TV OKO

Končí éra amerických raketoplánov

Keď 12. apríla 1961 obletel na palube sovietskej vesmírnej lode Vostok 1 Jurij Gagarin Zem, bola to celosvetová senzácia. USA síce neskôr kontrovali letom na Mesiac a presne o dvadsať rokov vypustili do vesmíru raketoplán.

Posádka prvého raketoplánu. John Young a Robert Crippen patrili medzi najskúsenejších astronautov, a preto dostali za úlohu pilotovať prvý skúšobný let do vesmíru a naspäť. Štart sa uskutočnil 12. apríla 1981

Keď 12. apríla 1961 obletel na palube sovietskej vesmírnej lode Vostok 1 Jurij Gagarin Zem, bola to celosvetová senzácia. V kozmickom súboji počas studenej vojny získal prvý dôležitý bod Sovietsky zväz. USA síce neskôr kontrovali letom na Mesiac, no presne dvadsať rokov po Gagarinovej misii, 12. apríla 1981, pridali Američania ďalší významný bod. Vypustili do vesmíru raketoplán Columbia, prvý stroj, ktorý sa bol schopný opätovne vrátiť na obežnú dráhu.

Charakteristickou črtou raketoplánov je, že štartujú ako klasická raketa, späť na Zem sa však vracajú ako vetrone, kĺzavým letom cez atmosféru. Opakované použitie však nebolo ich jedinou prednosťou. Tú predstavovala možnosť dopravenia oveľa väčšieho množstva materiálu, satelitov a družíc do vesmíru než raketami. Navyše, raketoplán ich mohol priamo na obežnej dráhe v prípade poruchy opraviť, dokonca doniesť na renováciu späť na Zem. A práve v tomto spočívala genialita raketoplánov, ktoré na konci roka 2010 definitívne odídu do služobného dôchodku.

Posledná misia

Poslednú misiu mal pôvodne vykonať najstarší funkčný raketoplán Discovery. Všetko sa však narýchlo zmenilo a poslednú misiu vykoná vo februári 2011 raketoplán Endeavour, ktorý má za úlohu vyniesť do vesmíru prístroj AMS – Alfa magnetický spektrometer, ktorý vytvára oveľa silnejšie magnetické pole, ako je na Zemi. Má slúžiť na fyzikálne účely. A práve preň sa museli oba lety vymeniť.

Urýchľovač častíc je vybavený supravodivým magnetom, ktorý potrebuje dokonalé chladenie. Ako ochladzovač vybrali vedci tekuté hélium. Pár mesiacov pred štartom však zistili, že chladiaca zmes v zásobníku vydrží najviac tri roky, čo je pri projekte plánovanom na desať rokov za 1,5 miliardy dolárov skutočne málo. Preto sa kompetentní rozhodli vymeniť supravodivý magnet za obyčajný. Ten treba dokonale otestovať, preto sa pôvodný dátum letu zmenil.

Poslednej misii velí Mark Kelly. Pilota Gregoryho Johnsona dopĺňajú Američania Michael Fincke, Greg Chamitoff, Andrew Feustel a Talian Roberto Vittori. Misia Endeavour s označením STS 134 bude teda ukončením takmer tridsať rokov trvajúcich letov raketoplánov do vesmíru.

pic2.jpg

Posádka raketoplánu Endeavour v roku 2010. Od 8. do 22. februára jej členovia
plnili rôzne úlohy počas misie na ISS. Sediaci zľava: pilot Terry Virts a veliteľ
George D. Zamka. Stojaci sú špecialisti na rôzne úlohy: Nicholas Patrick,
Robert L. Behnken, Kathryn P. Hire a Stephen Robinson

Americká flotila

Americký Národný úrad pre letectvo a vesmír – NASA, počas svojej existencie postavil celkovo šesť týchto raketoplánov - Enterprise, Columbia, Challenger, Discovery, Atlantis a Endeavour. V múzeu NASA možno objaviť aj „raketoplán“ Pathfinder, ide však len o maketu z dreva a ocele.

Enterprise sa ako jediný z rodiny nikdy nedostal na obežnú dráhu Zeme. Slúžil len na atmosférické skúšky. Prvé testy sa začali vo februári 1977, pričom sa overovali aerodynamické parametre, pristávanie, zdokonaľoval sa systém ochrany keramických doštičiek. Špeciálne upravený Boeing 747 ho na svojom chrbte vyniesol do atmosféry, kde ho potom od seba odpojil. Robert Crippen, pilot prvej misie, vtedy poznamenal: „Keď som videl raketoplán na chrbte Boeingu, myslel som, že sme to neskutočne pokašľali a nikdy to nebude fungovať.“
Enterprise mal pôvodne dostať názov Constitution. Po hromadnej petícii nadšencov seriálu Star Trek sa zmenil na Enterprise, podľa seriálovej kozmickej lode.

Zrejme to bol dôvod, prečo iné sesterské raketoplány pomenovali podľa významných, skutočných námorných lodí. Columbia dostala označenie po prvej americkej lodi, s ktorou Robert Gray oboplával Zem. Challenger nazvali podľa britskej lode, ktorá sa v rokoch 1873 - 1876 zúčastnila na oceánografickej misii, Discovery po lodi Jamesa Cooka, s ktorou oboplával Severnú Ameriku cez Severný ľadový oceán. Atlantis nesie názov nielen po bájnom kontinente Atlantída, ale aj po plachetnici Oceánografickej inštitúcie. Endeavour kopíruje názov ďalšej z lodí Jamesa Cooka. Keďže Endeavour vznikol ako náhrada za zničený Challenger, uvažovalo sa i o názve Challenger 2. Z poverčivosti a možnosti zámeny však tento názov zamietli.

Prvý let

Takmer päť rokov trvali vedecké, technologické a iné testy, kým sa NASA rozhodla 12. apríla 1981 uskutočniť prvú misiu do vesmíru. Letieť mal raketoplán Columbia a pre riskantnosť celého podniku sa pripravila iba dvojčlenná posádka – misii velil John Young (1930). Patril medzi najskúsenejších astronautov tých čias, keďže mal za sebou tri lety v kozme a misiu na Mesiaci. Pilotom raketoplánu bol Robert Crippen (1937), skúšobný letec. Jay Barbree, vesmírny referent, sa o nich vyjadril: „Posádka sa mala zúčastniť hneď na prvej misii, čo predtým nikdy nebolo zvykom. A tí dvaja ‚cvoci‘ do toho skutočne išli.“

Štart si priamo do vesmírneho Kennedyho centra prišlo pozrieť pol milióna ľudí. Let sa vydaril, počas dvojdňovej misie obleteli Zem tridsaťšesťkrát. NASA potom ešte vykonala do polovice roka 1982 tri skúšobné lety s hlavnou úlohou vyskúšať manipulačné rameno či drobné experimenty v beztiažovom stave.

pic1.jpg

Cesta raketoplánu k štartovaciemu miestu

Nárast počtu misií

Jedenásteho novembra 1982 odštartovala prvá ostrá misia so štvorčlennou posádkou, ktorá sa stala svedkom prvého vypustenia družice raketoplánom. Od roku 1983 vstúpil do činnosti druhý vyrobený raketoplán Challenger, ktorý pri misii STS 7 v júni 1983 viezol ako prvý na palube ženu, astronautku Sally Ridovú, v septembri zasa prvého černocha Guióna Bluforda. Okrem toho sa táto misia zapísala do histórie prvým nočným odletom i príletom. Postupom času, keď sa ku Columbii a Challengeru pridal raketoplán Discovery (v roku 1984) a Atlantis (v roku 1985), narastal počet misií. Len v roku 1985 vzlietli do vesmíru deväťkrát. Nebolo preto nič nezvyčajné, že americká spoločnosť a najmä médiá postupne strácali záujem o lety raketoplánov. Brali ich ako samozrejmosť, ktorá už ničím nemôže zaujať. Preto sa v NASA pokúsili pritiahnuť pozornosť niečím nezvyčajným.

Tragédia Challengeru

Nový záujem mal vzbudiť program, prostredníctvom ktorého sa mali vyučovať americké deti v školách priamo z vesmíru. Záujem vyučujúcich bol obrovský. Prihlásilo sa okolo desaťtisíc pedagógov z celej Ameriky, do najužšieho výberu sa ich dostalo desať. Šťastie sa usmialo na Cristu McAuliffovú, vyučujúcu spoločenské vedy. Jej náhradníčkou sa stala Barbara Morganová (tá nakoniec ostala v službách NASA a absolvovala let do vesmíru v roku 2007 na palube Endeavouru). Z oboch sa stali priateľky, tri mesiace pred letom Challengeru sa boli spolu pozrieť na štart raketoplánu. „Bolo krásne sledovať štart a uvedomiť si, že teraz bude na rade Crista,“ spomína Barbara.

Ráno 28. januára 1986 udreli na Floride mrazy, ktoré dosiahli v noci mínus štrnásť stupňov Celzia, ráno mínus štyri. Zo štartovacej rampy sa museli odstrániť veľké cencúle ľadu. Za takýchto extrémnych podmienok dovtedy nijaký raketoplán neštartoval. Misia STS 51-L bola už niekoľkokrát odložená. V prvých marcových dňoch musela štartovať Columbia, preto nahustený program bránil ďalším odkladom. Gene Kranz, vtedajší riaditeľ operácií, sa neskôr vyjadril: „Teplota nás znepokojovala, ale nepovažovali sme to za dôvod na odloženie štartu.“

Challenger dostal zelenú, prudko začal stúpať k oblohe. Asi 72 sekúnd po štarte zachvátil palivovú nádrž plameň, ktorý spôsobil výbuch raketoplánu. Presne 73,126 sekundy po štarte s ním stratili kontakt. To všetko sa stalo vo výške šestnásť kilometrov. Postupne začali dopadať do vôd Atlantiku prvé trosky. Medzi ľuďmi, ktorí si prišli pozrieť štart, zavládlo zdesenie. Všetci tušili, že posádka okamžite zahynula. Odtajnené informácie však neskôr ukázali, že traja členovia posádky si aktivovali kyslíkové prístroje. Keďže sa výbuch odohral vo veľkej výške, hneď potom stratili vedomie. Zabil ich až dopad na vodnú hladinu oceánu.

Story Mushgrave, jeden z najskúsenejších astronautov, to komentoval slovami: „Za všetko mohla obyčajná nedbalosť. Zármutok sa veľmi rýchlo zmenil na zlosť. Vedeli sme, ako sa správa tesnenie pri zmene teploty. Mali sme k dispozícii dáta, vedeli sme o problémoch. U všetkých, čo s tým nemohli absolútne nič robiť, to vyvolalo nefalšovaný hnev.“ NASA po prvý raz stratila astronautov počas plnenia misie. Posádku tvorili veliteľ Francis Scoobe a Michael Smith, Ellison Onizuka, Ronald McNair, Judith Resniková, Crista McAuliffová a Gregory Jarvis. Až do vyšetrenia tragédie boli všetky lety pozastavené. Za príčinou katastrofy stál poškodený tesniaci krúžok palivovej nádrže.

pic3.jpg

Raketoplán na chrbte špeciálne upraveného Boeingu 747. Raketoplán nie je schopný
štartu klasickým spôsobom (ako lietadlo), preto je odkázaný na iné lietadlo.
V pozadí je montážna hala, v ktorej raketoplány pripravujú na štart

Obnovenie letov

Po dva a pol roku vyšetrovania a po uskutočňovaní technicko-bezpečnostných úprav sa NASA rozhodla lety obnoviť. Podľa vyjadrenia jedného z pracovníkov NASA „v našom odbore musíme vždy smerovať dopredu. Zastaviť znamená vzdať sa.“ Ako prvý letel Discovery 29. septembra 1986. Záujem médií i ľudí bol obrovský. Každý bol zvedavý, či sa opäť odohrá podobné fiasko. Všetko však prebehlo v poriadku a NASA sa postupne púšťala do čoraz významnejších projektov. Na výskum planét Venuša a Jupiter vyniesol raketoplán Atlantis v priebehu roka 1989 do vesmíru medziplanetárne sondy Magellan a Galileo. Tie priniesli nové obrázky i poznatky z týchto planét.

Najvýznamnejší krok sa udial v apríli 1990, keď Discovery uviedol na obežnú dráhu Hubblov vesmírny ďalekohľad. Išlo o najambicióznejší projekt NASA od letov na Mesiac. Ešte nikdy neniesol raketoplán na svojej palube taký veľký náklad. Ďalekohľad mal veľkosť autobusu, vážil jedenásť ton a jeho hodnota bola jeden a pol miliardy dolárov. Aby mohol naplno vykonávať svoju funkciu, musel byť umiestnený do vyšších sfér vesmíru, aby naň nedopadalo svetlo zo Zeme. Raketoplány dovtedy lietali do výšky maximálne dvestoosemdesiat až tristodvadsať kilometrov. Táto misia sa musela dostať až do výšky šesťsto kilometrov.

Od čias letov na Mesiac sa tak vysoko nik nedostal. Aj preto šla na misiu skúsená posádka, ktorá mala absolvovanú aspoň jednu misiu. „To je omnoho vyššie ako naposledy,“ vyjadril sa veliteľ posádky Loren Shriver. Kathryn Sullivanová dodala: „Z dvojnásobnej výšky vyzerá Zem úplne inak. Všetkých nás to ohromilo.“ Po dosiahnutí potrebnej výšky začala posádka pracovať na aktivácii ďalekohľadu. Bez problémov rozvinuli prvý solárny panel.

Druhý sa začal rozvíjať, ale čoskoro zastal. Hrozilo, že pre nedostatok energie sa môže celý prístroj vyradiť z činnosti. Dvaja astronauti čakali oblečení v skafandroch, aby pomohli ručne roztiahnuť panel. Našťastie, zásahom preprogramovania systému zo Zeme sa podarilo celú akciu úspešne dokončiť. Do troch týždňov dostalo riadiace stredisko prvé fotografie z ďalekohľadu. Vtedy prišlo rozčarovanie - všetky obrázky boli rozmazané. Čoskoro našli optici príčinu. Hlavné zrkadlo má nesprávny tvar, čiže ďalekohľad je krátkozraký. Chybu predstavovalo zakrivenie s odchýlkou milióntiny centimetra, čo je asi päťdesiatina priemeru ľudského vlasu. Začalo sa hovoriť o veľkom fiasku za vyše miliardu dolárov, a preto musela NASA vykonať prvý servisný let k ďalekohľadu už v decembri 1993. Vďaka skvelej práci Storyho Mushgrava sa podarilo chybnú optiku vymeniť a ďalekohľad mohol konečne plniť funkciu, na ktorú bol vyrobený.

Tragédia Columbie

Postupom času sa NASA začala venovať spolupráci s vesmírnou stanicou MIR, ktorá po páde sovietskeho bloku plnila funkciu medzinárodnej stanice. Po jej zániku využívala NASA väčšinu letov raketoplánov na budovanie Medzinárodnej vesmírnej stanice ISS. Medzi decembrom 1998 a januárom 2003 bola jedinou výnimkou misia Endeavouru STS 99, ktorá sa podrobne zaoberala skúmaním zemského povrchu radarom SRTM. Získali sa skvelé zábery činných sopiek, pieskových a dažďových búrok, ale aj negatívny vplyv výrubu lesov na prírodu (napríklad zanesené východné africké pobrežie vplyvom erózie pôdy).

Málo vedeckých experimentov kritizovala celá americká spoločnosť. Vedenie NASA preto vybavilo najstaršiu loď flotily, Columbiu, najmodernejšou technológiou, čo ju vyradilo z aktívnej činnosti takmer na rok. Na palube sa vykonalo takmer osemdesiat pokusov z oblasti lekárstva (zameranie na výskum rakoviny) a biológie. Všetko prebiehalo podľa plánu, experimenty dopadli úspešne. Stačilo málo - zvládnuť prípravy na návrat a bezpečne pristáť.

Prvého februára 2003, asi šestnásť minút pred pristátím, riadiace stredisko stratilo kontakt s Columbiou, ktorá bola v tom čase približne vo výške šesťdesiattri kilometrov. Krátko predtým vedenie letu hlásilo posádke: „Columbia, tu Houston, pozeráme sa na údaje o tlaku a chýbajú nám posledné.“ „Rozumiem...“ to boli posledné slová veliteľa posádky Ricka Husbanda. Columbia sa rozpadla tesne po vstupe do atmosféry, keď ju vysoké teploty pre dieru v krídle doslova roztrhli. Trosky dopadali na územie štátov od Texasu po Louisianu. Nasledovalo zbieranie roztrúsených častí raketoplánu a dôkladné vyšetrovanie. To sa zameralo na niekoľko sekúnd po štarte, keď sa z veľkej palivovej nádrže odtrhol kus izolačnej hmoty vo veľkosti tehly. Pri páde poškodila izolačné doštičky na ľavom krídle. Počas celej šestnásťdňovej misie lietali vo vesmíre s dierou a nik si to nevšimol.

Mnohí odborníci uisťovali, že pena nemohla mať také deštrukčné účinky. Až neskôr vykonané pokusy vyvolali doslova šok. Pena dokázala poškodiť izolačné doštičky tak, ako to mnohí nikdy nepredpokladali. Bolo však neskoro. Z posádky Rick Husband, William McCool, Kaplana Chawlaová, David Brown, Michael Anderson, Laurel Clarková a Ilan Ramon (prvý Izraelčan vo vesmíre) ostali len zuhoľnatené telesné zvyšky, ktoré identifikovali pomocou DNA. Po znovuobnovení letov v roku 2005 sa NASA sústredila už len na servisné lety k „Hubblu“ a dobudovanie ISS.

pic4.jpg

Raketoplán Endeavour počas misie na ISS (International Space Station).
Raketoplány leteli k ISS spolu 36-krát

Zaujímavosti z misií

Raketoplány stihli za tri desaťročia uskutočniť 134 letov do vesmíru. Päť z nich smerovalo k Hubblovmu teleskopu, deväť k MIR-u, tridsaťšesť k ISS. Zvyšné boli venované vypusteniu satelitov a vedeckým experimentom. Na palubách sa objavili okrem Američanov Rusi, Nemci, Taliani, Kanaďania, Japonci, Belgičania či astronaut zo Saudskej Arábie (Sultan bin Salman al Saud Abdurahman).

Celkovo trikrát bola funkcia veliteľa misie zverená ženám. Ako prvá dostala túto poctu Eillen Collinsová s Columbiou v roku 1999 a s Discovery po obnove letov v roku 2005. Tou druhou bola Pamela Melroyová v roku 2007, tiež na palube Discovery.

Najväčšiu posádku, s počtom osem ľudí, jediný raz vyniesol Challenger v roku 1985. Len raz sa musela celá misia pre komplikácie opakovať. Stalo sa to v apríli 1997. Pre vážne technické problémy sa misia Columbie musela po troch dňoch prerušiť. Vrátili sa na základňu a celá posádka potom v júni absolvovala misiu odznova.
Najstarším človekom v raketopláne, i vo vesmíre všeobecne, sa v roku 1998 (misia Discovery STS 95) stal John Glenn, prvý americký kozmonaut na obežnej dráhe Zeme. V čase konania misie mal sedemdesiatsedem rokov. V pohode zvládol celú procedúru výcviku posádky. Vďaka nemu sa mohli sledovať zmeny ľudského tela vo vesmíre s odstupom tridsaťšesť rokov.

Po dvadsiatich deviatich rokoch teda raketoplány ukončujú svoju činnosť. Získali mnoho vedeckých poznatkov, umožnili inštaláciu mnohých družíc a satelitov, ktoré majú pozitívny vplyv na život na Zemi. Žiaľ, o život prišlo štrnásť ľudí. Ich smrť však určite nebola zbytočná. Priniesla viac pozornosti pre zvýšenie a zdokonalenie bezpečnosti ich kolegov. Nikdy sa však na nich nezabudne. Svojou odvahou a odhodlaním boli dôkazom toho, že aj so zvýšeným rizikom smrti vykonávali svoju prácu profesionálne a naplno.

Najčítanejšie na SME Tech


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Trainspotting po slovensky. Ako žijú narkomani v Bratislave

Strávili sme víkend v spoločnosti ľudí závislých od drog.

KOMENTÁRE

Dobrovoľníci a štátna drogová politika sú v napätí

Drogový biznis sa globalizuje a digitalizuje.

ŠPORT

Bratia posielajú väčšinu platu rodičom

Synovia majstra sveta prekonali otca.

KOMENTÁRE

Sulíka nahnevali ruské noviny, zastal sa Únie

Ruské médiá opisujú údajnú petíciu za vystúpenie Slovenska z EÚ.

Neprehliadnite tiež

Na letiskách pýtajú mobil aj heslá. Ako sa brániť strate súkromia?

Američan musel na letisku colníkom prezradiť heslá, aj keď tam mal citlivé informácie z NASA.

Aj Dell vie vyrobiť monitor pre náročného hráča (test Dell S2716DG)

Má maximálne plynulý obraz v hrách, no využijete ho jedine s výkonnými grafickými kartami od Nvidie.

Štyri hry, ktoré vám spríjemnia víkend

Od plánovania hromadnej dopravy cez magické dobrodružstvo, ničenie áut, až po krvavú akciu.

Je kráľ YouTubu fašista, alebo mu médiá nerozumejú?

Felixa Kjellberga sleduje viac ako 50 miliónov ľudí. Teraz ho obvinili, že šíri nenávisť.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  5. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  7. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  8. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  9. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  10. Jarné prázdniny pri mori?
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  2. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  5. Dokázali by ste nakúpiť so zavretými očami?
  6. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  7. Stanovisko Klubu pre Bratislavu k zákazu hazardu v Bratislave
  8. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  9. Mesto Medzev v Charte európskych vidieckych obcí
  10. Valentínska nálada v Poluse pokračuje
  1. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 17 547
  2. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 10 828
  3. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 6 751
  4. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 5 979
  5. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 5 964
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 5 673
  7. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 4 111
  8. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 3 989
  9. Jeden z najkrajších interiérov má Meridiana v Prievidzi 3 687
  10. Fakulta manažmentu prepája štúdium a prax cez ďalšie strediská 3 352

Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop