Foto archív
(16. 5. – 22. 5. 2002)
* Materiáloví fyzici z University of Illinois v Chicagu vedení T. F. Rosenbaumom vyvinuli senzor magnetického poľa z chalkogenidu striebra (Ag2Se), s odporom lineárne citlivým na magnetické pole až po 600000 gaussov. Zíde sa pri medicínskom a chemickom zobrazovaní.
* Japonskí vedci na čele so Satošim Tandom z Hokkaido University vypestovali z nióbu a selénu na selénových kvapkách kryštály triselenidu nióbu v tvare Möbiovej pásky! (Prekrúťte pásku o 180o a jej konce zlepte: dostanete jednostrannú plochu v priestore.)
* Novú triedu hydrogelov s unikátnymi vlastnosťami objavil Timothy Deming s kolegami z University of California v Santa Barbare. Odolávajú teplotám až 90 oC a samovoľne si obnovujú mechanickú pevnosť po poškodení. Je to veľmi zaujímavé pre biomedicínske aplikácie.
* Podľa geológa Paula Schenka z Lunar and Planetary Institute v texaskom Houstone je hrúbka ľadového panciera globálneho oceánu kvapalnej vody na Jupiterovom mesiaci Európa najmenej 19 km. To zrejme vážne skomplikuje pátranie po možnom tamojšom živote.
* Genetik Marcelo Jacobs-Lorena s kolegami z Case Western Reserve University v ohijskom Clevelande (USA) úspešne zaviedol do zárodočnej línie moskytov gén, ktorý blokuje vývoj parazitického prvoka Plasmodium, a tým prenos malárie. Úspešne to overili na myšiach.
* Brazílski vedci na čele s A. C. R. da Silvom z University of Sao Paulo stanovili 20-percentnú rozdielnosť genómov dvoch baktérií z rodu Xanthomonas, poddruhu axonopodis citris, škodcu citrusového ovocia a poddruhu campestris campestris, škodcu kapusty a brokolice.
* Japonskí vedci vedení S. Ujedom z Tokai University zistili, že aktivitu sopky Mijakejima v ostrovnej oblasti Izu v roku 2000 „ohlasovali“ geoelektrické a geomagnetické anomálie.
* Britskí vedci vedení Williamom Grantom z University of Leicester našli v kamennej soli bakteriálnu DNA, zlomky génu 16S ribozómovej RNA. Vek: až 425 miliónov rokov!
* Španielski biológovia na čele s Mariom Faresom z Universitat de Valencia zistili, že tepelnošoková bielkovina GroEl, hojne produkovaná vnútrotelovo symbiotickými baktériami Escherichia coli, chráni tieto mikróby pred škodlivými účinkami nahromadených mutácií.
* Americký tím na čele s Michelle Chengovou z University of California v Irvine zistil, že suprachiazmatické jadro, ústredné „hodiny“ v mozgu cicavcov vrátane ľudí, regulujú biorytmy telesných funkcií prostredníctvom malej bielkoviny prokineticín 2.
(5D)
