchacieho a obehového systému, našiel však niečo, čo výrazne ovplyvňuje ľudskú psychiku; preto sa tieto látky označujú ako psychedelické.
Britský vedecko-populárny týždenník New Scientist k citlivej a dlho diskutovanej problematike lekárskeho využitia víkendových či rekreačných drog zverejnil rozsiahly článok. Konštatoval v ňom, že po štyridsiatich rokoch sa začína meniť situácia, keď sa ich používanie nespájalo s výskumom vo svetových laboratóriách.
Mainstream stál mimo
Po dobu takmer štyroch dekád sa do výskumu lekárskych možností psychedelických drog, ktorých užívanie zakazuje zákon, hlavný výskumný prúd nezapájal. Dôvodom bolo najmä zaradenie LSD do najnebezpečnejšej prvej skupiny. Spolu s tým sa vylúčila aj možnosť, že by výskum drog tohto typu mohol mať pre ľudí nejaký prínos. Stalo sa to v USA v roku 1970.
Zaradenie LSD do najnebezpečnejšej skupiny, kde sa vylučuje aj akékoľvek lekárske využitie, bola chyba. Vyplývala z neznalosti a tabu. Povedala to pre New Scientist Amanda Feildingová, riaditeľka oxfordskej Beckleyovej nadácie, ktorá podporuje výskum vedomia a jeho zmien. Michael Mithoefer, psychiater z Mount Pleasant v Kalifornii ju doplnil, že rozhodnutia tohto typu nevyplývajú z vedeckých, ale z politických dôvodov.
Napriek týmto ťažkostiam teraz v USA a vo Švajčiarsku prebiehajú experimenty s lekárskym využitím víkendových drog. Mali by preveriť napríklad potenciál LSD a psilocybínu (psychoaktívnej zložky huby holohlavec) pri uľahčení trápenia onkologických pacientov postihnutých depresiami a chronickou úzkosťou. Vo Veľkej Británii sa skúma možnosť použiť psilocybín aj ako prostriedok na potlačenie dlhodobo stresujúcich spomienok.
Bolesti hlavy aj roztrúsená skleróza
Psychedeliká by mohli pomôcť napríklad aj v liečbe tabakovej závislosti. Ukázala to štúdia z renomovanej americkej Univerzity Johnsa Hopkinsa v Baltimore v štáte Maryland. Skupina vedcov na nemeckej Hannoverskej lekárskej fakulte zas skúma, či by nemohla tzv. bromo-LSD, čiže nepsychoaktívnu formu drogy, pomôcť proti veľkým (tzv. klastrovým) bolestiam hlavy; je to jedna z najnepríjemnejších a najsilnejších známych foriem bolesti.
„Lepšie pochopenie toho, ako tieto drogy pôsobia na zvieratá, a súčasný pokrok v technikách zobrazujúcich mozgové pochody priniesol impulz pre nové výskumy,” píše New Scientist.
O lekárskych možnostiach marihuany už existuje aj rukolapný dôkaz: nedávno Kanada povolila využitie liečebného extraktu z tejto rastliny, pretože efektívne znižuje bolesti vyskytujúce sa pri ochorení nervového systému pri roztrúsenej skleróze.
Klinické skúšky pozitívnych účinkov MDMA, známejšej ako tanečná droga (extáza) a LSD na ľuďoch tiež začínajú prinášať výsledky. New Scientist konštatuje, že to môže zvýšiť tlak na vlády jednotlivých krajín, aby zvolili nový prístup k financovaniu a regulácii tohto typu výskumu.
