Chcete počuť strašidelnú historku? Na svete sú už milióny ľudí, pre ktorých sú najdôležitejšími informačnými kanálmi Facebook a Twitter.
Nie papierové noviny (to už sme stratili nádej), ani televízia (to by bolo akceptovateľné, sme realisti), ani webové stránky novín či televízie (to sme ešte tajne dúfali).
Ale Facebook, kde ľudia píšu, čo mali na obed, posielajú si srdiečka a kŕmia virtuálne kravičky. A čo je najhoršie, nie sú to už len tínedžeri.
Bývalý finančník a dnes úspešný autor Nassim Taleb ľuďom radí, aby v záujme zachovania vlastnej príčetnosti v dobe informačného pretlaku ignorovali všetky správy, ktoré nepočujú od iných ľudí.
Ďalší autor bestsellerov a rešpektovaný mysliteľ v oblasti nových technológií Chris Anderson vysvetľuje, že určite nezačne čítať dlhý článok v časopise bez toho, aby o ňom už predtým od niekoho počul.
A profesor žurnalistiky na Newyorskej univerzite Jay Rosen priznáva, že už nesleduje žiadne zdroje samostatne cez RSS, ale spolieha sa len na odkazy, ktoré nájde na Twitteri.
Web 2.0 by potešil babičku
Najväčším omylom v uvažovaní o sociálnych médiách ako Facebook je predstava, že takéto správanie je akýmsi novým trendom, prípadne ďalším sprisahaním technológov, ktoré spôsobí, že sa už aj posledných osem slovenských detí prestane hrať na ihrisku a zasadnú k obrazovkám.
V skutočnosti naši starí rodičia získavali takmer všetky informácie zo „sociálnych médií" - od ľudí zo svojho okolia. V dvadsiatom storočí prišli masové médiá, ktoré mali stále silný spoločenský prvok - ak ste mali doma len jeden televízor a dva kanály, tak nezostávalo nič iné, ako sledovať spolu s celou rodinou a na druhý deň ste mohli program rozoberať v práci, lebo ho videli všetci.
Internet množstvo informačných zdrojov zrazu zmnohonásobil a chvíľu sa zdalo, že každý bude čítať iné noviny a vďaka počítačom sa premenia naše obývačky na kópie riadiaceho strediska vesmírnych letov, kde sa zbiehajú rýchlosťou svetla informácie z celého sveta.
Veľmi rýchlo, samozrejme, prišla únava z prebytku informácií a ľudia sa aj na internete zafixovali na najsilnejšie mediálne značky. (V roku 2001 bol podiel 10 najväčších webových serverov na celkovom počte zobrazených webových stránok v USA 31 percent, dnes je to už neuveriteľných 75 percent).
Facebook namiesto editora
A tu prichádza na scénu Facebook a prináša dve zásadné zmeny. Po prvé, je zrejme prvým masovým médiom, kde sa dozviete „veľké"správy o svete (záplavy v Pakistane) a zároveň aj „malé" správy z vášho najbližšieho okolia (spolužiaka vytopila susedka).
Po druhé, o tom, čo sa dozviete, nerozhoduje žiaden anonymný editor, ale ľudia, ktorí sú vám najbližší. Prakticky všetky médiá pokúšajúce sa na webe o personalizované spravodajstvo na ňom pohoreli, lebo ľudia mu nedôverujú dostatočne - ak si aj zvolia, že chcú len správy z konkrétneho regiónu alebo oblasti, nakoniec neodolajú ani ostatným, lebo sa boja, že im niečo dôležité unikne.
Facebook je prvé webové médium, pri ktorom sa mnohí ochotne spoliehajú, že všetky ostatné informačné zdroje môžu začať ignorovať, lebo ak bude niečo skutočne dôležité, tak im to oznámia ich priatelia.
A teraz sa na vás začnú deti pozerať ako na blázna z 20. storočia, ktorý nechával výber informácií na anonymného editora namiesto toho, aby bol aktívny a využil filter svojich známych.
Zostáva jedine dúfať, že vašim deťom tento text nikto neodporučí.
Autor: odborník na nové médiá v NextBig.sk
