WASHINGTON, BRATISLAVA. Jedno z prvých rozhodnutí Baracka Obamu po nástupe do funkcie amerického prezidenta v januári 2009 bolo zrušenie zákazu financovania výskumu ľudských kmeňových buniek zo štátneho rozpočtu. Svoje rozhodnutie vysvetľoval ako víťazstvo vedy nad ideológiou.
Zvrátil tak reštriktívne financovanie, ktoré v roku 2001 zaviedol jeho predchodca George Bush. Rok a pol po jeho nástupe veda ustúpila etike. Súd nižšej inštancie v pondelok rozhodol, že financovanie výskumu kmeňových buniek je v rozpore so zákazom ničenia ľudských embryí.
Obamove nové pravidlá síce nedovoľovali vedcom použiť rozpočtové fondy na tvorbu nových buniek, ale mohli s nimi pracovať, ak ich vytvorili v súkromnom laboratóriu.
To napadla skupina zastupujúca agentúru na adopciu detí a dvaja výskumníci z oboru kmeňových buniek. „Embryá sú nenarodeným ľudským životom, ktorý sa má chrániť a nie ničiť. Keď vedci získavajú kmeňové bunky bez ich zničenia, neporušujú zákon a nič nám do toho nie je,“ povedal denníku New York Times Ron Stoddart, riaditeľ adopčnej agentúry.
Kmeňové buňky sa získavajú z embryí vyradených klinikami umelého oplodnenia a celý proces s bezplatným súhlasom darcu nebol dostatočne právne ani eticky ošetrený.
Ako napísal New York Times, dá sa očakávať, že vláda sa aj s podporou vedeckej komunity odvolá.
Autor: Peter Foglar
