Foto archív
Vesmír je oveľa záhadnejší, ako sme si doteraz mysleli, hovoria astronómovia. Nové výskumy svedčia o tom, že mladý vesmír, v prvých fázach jeho vývoja ovládali iné fyzikálne zákony ako dnes. John Webb z austrálskej University of New South Wales a jeho kolegovia analyzovali žiarenie, prichádzajúce zo vzdialených extragalaktických objektov - kvazarov (pravdepodobne mladé zárodky galaxií alebo galaktické jadrá), a zistili, že jedna zo základných fyzikálnych konštánt (alfa) sa počas posledných šiestich miliárd rokov zväčšuje. Táto konštanta, ktorá súvisí s interakciami na subatomárnej (menšej ako atóm) úrovni, v skutočnosti konštantou nie je a v raných fázach vesmíru bola menšia ako dnes. Podľa Johna Webba by to malo obrovský dosah na súčasný kozmologický model vesmíru.
Webb a jeho kolegovia sledovali tzv. absorpčné čiary v spektrách kvazarov na hranici pozorovateľného vesmíru. Tieto čiary vznikajú pri pohlcovaní žiarenia kvazarov v plynových medzigalaktických oblakoch a ich štruktúra súvisí práve s konštantou alfa. Táto nestála „konštanta“ je akýmsi imaginárnym produktom vesmíru, je to bezrozmerné číslo a vyjadruje vzťah medzi štyrmi inými základnými konštantami - rýchlosťou svetla, tzv. Planckovou konštantou (súvisí s kvantovou povahou hmoty), elektrickým nábojom elektrónu a číslom „pí“. Súčasná hodnota konštanty alfa je 1/137 (jedna stotridsaťsedmina). K novým výsledkom sa astronómovia dopracovali na základe pozorovaní na najväčšom pozemnom ďalekohľade na svete, 10-metrovom Keck Telescope na Havajských ostrovoch.
Ak sa potvrdí, že základné fyzikálne konštanty sa s časom menia, budeme musieť prehodnotiť všetky teórie vzniku a vývoja vesmíru. Je zaujímavé, že nový fyzikálny hit - tzv. teória strún (písali sme o nej v prílohe SME/Veda v r. 2001) - predpokladá nestálosť základných konštánt. Teória strún tvrdí, že vesmír, v ktorom žijeme, nie je štvorrozmerný (tri súradnice priestorové plus čas) ale je 10-rozmerný alebo dokonca 26-rozmerný.
(BBC, 5D)
