SME

V Polynézii nezabíjalo jedno, ale tri zemetrasenia

Vlaňajšie zemetrasenie pri tichomorských súostroviach Samoa a Tonga spôsobilo vlny cunami, ktoré zanechali takmer 200 obetí. No v skutočnosti to boli tri zemetrasenia: prvé silné a dve o čosi slabšie.

Zaplavené ulice mesta Fagatogo na Americkej Samoe.Zaplavené ulice mesta Fagatogo na Americkej Samoe. (Zdroj: TASR)

SALT LAKE CITY. Vlaňajšie zemetrasenie pri tichomorských súostroviach Samoa a Tonga spôsobilo vlny cunami, ktoré zanechali takmer 200 obetí. No v skutočnosti to boli tri zemetrasenia: prvé silné a dve vyvolané, o čosi slabšie.

V časopise Nature to oznámil šesťčlenný americko-francúzsky tím, ktorý viedol Thorne Lay z Kalifornskej univerzity v Santa Cruz.

Táto prírodná katastrofa nastala 29. septembra 2009. Ostrovy Samoa, Americká Samoa a Tonga zasiahli až 12 metrov vysoké cunami. Príčinou bolo silné zemetrasenie s magnitúdou 8,1. Celkove zahynulo najmenej 192 ľudí. Z toho 149 na Samoe, 34 na Americkej Samoe a deväť na ostrove Niuatoputapu v severnej časti Tongy.

Unikátne

Podrobná analýza seizmických údajov však ukázala, že priebeh bol zložitejší. "Najprv sme si mysleli, že išlo o jediné zemetrasenie. Keď sme sa však pozreli na záznamy, vysvitlo, že v rozpätí dvoch minút došlo až k trom veľkým zemetraseniam. Dve následné zemetrasenia, sprvu prekryté prvým, sa výrazne podieľali na škodách a vzniku cunami. Obe mali magnitúdu 7,8 dokopy je to uvoľnenie energie, zodpovedajúce ďalšiemu zemetraseniu s magnitúdou 8,0. Boli to riadne vyvolané zemetrasenia, nie iba dodatočné záchvevy prvého," povedal člen tímu Keith Koper z Utahskej univerzity v Salt Lake City.

V tom istom čísle Nature vyšiel aj článok osemčlenného tímu vedcov z Nového Zélandu, USA a Tongy, podľa ktorých boli dve zemetrasenia s magnitúdou 7,8 v skutočnosti iba jedno. Odráža to istú nedôslednosť v seizmologickej terminológii dve zemetrasenia na blízkych miestach a tesne po sebe sa totiž niekedy označujú ako dublet, jeden jav rozdelený na dve časti.

Seizmologicky to bolo unikátne: Prvý prípad veľkého normálneho zemetrasenia na zlome dosky zemskej kôry pod hladinou oceánu, ktorý spustil dve veľké zemetrasenia v subdukčnej zóne, kde sa oceánska doska vnára pod kontinentálnu dosku zemskej kôry. Zvyčajne sa to deje naopak, zemetrasenia v subdukčnej zóne spúšťajú jedno či viac zemetrasení v oceánskej doske, ponárajúcej sa pod kontinentálnu.

Ďalšie zemetrasenia boli rozhodujúce

Čo je cunami

  • Obrovské vlny, ktoré útočia na pobrežie brutálnou silou.
  • Pohybujú sa rýchlosťou až do 720 km za hodinu. Práve preto je veľmi ťažké ich ničivým účinkom predchádzať.
  • Slovo cunami pochádza z japonských slov cu (prístav) a nami (dlhá vlna).
  • Najčastejšou príčinou je zemetrasenie na morskom dne. Až 80 percent cunami vzniká v Tichom oceáne.

Na juhozápade Tichého oceánu sa Tichomorská doska pri pohybe na západ vtláča pod Tongský blok, "mikrodosku" na severovýchodnom okraji Austrálskej dosky.

Zistenie nečakaného opačného priebehu má podľa Kopera veľký význam v súvislosti s predpoveďami rizík zemetrasení a cunami nielen v tejto oblasti, ale aj inde vo svete.

Konkrétne pri vyvolaní cunami zohrali rozhodujúcu úlohu práve dve následné zemetrasenia s magnitúdou 7,8. Spolu s prvým (s magnitúdou 8,1) nastali v hĺbkach 14-19 kilometrov pod zemským povrchom. Prvé trvalo 60 sekúnd, prvé následné sa začalo 49-89 sekúnd po ňom a druhé následné 90-130 sekúnd po najsilnejšom.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu