Tropické cyklóny, nazývané aj hurikány alebo tajfúny, sú najpustošivejšie búrkové systémy na zemi. Vznikajú zatiaľ iba nad tropickými oceánmi, no pokračujúce otepľovanie planéty môže rozšíriť oblasti ich výskytu. Klimatické modely naznačujú, že medzi potenciálne najohrozenejšie regióny by mohlo patriť aj husto obývané Stredomorie.
Medikán, takmer hurikán
Občas sa na jeseň vytvorí nad teplými vodami Stredozemného mora oblačný vír nápadne pripomínajúci hurikán. Vždy, keď nastane, je to meteorologická udalosť. Ide o skutočne zriedkavý jav.
Tropickým cyklónom príbuzné atmosférické javy, ktoré nazývame medikány, spája s hurikánmi viac ako len vizuálna podobnosť. V priemere sú síce menšie a nie také pustošivé ako ich rovesníci z Karibiku, no na ostrovoch a v pobrežných oblastiach Stredomoria dokážu spôsobiť značné materiálne škody.
Počas uplynulých dvadsiatich rokov meteorológovia zaznamenali minimálne pätnásť takýchto búrok. Budú vplyvom globálneho otepľovania častejšie? Vyrovnajú sa svojou silou tropickým cyklónom? To sú otázky, ktoré nemôžu nechať pokojnými nielen obyvateľov tejto oblasti, ale ani meteorológov či klimatológov.
Hurikán Catarina sa vytvoril nečakane pri východných brehoch Brazílie 24. marca 2004.
Teplejšie oceány
Hurikánová sezóna roku 2005 bola výnimočne aktívna. Nasledujúca verejná diskusia podnietila vedcov, aby sa pokúsili odhadnúť vplyv klimatickej zmeny na intenzitu tropických cyklónov.
Závery výskumu zatiaľ potvrdzujú, že nárast intenzity najsilnejších hurikánov v Atlantickom oceáne za posledných tridsať rokov je veľmi pravdepodobne spôsobený vyššou povrchovou teplotou tropických oceánov. Tá v rovnakom období vzrástla o neuveriteľných 0,5 °C.
Jednoduchá školská fyzika hovorí, že schopnosť vzduchu udržať vodnú paru exponenciálne rastie spolu s teplotou. Väčšie množstvo dostupnej vodnej pary urýchľuje cirkuláciu a výmenu vzduchu v hurikáne, čo vedie k jeho deštruktívnejšej sile.
Predpoklad klimatológov preto logicky znie: pokračujúce globálne otepľovanie, spôsobené najmä emisiami skleníkových plynov, povedie ku vzniku silnejších hurikánov. Keď sa oceánska voda oteplí o jeden stupeň Celzia, zvýši to ničivú silu hurikánov o jeden až osem percent.
Neistoty však panujú v otázke častejšieho výskytu hurikánov. Najnovšie modely síce očakávajú nárast množstva silných hurikánov, no celkovo by tropických cyklónov viac byť nemalo. Ďalšou neznámou je, či v dôsledku stále teplejších oceánov treba počítať s ich rozšírením a či teda môžu ohrozovať aj oblasti v okolí Stredozemného mora.
Dôležitým faktorom, ktorý ovplyvňuje vývoj medikánov v Stredomorí, je povrchová teplota vody; mapa ukazuje jej stav dňa 26. júla 2010.
Víchor nad „okom"
Nápadný špirálovo zatočený oblačný vír, uprostred ktorého sa nachádza „oko", oblasť s relatívne pokojným a menej veterným počasím. Podobnosť hurikánov a medikánov nie je v tomto smere náhodná, keďže atmosférické procesy, ktoré ich formujú, sú veľmi podobné.
Vetry v stredomorských cyklónoch však len zriedka presiahnu 25 metrov za sekundu. Tým sa zatiaľ nevyrovnajú ani sile hurikánov najnižšej, prvej kategórie. Hlavnou príčinou je, že medikány sa rodia v menej intenzívnej cirkulácii vzduchu miernych zemepisných šírok. Na jeseň takmer pravidelne zablúdi z Atlantického oceánu do Stredomoria tlaková níž. Studený vzduch nad prehriatym Stredozemným morom dá atmosfére energiu pre tvorbu mohutnej oblačnosti, ktorá sa postupne zatáča do nápadnej špirály.
Dôsledky v podobe intenzívnych lejakov a silného vetra sú pôsobivé. Aby sa však z medikánu stal plnohodnotný hurikán, nato treba ešte niečo. Voda v Stredozemnom mori musí mať na pomerne veľkej ploche teplotu aspoň 26 °C. A to je problém. Takto teplá voda sa vo väčších množstvách, ak nepočítame pobrežné oblasti, koncentruje len vo východnom Stredomorí. Aj to len na konci leta, prípadne na začiatku jesene.
Príklady výskytu medikánov nad Stredozemným morom z roku 1995 (hore vľavo), 1996 (hore vpravo), 2003 (dole vľavo) a 2005 (dole vpravo).
Zatiaľ je (im) more pritesné
Stredozemné more je zo všetkých strán obklopené pevninou a navyše je pomerne malé. To predstavuje pre rozvoj tropických búrok veľké obmedzenie. Dokazujú to analýzy meteorológov, ktorí študovali každý jeden medikán v Stredomorí za posledných dvadsať rokov.
Ešte skôr, ako sa búrkový systém rozvinul do vrcholného a teda ničivejšieho štádia, narazil na svojej ceste buď na nejaký ostrov, alebo ešte častejšie na pobrežie kontinentu, ktoré jeho vývoj nekompromisne zastavilo. Dokonca ani v prípade, keby medikán prešiel od západu na východ naprieč celým Stredomorím (v lepšom prípade opačným smerom), nehrozí, že by dosiahol silu hurikánu. Teplota mora by mu síce dožičila dostatok energie, no veľa vody by už namútiť nestihol. Jednoducho by už na to nemal čas. Hneď, ako by začal naberať na sile, jeho púť by sa skončila nad západným pobrežím Libanonu, Izraela alebo Turecka.
Obávať sa toho, že Stredomorie zasiahne hurikán najsilnejšej piatej kategórie, zatiaľ nemusíme (Hurikán Félix z roku 2007 nad Karibským morom).
Predpovede a realita
Hrozia teda Stredomoriu hurikány alebo nie? Ešte začiatkom tohto desaťročia im klimatické modely veľkú šancu nedávali. No udalosti z roku 2004 a 2005 vedcom ukázali, že modely sa asi v niečom mýlili. Tropické cyklóny Catarina z marca 2004 a Vince z októbra 2005 sa stali názornými príkladmi, že tropická búrka môže dosiahnuť intenzitu hurikánu aj tam, kde nepanujú vyslovene priaznivé podmienky. Oba hurikány navyše nevznikli v trópoch, ale v miernych klimatických šírkach.
Najnovšie modelové výstupy, založené na podrobnejšom priestorovom rozlíšení, prisudzujú možnosti vzniku hurikánu nad Stredozemným morom vyššiu pravdepodobnosť. Platí to aj pre scenáre, ktoré počítajú do konca tohto storočia s nižším ako trojstupňovým oteplením Stredozemného mora. Napriek znepokojujúcim predpovediam dúfajme, realita bude zložitejšia a že na prvý skutočný hurikán si obyvatelia tejto oblasti ešte nejaký čas počkajú.
Autor: Jozef Pecho, Slovenský hydrometeorologický ústav, Bratislava
