Červenejúce jablká, hrozno sladnúce pod lúčmi augustového slnka, červená a šťavnatá dužina prekrojených melónov, ulice lemované predavačmi ponúkajúcimi prvé fľašky čerstvého burčiaku... Neklamné známky leta, ktoré sa prehuplo do svojej druhej polovice, polovice zasvätenej dozrievaniu a zrelosti, polovice, ktorá sa celkom nenápadne približuje k jeseni. Keď si človek odmyslí končiacu sa dovolenkovú sezónu a začínajúci sa školský rok, možno je práve august a jeho finále najkrajším obdobím roka. A možno v jeho závere dozrieva aj sladkosť letných prázdnin a samotného leta.Jupiter je najväčšou planétou slnečnej sústavy s 318-krát väčšou hmotnosťou a 1319-krát väčším objemom v porovnaní so Zemou. Popri malom pevnom jadre sa Jupiter skladá z plynnej hmoty, predovšetkým z vodíka a amoniaku, čo dokresľuje aj neustála premenlivosť jeho povrchu. Popri silnom vetre (600 kilometrov za hodinu) a mohutných elektrických výbojoch je pozoruhodná najmä červená škvrna na povrchu planéty, ktorá mení svoju veľkosť. A tiež rotácia jednotlivých pásov, čo je jav, ktorý pozoroval už taliansko-francúzsky astronóm Giovanni Domenico Casini v roku 1690. A ešte zaujímavosť, jeden z výrazných prstencov nedávno celkom nečakane zmizol.Mesiac august nesie pomenovanie po rímskom cisárovi, Caesarovom nástupcovi Augustovi Oktaviánovi. (Ešteže sa názvy mesiacom nedávajú dnes po súčasných mocnároch a vladároch...)Slovanský názov srpeň - v podobe srpna dodnes prežívajúci v spriaznenej češtine - vystihuje hlavnú charakteristiku druhého prázdninového mesiaca. Je to mesiac dozrievania, zrelosti, žatvy, kosenia obilia, zberu ovocia. Pomaly sladnú strapce hrozna a začína sa vinohradnícka sezóna. V lesoch vo veľkom rastú huby a na slnečných stráňach černice.Vláda slnka vrcholila počas letného slnovratu. Vtedy slnko trávi najviac času nad obzorom a svieti s najväčšou silou, jeho lúče takmer úplne potlačia vládu tmy a noci. Dňom slnovratu sa začínajú dni skracovať, no moc leta pokračuje a narastá ďalej. Vzduch, zemský povrch a voda sa ohrievajú. Leto vrcholí a zem vydáva svoje bohaté plody. Ubúda búrok a prudkých zmien počasia, kontrastov. August mal predsa povesť mesiaca s príjemným a ustáleným počasím, až kým klimatické zmeny nenarušili túto tradíciu. Vyvažuje sa pomer medzi dňom a nocou, zem sa blíži k jesennej rovnodennosti a postupnému chladnutiu a zaspávaniu.August pripomína svieže popoludnie. Mal by byť podľa všetkého príjemný a veselý, akoby sa začínala druhá jar, dokonca aj koruny stromov sa začínajú opäť sfarbovať pestrými odtieňmi. Svetu vládne príjemná žlto-zelená. V auguste je nahromadená energia celého roka tak, ako sa všetok slnečný svit zmestí do bobule hrozna či pohára burčiaka.Aj Slovania nazývajú posledný snop Matkou žita, Matkou pšenice, Matkou ovsa či Matkou jačmeňa.*** Vo Fenícii a v západnej Ázii sa spievala pri vinobraní a pri žatve (usudzujúc podľa analógie) žalostná pieseň podobná nariekaniu egyptských koscov. Túto fénickú pieseň nazývali Gréci linos alebo ailinos a vykladali ju ako nárek nad smrťou mladíka menom Linos. Podľa jednej legendy Linosa vychoval pastier, ktorého psy roztrhali na kusy. V Bíthýnii spievali kosci podobnú trúchlivú pieseň, nazývanú bormas alebo borimas. Bormas bol vraj pekný mladík, syn kráľa Upia alebo nejakého bohatého a vznešeného muža. Jedného letného dňa, keď dozeral na koscov pracujúcich na jeho poliach, vydal sa im po vodu, aby sa mohli napiť a od toho času o ňom nikto viac nepočul. Kosci ho hľadali a privolávali smutnými melódiami, ktoré potom pri kosení vždy spievali.***Poslednému snopu sa niekedy tiež hovorí Babka, zdobí sa kvetmi, stuhami a ženskou zásterou. Vo východnom Prusku volajú kosci pri kosení žita alebo pšenice na ženu, ktorá viaže posledný snop: „Dostávaš tento babu.“***V Sliezsku musí žena, ktorá viaže posledný snop, zniesť drsné žartovanie. Strkajú do nej, zhadzujú a viažu do snopu, potom sa jej hovorí Obilná bábika. Vo všetkých prípadoch sa uplatňuje predstava, že duch obilia – Starec rastlinstva – sa vyháňa z posledného pokoseného alebo vymláteného obilia a že prezimuje v stodole. Počas siatia vyjde zasa von do polí a pôsobí opäť ako oživujúca sila v klíčiacom obilí. (James George Frazer, Zlatá ratolesť)
Človeka vždy fascinovalo obdobie žatvy, zberu úrody, pretože v tomto bode vrcholilo jeho celoročné úsilie. Práce na poli či v záhrade dospeli do rozhodujúceho bodu, keď sa mala zúročiť všetka vynaložená energia a námaha. O nevyspytateľnom výsledku rozhodoval nielen človek, ale aj vyššie sily – moc prírody alebo nálada božstiev. Ani jednu, ani druhú mocnosť si nikto nechcel pohnevať a radšej si obe obchádzal. Svedčia o tom bohaté tradície spojené so zberom úrody, ale aj ďakovné rituály, ktoré sa zachovali dodnes. Napríklad v podobe slávností, akými sú dožinky a vinobrania. Hodovaním a zábavou, ale na druhej strane aj pôstmi si človek pripomínal, že požehnanie úrody nie je len jeho zásluha. Ďakoval za ňu a obetoval bohu či bohom.
Medzi dožinkové rituály patrí napríklad známe stavanie panákov či panien z obilia, respektíve zo slamy, pletenie obrovských vencov z obilných klasov, do ktorých sa zaplietali aj ovocie, cukrovinky a koláče. Chlapci a dievčatá predstavovali živé snopy, keď si na svoje šaty našili vrstvy slamy a klasov. Tradíciu na Slovensku či v Česku malo obdarúvanie pomocníkov a robotníkov na statku, ktorí sa mohli dosýta najesť a napiť u svojho hospodára. Symbolický význam malo ponechávanie posledného klasu alebo posledného „štvorcového metra“ obilia na poli. Takisto vrecko vymláteného zrna sa nechávalo po celú zimu, pretože ľudia verili, že posledný plod v sebe ukrýva magickú silu, ktorá sa prejaví pri novom siatí.
Energia z leta
„V tomto období sú rastliny, zvieratá aj ľudia nabití ohňom,“ hovorí o prevažne augustovom znamení leva švajčiarsky znalec horoskopov Iso Karrer. „Aj keď sa slnko nad obzorom zdrží o niečo menej, zem si naakumulovala dostatok tepla z predchádzajúcich mesiacov. Je to obdobie ustálenia sa v sebe. Rastliny sú plné štiav a nový život čerpá silu a energiu práve v tejto hojnosti. Materské rastliny odvádzajú energiu do semien a nepoužívajú ju len pre seba, aby rástli. Preto teraz listy nevyzerajú tak sviežo, tráva schne a obilie žltne. Žijúce rastliny sa potom zmenia na obilie, zeleninu a ovocie. A z nich zasa čerpá energiu pre svoje telo človek. Toto znamenie je pod vládou slnka, a to nielen preto, že nám dáva svetlo a teplo, ale aj preto, že od neho závisí celý život na zemi.“
Obdobie leva teda vždy bývalo v znamení dožiniek a ako popisuje Karrer: „Slnce vstáva o niečo neskôr a zapadá o niečo skôr ako v predošlých týždňoch. Pre človeka je obdobie leva obdobím, keď silnie a prejavuje sa. Krv, žľazy a sexualita sú vtedy najúčinnejšie. Človek pociťuje chuť k životu, má nevyčerpateľnú tvorivú silu, má pocit, že je schopný uskutočniť všetky svoje idey.“
Kým mesiac v znamení leva je časom tepla, plne rozvinutej energie a prebytku, keď všetko dozrieva a čoskoro sa bude zbierať, nastávajúce obdobie panny už predznamenáva vyrovnanosť, pokoj a sústreďovanie sa do seba. Doznievajú horúčavy, všetko v prírode postupne tvrdne a schne. Z rastlín mizne šťava a ubúda im síl, energia sa odovzdala novému životu a novým generáciám.
Výrazným znakom tohto vegetačného štádia je sfarbovanie a opadávanie lístia zo stromov. Už v auguste sa dá pozorovať žltnutie listov na lipách, brezách či agátoch. Čo vlastne tento proces spôsobuje? Listy obsahujú chlorofyl, ktorý je hlavným činiteľom fotosyntézy - za pôsobenia slnečného žiarenia pomáha premieňať vodu a oxid uhličitý na živiny, ktoré rastlina potrebuje. Zároveň však listy slúžia aj na vyparovanie vody. Keďže cez zimu je vlahy menej, stromy sa zbavujú lístia, aby neuschli. Ešte predtým si však stiahnu a uložia v pevných častiach zásoby chlorofylu. A práve pri tomto procese sa listy „odfarbujú“, pričom v nich ostávajú zvyškové karotenoidy zväčša žltej a červenej farby.
Jarabiny a drienkovica
Zaujímavý fenomén predstavuje svätý Bartolomej (24. august), ktorý sa často považuje za hranicu medzi obdobím vrcholiacich a ubúdajúcich prírodných síl a spája sa s ním viacero tradícií. Samozrejme, nejde o krvavú noc z 23. na 24. augusta 1572, keď v Paríži a v celom Francúzsku hromadne vyvražďovali hugenotov na popud Kataríny Medicejskej a jej syna kráľa Karola IX. (Na základe tejto tragédie sa pojmom „bartolomejská noc“ označujú vo všeobecnosti brutálne útoky namierené proti určitej viere, rase alebo národnosti – ktoré sa, žiaľ, v dejinách opakujú.)
Podľa ľudovej viery v deň či noc Bartolomeja strácajú jedy svoju silu a rastlinám a zvieratám sa dostáva trojitého požehnania. Ryby prestávajú rásť do dĺžky, priberajú iba na objeme a váhe. V južných Čechách sa na svätého Bartolomeja (a niekde vraj už na svätého Vavrinca) dávali do vikierov jarabiny. Jarabine sa pripisovala zázračná moc. Koho boleli zuby, dal variť vodu, do nej vložil jarabinové plody a inhaloval. Bartolomejská jarabina sa dávala aj dobytku, aby dobre žral.
Mimochodom, aj keď sa plody jarabiny vtáčej už v auguste krásne červenejú, v skutočnosti dozrievajú až neskôr na jeseň. Vidieť ich nielen v mestských parkoch, ale aj v horských lesoch, niekedy až do výšky dvetisíc metrov nad morom. Okrem optického zážitku poskytujú aj mnohoraký úžitok vo forme džemov či pálenky. Sú bohaté na triesloviny či vitamín A a C a pomáhajú pri tráviacich či ľadvinových problémoch, ale aj pri ťažkostiach spojených s klimaktériom.
To isté platí aj o ďalších dozrievajúcich plodoch – hloh je napríklad liečivým prostriedkom pri srdcových chorobách a vysokom tlaku. Zlepšuje výkonnosť srdcového svalu a upravuje arytmiu. Bobule hlohu sa dajú aj „zobať“ na osvieženie, no ich chuť je trochu fádna. Oveľa sviežejšie chutia červené drienky, ktoré tak veľmi spopularizoval prezident Rudolf Schuster vďaka svojmu zvyku častovať hostí tradičnou drienkovicou... Na sklonku prázdnin sa zapaľujú aj šípky a spolu s nimi aj blížiaca sa sezóna šípkového sirupu, lekváru a predovšetkým lahodného a široko-ďaleko obľúbeného čaju.
Burčiak krv prečistí
Najpopulárnejšou plodinou, ktorá v auguste začína chytať správnu farbu no najmä sladkosť, je však jednoznačne hrozno. A predovšetkým jeho produkty – mušt, burčiak a víno. Pitie burčiaka, teda čerstvo vykvasenej hroznovej šťavy, nie je vôbec samozrejmosťou vo všetkých vinárskych oblastiach. Práve naopak, ide o lokálnu špecialitu slovenských, moravských, maďarských a rakúskych vinohradníckych lokalít. O obľúbenosti burčiaka svedčí doslova aleja stánkov a stolíkov obťažkaných týmto produktom, ktorá sa už v tomto čase objaví napríklad na ceste z Bratislavy do Pezinka. Priaznivci burčiaka veria v jeho očistné účinky a dokonca tvrdia, že ho treba vypiť päť až sedem litrov, aby sa človeku prečistila krv.
O hlavných i vedľajších účinkoch takejto terapie by sa dalo polemizovať. V každom prípade pitie burčiaka v rozumnej miere nemôže uškodiť. Podstatné je, aby išlo o kvalitný, správne vinársky ošetrený produkt - mal by byť žltučký alebo ako biela káva. Hnedý a tmavý burčiak prezrádza, že kvasenie v ňom neprebieha tak, ako by malo. Kvasenie hroznového muštu sa totiž dá rozdeliť na tri časti: pozvoľné rozmnožovanie mikroorganizmov, búrlivé kvasenie a „dokvášanie“. Ešte pred kvasením sa mušt ošetruje oxidom siričitým, aby sa zabránilo premnoženiu množstva neželaných mikroorganizmov a ich účasti na kvasnom procese. Keď stúpne obsah etanolu na štyri až päť percent objemu, nastáva obrat - divé kvasinky odumierajú, zatiaľ čo ušľachtilé kvasinky pokračujú v kvasení.
Práve obdobie hlavného kvasenia sa nazýva aj obdobím burčiaka. Zvyškový, ešte neprekvasený cukor, dáva burčiaku hladkosť a dojem nealkoholického nápoja, tvoriaci sa etanol a oxid uhličitý zasa dráždivosť a sviežosť. Výživná hodnota burčiaka je zvýšená o vitamíny. Burčiak máva výrazný buket, čiže vôňu, pretože sa v ňom prelína hroznový buket s buketom kvasným. Čaro burčiaka sa rýchlo pominie – ďalším kvasením sa koncentrácia cukru znižuje a obsah alkoholu stúpa, takže sa nápoj mení na rampáš a neskôr mladé víno. Správny vinár teda odhadne ten správny deň či dokonca hodinu, keď má burčiak v správnej kvalite a teplote podávať hosťom, prípadne sám sebe.
Moc noci, moc dňa
Obdobie dozrievania však v sebe skrýva čosi magické aj z filozofického hľadiska. Pod zrelosťou totiž rozumieme aj rovnováhu, vyváženosť – u človeka napríklad vyváženosť jeho schopností s požiadavkami, ktoré naňho kladie život. Hovoríme o školskej zrelosti, čo znamená, že dieťa je už na dostatočnom stupni vývoja, aby zvládlo dochádzku do školy, o emocionálnej zrelosti, o zrelosti pre prácu alebo pre založenie rodiny...
Vyváženosť protikladov, ich chápanie, predstavuje aspekt zrelosti v ľudskom živote. Spojitosť polarít, ktoré sa navzájom dopĺňajú, napokon boli vždy predmetom záujmu – či už vedeckého, filozofického alebo náboženského. Dostala sa dokonca aj do ľudových múdrostí a nielen v našej kultúre. V čínskej filozofii ju vyjadrujú jin a jang. Spojenými a navzájom sa potrebujúcimi protikladmi sú muž a žena alebo deň a noc.
Z astronomického hľadiska naozaj spejú záver leta a začiatok jesene do okamihu vyváženosti medzi vládou dňa a panovaním noci. Naša planéta sa na obežnej dráhe okolo slnka blíži k bodu jesennej rovnodennosti, teda k okamihu, v ktorom deň i noc trvajú rovnako dlho – dvanásť hodín.
Už v auguste sa výrazne skracujú dni. V závere mesiaca je slnko nad obzorom necelých štrnásť hodín, zatiaľ čo noc trvá viac než desať hodín. A deň čo deň si vláda tmy odkrajuje približne tri minúty času navyše. Aký obrovský rozdiel v porovnaní s búrlivým začiatkom leta! S obdobím letného slnovratu, keď sa zdá, akoby príroda takmer ani nespala, spev vtákov sa nesie nad voňajúcimi lúkami a ešte aj človek chce nočný čas presvetliť svätojánskymi ohňami.
Jupiter strácajúci vlasy
Dnes sa za vládcu práve sa končiaceho obdobia leva – teda obdobia maximálnej zrelosti – považuje Slnko. U Rimanov však vládol samotný Jupiter. Mimochodom, etymologické korene jeho mena siahajú k pomenovaniu Jov-is Pater alebo Dies-Piter, respektíve Diu-Piter, z ktorého sa vyvinulo súčasné „Jupiter“, čo v preklade znamená „otec svetla“.
Ak už je reč o tejto planéte, žiada sa dodať, že práve v týchto dňoch vychádza dobre viditeľný Jupiter neskôr večer nad východný obzor. Pozor, nejde o úkaz periodicky sa opakujúci každý rok! Jupiter sa na oblohe objavuje v rôznych častiach noci, podľa svojej polohy na obežnej dráhe. V každom prípade ho nemožno prehliadnuť, jeho jas je taký obrovský, až pripomína do nočnej oblohy „zapichnutý“ reflektor pristávajúceho lietadla.
Zaujímavé je, že vládca bohov Jupiter si v starom Ríme vyslúžil aj prezývku Calvus, čiže holohlavý. Koncom leta ubúdajúce slnečné lúče sa prirovnávali k vypadávajúcim vlasom boha.
Je to veľmi výstižné vyjadrenie procesov dozrievania, ktorým v závere leta prechádza príroda aj človek – akoby na vrchole svojich síl, plodnosti, no zároveň už na prahu obdobia pokojného sústreďovania sa na vlastné vnútro. Pretože príroda sa v okamihu zrelosti a rovnováhy pomaly, ale isto pripravuje na jesenný oddych a upadanie do zimného spánku. A v zmysle dialektiky protikladov vlastne aj na príchod ďalšieho leta.
Zastávka na Jupiteri
Slnko v bobuli hrozna
Ako ožíva duch obilia
Autor: Rudo Harvan
