SME

Demon’s Souls - a teraz trochu pritvrdíme

Japonský projekt Demon’s Souls pohodlne ruší hneď niekoľko tvrdení hráčov.

Hru na recenziu zapožičal internetový obchod s hrami www.ProgamingShop.sk

Máme pred sebou síce akčné RPG, dokonca bez akýchkoľvek cudných hrdiniek s veľkými očami a... výbavou, šialených robotov a podivných účesov. Ani by ste nepovedali, že ide o projekt z krajiny vychádzajúceho slnka, ale je tomu tak. Pripomína skôr stredoveké fantasy, avšak bez trápneho balastu s elfami, trpaslíkmi. Takže šikovní Japonci z From Software dokázali pohodlne zbúrať prvý mýtus. Druhý - absolútne naivný - je ten, že na konzolách vychádzajú len primitívne hry, ktoré sú jednoduchou zábavou na pár minút. Podobných expertov a naslovovzatých odborníkov stačí posadiť pre Demon’s Souls a pokým si pamätajú staršie Ishary, Ultimy či Wizardry, odkvapne im nostalgická slza. A tretí mýtus: akčné RPG je pre hlupákov, ktorí vedia len klikať. Demon’s Souls je síce akčným RPG, avšak rozhodne nie je založené na primitívnom alebo bezhlavom útočení.

Skromné konštatovanie, že Demon’s Souls rozhodne nie je mainstreamové akčné RPG a užijú si ho iba hardcore hráči, pre ktorých je hranie skutočnou výzvou, si zapíšte za uši. A aj na ruku, do mobilu poznámku pekne naťukať. Ešte to neraz zopakujeme, ale ak treba niečo o Demon’s Souls skutočne vedieť, je to tento fakt. Presne na tomto mieste sa totiž láme chlieb a môžete si pokojne odpovedať, či sa oplatí do hry investovať. Všetky ostatné vlastnosti sú druhoradé, niekedy dokonca vôbec nerozhodujú, pretože hrateľnosť vás často skúša, čo ešte znesiete a čo ste ochotní pre hru obetovať. A potom je tu samozrejme príbeh, zlepšovanie atribútov postavy a primerané technické spracovanie. Ale to jednoducho stojí v ústraní.


Všetky screenshoty nájdete v galérii hry

Kráľovstvo Boletaria je nádherným rajom pre ľudí, no všetko sa zmení príchodom démonov, ktorí drancujú, zabíjajú a hlavne kradnú duše nevinným ľuďom. Temnota, depresia, beznádej, strach. Po vytvorení si vlastného hrdinu a pridelení povolania sa pomaly učíte základom ovládania. V podstate vás zápletka ani príliš nepoháňa vpred, nemotivuje, je nenápadne ukrytá v pozadí. Vy ako jeden z posledných hrdinov bojujete proti démonom, zistíte, že dva rôzne druhy výpadov je nutné automaticky kombinovať s krytím sa a odrážaním útoku. Tieto základy vám pokojne prejdú do krvi, čelíte slabým útokom jednotlivcov, avšak bolo by neradno si myslieť, že všetko pôjde ako po masle. O tom sa ale veľmi rýchlo presvedčíte, keď narazíte na prvého bossa. A ten vás poľahky zabije. Hra sa nekončí, vlastne práve začína a poprvýkrát navštívite svet Nexus ako duch. Zbieraním duší z nepriateľov získavate skúsenosti a zisťujete, že všetko rázne pritvrdilo. Nebudú na vás útočiť početné skupiny nepriateľov, ono pokojne postačí aj dvojica. O zdravie sa pripravujete sami zaváhaním, podcenením súpera, nedostatočnými skúsenosťami alebo jednoducho nerozmýšľate a len sa ženiete dopredu.

Už len voľba povolania vás núti premýšľať a nevyhnete sa ani ich kombinácii, takže i bojovník je lepší, ak ovláda aspoň základy mágie. Dôležité je správne načasovanie útokov a každý získaný bod k zvyšovaniu dobre známych vlastností si budete vážiť. Pri nepozornom hraní vás totiž pravidelne bude stretávať smrť. V prípade, že vám zdravie definitívne klesne na nulu - čo sa stane pri spomínanom bossovi zrejme každému hráčovi, ocitáte sa vo svete Nexus, máte maximálne polovicu zdravia a vašou úlohou je nazbierať dostatočný počet duší. Ak sa vám to nepodarí a znovu umriete, o duše prichádzate, avšak je možné sa k svojmu telu dopracovať a duše získať späť. Nebodaj umriete znovu - a ono sa vám to párkrát stane - na už nazbierané duše zabudnite, sú nenávratne preč a už ich nikdy neuvidíte. A ešte jedna vtipná perlička: áno, nepriatelia po vašej smrti znovu povstanú a zas im musíte čeliť. To, že ste mali veľké problémy už prvýkrát, zistíte veľmi rýchlo a kadiaľ vedie cesta, je vám jasné: sústredenie, tréning. Tá kopa frustrácie môže byť pre niekoho výzvou, pretože každý súboj vám môže vziať veľké množstvo zdravia. Záverečný kopanec do intímnych miest: nie, tu neexistujú checkpointy, savepointy. Zomriete a hybaj ho na začiatok úrovne. A to, že je na konci boss, ktorý vás dá párkrát do laty, už rozplače nejedného skúseného harcovníka.

Inak ide o klasické akčné RPG, v ktorom čumíte hlavnému hrdinovi na chrbát. Kamera zvláda svoju úlohu obstojne, hoci sa niekedy stane, že trochu uletí, stále je to však v hraniciach akceptovateľnosti. Pri súbojoch je však nutné manuálne sa uzamknúť na nepriateľa, pri voľnom útočení (a niekedy i pri zalockovanom protivníkovi) padá mnoho rán vedľa, o to viac inkasujete vy. Hoci sa môže zdať ovládanie zložitejšie, herných mechanizmov až príliš, nemusíte sa obávať, pretože skôr než rýchle prsty musíte najprv vedieť, čo kedy použiť. Bravúrne zvládnutie schopností hrdinu je základom toho, aby ste neutŕžili nepríjemné rany. Ak si niekto spomenie na staršie Die by the Sword, kde sme mohli dokonca manuálne ovládať samotnú zbraň, pochopí, v čom tkvie kúzlo tejto náročnosti.

Spracovanie príliš neohúri, ale to neznamená, že by nebolo kvalitná. Ono je len z temných a chladných lokácií sála ponurá nálada a radosť z objavovania nových miest je automaticky nahrádzaná strachom z toho, čo vás čaká za najbližším rohom. Navyše v Japonsku si Demon’s Soul mohli hráči užívať už viac než pred rokom, k nám sa dostáva až teraz. O otvorenom svete nemôže byť reč, celé putovanie je pomerne lineárne, no vôbec to nevadí. Ozvučenie nevyčnieva, ale už i tiché plápolanie pochodní či krákanie vrán dostatočne podfarbuje atmosféru. Umelá inteligencia nie je síce extrémne vysoká, nepriatelia jednoducho bez rozmýšľania idú po vás, no nestavajú sa do zástupu, ale útočia i zozadu, viacerí naraz. Práve preto musíte mať v malíčku súbojový systém a pripravovať každý výpad. Nemôžete sa napríklad oháňať mečom ako len chcete, obmedzovaní ste staminou. Tá klesá pomerne rapídne, takiež pri obrane štítom nemôžete údery neustále len dostávať, pretože nemáte energiu na ich rozdávanie.

Výsledné číslo v hodnotení je síce nadpriemerné, no príliš sa ním neriaďte. Tak ako sa môžete hraním neskutočne baviť, vás môže Demon’s Souls i frustrovať, nudiť a znechutiť vám celý deň. Je to ako na hojdačke a rozhodnúť sa musíte sami. Ak to chcete risknúť a viete, že vás len tak niečo nepoloží, po Demon’s Souls siahnuť môžete a budete sa baviť desiatky hodín pri hardcore dobrodružstve. Väčšina hráčov však môže nepekne dopadnúť na ústa. A veľmi tvrdo.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu