pletke. Alan Wake vzdával poctu seriálovému Twin Peaks, knihám od Stephena Kinga, čerpal napríklad i z Lovecrafta. Príjemne napredujúca zápletka temného a značne ospalého mestečka Bright Falls dokázala poľahky vtiahnuť do svojej chladnej náruče nejedného milovníka (ne)príjemných zimomriavok. Postupné napredovanie s jediným cieľom: nájsť svoju milovanú manželku - bolo často sprevádzané snovými výjavmi. A všetko nasvedčovalo tomu, že tradičný happyend a romantické objatie na konci nenájdeme. Nenašli sme ich.
To, že pribudnú ďalšie epizódy k pôvodnej hre bolo brané ako samozrejmosť. Seriálový spôsob rozprávania si niečo podobné priam pýta. Nová, šiesta epizóda nazvaná The Signal bola v zahraničí dodávaná zdarma vo forme kódu k plnej verzii hry, prostredníctvom ktorého ste si ďalší obsah odomkli. U nás nie, čo je rozhodne škoda a musíte tak zaň zaplatiť. Za dve hodiny zábavy zaplatíte 560 MS bodov (cca 6-7 €), čo môžeme považovať za bežný večer v kvalitnejšom kine. Investícia sa oplatí pre nadšených fanúšikov pôvodnej hry - už len preto, že sa chystá ďalšia epizóda a napriek nižším kvalitám The Signal predstavuje nutnosť.
Všetky screenshoty nájdete v galérii hry
Ak ste pôvodnú hru Alan Wake nehrali, môžeme vás odkázať na našu recenziu. Pre ostatných len kratučké zhrnutie. Spisovateľ Alan Wake trápiaci sa so spisovateľským blokom odchádza s manželkou na dovolenku mimo civilizácie, do zabudnutého mestečka Bright Falls. Z príjemného oddychu sa stane nočná mora, Alan Wake pátrajúci po svojej unesenej žene odhalí miestne tajomstvá, snaží sa unikať pred temnotou, stáva sa postavou vo vlastnej knihe, ktorú nevie, kedy napísal. Jedinou záchranou je svetlo a prepísaný príbeh. Alanova manželka je zachránená, avšak Alanovi sa nedarí uniknúť zo svojho väzenia vo vlastnej hlave. Väčšinu hrania tvorili samozrejme akčné pasáže, v ktorých dochádzalo k boju s temnými, infikovanými - jednoducho nepriateľmi, ktorých ste museli najprv zbaviť temnej ochrany (svetlom z baterky) a až následne poslať do večných lovísk strelnou zbraňou. Napriek lineárnosti celého hrania bolo pomalé a bojazlivé zakrádanie sa lesmi či odľahlými miestami malého mestečka pútavé. Dopredu vás hnal veľmi dobre napísaný a dávkovaný príbeh, vždy ste sa v správny moment vydesili tak, aby ste sa báli napredovať.
The Signal je tak trochu opakom už známeho dobrodružstva - tam, kde nás minule ťahal príbeh a tou slabšou a niekedy menej zaujímavou časťou hrania boli súboje, sa tentoraz karta obrátila. Alan sa prebúdza v bizarnom svete, ktorý síce vyzerá ako ten normálny, no veľmi rýchlo prídete na to, že je tu všetko inak, akoby pokrútené, umelé, šialené. Všetky civilné postavy sú priehľadné, ich monológy sú často prerušované na vybraných miestach praskotom, piskotom, šumom: tento svet sa vás pokúša vtiahnuť do seba, už nikdy nevpustiť do toho skutočného a nikdy netušíte, čo nájdete za ďalšími dverami. A či tomu vôbec môžete veriť. Zaujímavý nápad je však nezmyselne a absolútne zbytočne naťahovaný mierne chaotickým rozprávaním bez výraznejších prvkov, ktoré by vás zaujali. V prvých piatich epizódach sme vedeli, prečo a kam bežíme - tu jednoducho nie. Sledujeme signál, Alan sa musí prebrať. Bodka. Že sa z tohto dalo vytrieskať omnoho viac, je zbytočné pripomínať. Prepojenie skutočnosti a tejto bláznivej nočnej mory, v ktorej sa Alan ocitol, malo ponúkať viac desivých udalostí, mohlo mnohé vysvetliť, mohlo dať aspoň nejaký viditeľný cieľ. Začiatok vás síce chytí, ale čím ďalej postupujete, je zrejmé, že tvorcovia príbehu sa akosi stratili a ponúkli nemastné-neslané čosi, akoby predkrm pred čímsi poriadnym.
Predstavte si len za sebou naukladané priestory: tu exteriéry, tam zas les či fabriku, v ktorej sa spracúva drevo, opustené doly - všetko akoby bez života, zahalené do tmavých tieňov a hustej hmly. Máločo vo vás zanechá skutočne pozitívny (=strašidelný) dojem. Viac sa hrá na boje a používanie baterky. Jednotlivé predmety napríklad zhmotňujete svietením na levitujúci nápis. Keď sa ocitnete na lúke, kde nájdete desiatky nápisov, pričom väčšina z nich sú nepriatelia a zároveň sa musíte brániť pred náletmi kníh (vrán z pôvodnej hry), užívate si. Podobných situácií je však v hre poskromne. Už ani boje proti objektom (autá a iné predmety, či dokonca ku koncu loď) nie sú tak zábavné, vyžadujú skôr precíznosť a vytrvalosť. Hranie je o mierny kúsok náročnejšie, s muníciou musíte zaobchádzať skutočne šetrne, pretože sa nevyskytuje v okolí až tak často. Práve preto sú súboje zaujímavejšie, vystupujú pred zmäteným a nedotiahnutým príbehom, ktorý sa často len kĺže po povrchu a bojí sa zahrabať viac do hĺbky. Chyba, celé hranie je tak plytkejšie, nie tak zaujímavé.
Technické spracovanie ostáva nadpriemerné, používané filtre dokážu vďaka rôznym farebným odtieňom navodiť ťaživú alebo bizarnú atmosféru behom okamihu. Zvukovo sa nie je na čo sťažovať. Len ubudlo strašidelných momentov (až na minimálny počet prípadov a napríklad pri zvuku motorovej píly budete nadskakovať ešte týždeň). Mnohé lokácie už poznáte z minulosti. Tieto návraty do známych miest sú skôr vlažné, chýba viac noviniek, odlišných nápadov. Po celý čas hrania si tak budete hovoriť, že je to síce fajn, ale čakali ste viac. Na druhú stranu: je to Alan Wake a chcete to vidieť, chcete to zažiť, znovu sa do toho ponoriť.
