V BRNE JE VÝSTAVA NA POČESŤ OTCA GENETIKY JOHANNA GREGORA MENDELA,KTORÝ POZOROVANÍM TISÍCOV RASTLÍN HRACHU PRIŠIEL K NESMIERNYM OBJAVOM

Od hrachu ku klonu.

Základy vedy, ktorá predovšetkým v poslednom desaťročí vyvolala nové nádeje, ale aj veľké obavy, boli položené v jednom augustiniánskom kláštore pri Brne. Pred 150-mi rokmi sa tu mladý mních Gregor Mendel obrnený trpezlivosťou a túžbou po poznaní rozhodol


FOTO - ARCHÍV


FOTO - ARCHÍV


J. G. Mendel

sledovať rast a rozmnožovanie … hrachu. Jeho meno dnes poznajú všetci študenti biológie na svete a jeho krátka monografia Experimenty s rastlinnými hybridmi, ktorú vydal roku 1865 v časopise s bizarným názvom Správy brnenskej prírodovednej a historickej spoločnosti (Verhandlungen des naturforschenden Vereines in Brunn) sa pokladá za jednu z najvplyvnejších kníh v histórii vedy. Mendel ako prvý sledoval, ako sa počas generácií vyvíjajú niektoré charakteristické črty rastliny hrachu.

„Jednoduchý“ postup v tichu kláštora

Tak ako pri mnohých veľkých objavoch vo vede aj tu sa naplno uplatnil čistý, jednoduchý a priamočiary pohľad na to, ako veci pracujú. „Aby však Mendel dospel k svojim ďalekosiahlym záverom, musel vyvinúť maximálne úsilie, zručnosť a trpezlivosť pri systematickom počítaní a pozorovaní rastu hrachových rastlín,“ povedal pri príležitosti otvorenia výstavy jej kurátor, profesor Martin Kemp.

Dávno pred objavením génu a chromozómu v tichu augustiniánskeho kláštora odvádzal Mendel mravčiu prácu pri pozorovaní takmer 30-tisíc rastlín a tu aj sformuloval svoje dva zákony segregácie a výberu. Tu tiež vymyslel dva základné termíny, bez ktorých si dnes vedci genetiku nedokážu predstaviť – recesívny a dominantný. Jedným z Mendelových najväčších objavov bolo zistenie, že počas vývoja generácií druhu isté črty rastliny dominujú, kým iné zanikajú.

Nemali na štúdiá

Mendel pochádzal z rodiny brnenského farmára a v mladosti vyučoval stredoškolských študentov biológiu. Už na strednej škole dosahoval mladý Mendel vynikajúce študijné výsledky, ktoré ho predurčovali na vysokoškolské štúdiá. Rodina však nemala dosť peňazí, aby štúdiá na univerzite podporovala a Gregor namiesto univerzity odišiel do kláštora a stal sa mníchom. Mladého mnícha fascinovala príroda a veda, okrem biológie sa živo zaujímal o vesmír, matematiku alebo meteorológiu. Najviac ho však fascinovala otázka, ako rastliny získavajú počas vývoja rôzne atypické vlastnosti.

Dedičnosť je skôr v rozdieloch

Mendel sa svojich „hráškových experimentov“ vzdal po 15-ich rokoch výskumu, v roku 1871, keď sa stal opátom kláštora a na vedu mu nezostával čas. Jeho vedecké vzdelanie bolo pomerne krátke. Strávil len niekoľko semestrov na univerzite vo Viedni, kde študoval experimentálnu fyziku, chémiu a, paradoxne, len čiastočne biológiu.

Ako sa neskôr ukázalo, na dosah jeho objavov krátkosť študentských čias nemala žiadny vplyv. Ako pre BBC poznamenal profesor Kim Nasmyth, riaditeľ Institute of Molecular Pathology vo Viedni a jeden z organizátorov výstavy, jednoduchosť Mendelovej práce bola kľúčom k jeho úspechu. Pri svojom výskume používal matematickú štatistiku, ktorá sa dovtedy v biológii nevyužívala.

Mladý vedec vo svojich experimentoch zistil, že dedičná správa sa odovzdáva podľa jednoduchého súboru pravidiel – akejsi „genetickej gramatiky“. Namiesto toho, aby po vzore svojich predchodcov skúmal dedičnosť na základe takých merateľných znakov, ako je výška a váha rastlín, použil štatistiku, teda nemeral, ale počítal. Experimentmi s odrodami hrachu rôznych farieb dospel k ďalekosiahlemu záveru, že farbu hrachu riadi „pár faktorov“, ktorým dnes hovoríme gény.

Mendel bol prvý, kto dokázal, že potomkovia nie sú priemermi svojich rodičov, a že základ dedičnosti spočíva skôr v rozdieloch ako v podobnostiach. Tieto zistenia mali na ďalší rozvoj biológie ohromujúci vplyv a položili základy vedy zvanej genetika. Vo svojej dobe však zostali Mendelove objavy nepovšimnuté a prešlo takmer 35 rokov, kým sa jeho práci dostalo zaslúženého uznania.

Zostalo len pár popísaných papierov

Z Mendelovych vedeckých prác sa do dnešných dní zachovalo len niekoľko popísaných hárkov papiera s poznámkami o typoch rastlín hrachu, ktorý pestoval v záhradách opátstva. Zaujímavosťou je, že sa dochovalo viac prác z astrológie ako z biológie.

V Brne sú okrem vedeckých úspechov genetiky vystavené aj exponáty umeleckého charakteru, ktoré vznikli pod vplyvom genetiky ako vedy. Výstava bude otvorená celý rok a organizátori sa chystajú obnoviť pôvodné Mendelove záhrady, kde sa odštartoval príbeh, na konci ktorého sa možno na Zemi objavia nové živé bytosti, nadizajnované deti alebo nesmrteľné telá. Niektorí vedci navrhli, aby sa v kláštore vybudoval výskumný genetický ústav s konferenčným centrom a prednáškovými sálami.

Strach z neznámeho trvá

Čo bude na konci cesty, ktorú začal Johann Gregor Mendel? Genetika sľubuje zbaviť svet smrteľných chorôb, utrpenia a bolesti, ktoré prináša nedokonalosť fyzického tela. Strach z neznámeho však podobne ako počas celej histórie civilizácie pretrváva. Máme k dispozícii takmer kompletnú mapu genómu človeka – skutočnej knihy života. Kto bude jej vlastníkom? Súkromná spoločnosť, ktorá ju prvá prečíta, vládna agentúra alebo bude na predaj? Môže človek zasiahnuť do vlastnej evolúcie alebo je evolúcia výsadou prírody? Francis Galton, bratranec Charlesa Darwina, raz vyhlásil: „To, čo príroda vytvára naslepo a bez súcitu, človek dokáže s rozmyslom, láskavo a rýchlo.“ Lenže v mnohých z nás neustále zostáva strach z Frankensteina.

MICHAL ŠERŠEŇ

História genetiky v skratke:1869 v bunkách bola zistená chemická látka DNA

1909 prvýkrát sa vo vedeckom svete objavil pojem „gén“ a zistilo sa chemické zloženie DNA

1920 zistilo sa, že v mechanizme prenosu dedičných vlastností hrajú úlohu chromozómy

1944 prvýkrát sa s dedičnosťou spája DNA

1951 bola získaná prvá ostrá röntgenová snímka DNA

1953 Crick a Watson popisujú štruktúru DNA

1956 je umelo vytvorená DNA

1966 zisťuje sa, že DNA sa okrem chromozómu nachádza aj v mitochondriách (mimo bunkového jadra)

1969 izoluje sa prvý gén

1970 je vyrobený prvý umelý gén

1973 začína sa éra genetického inžinierstva, keď je možné experimentovanie s génmi

1976 prvýkrát sa dekóduje DNA vírusu

1977 do baktérie je prvýkrát umelo vložený gén, ktorý normálne funguje

1978 geneticky modifikovaná baktéria produkuje inzulín

1981 uskutočnený prenos génu z jedného živočíšneho druhu na iný

1983 vytvorený prvý umelý chromozóm

1984 zistilo sa, že DNA, ktorá nekóduje žiadnu bielkovinu, sa u jedincov toho istého druhu líši; vznik identifikačnej metódy, tzv. fingerprinting

1988 vznik Human Genome Project zameraného na získanie kompletného ľudského genómu.

1990 na liečbu štvorročného dievčaťa sa po prvýkrát využili experimenty s ľudskými génmi

1993 génovou terapiou bola vyliečená myš trpiaca cystickou fibrózou

1996 po šesťročnom úsilí bol dekódovaný genóm (súbor génov) doteraz najkomplexnejšieho organizmu – kvasinky

1998 dekódovaný genóm prvého mnohobunkového organizmu – červa C. elegans

2000 ohlásený prvý „draft“ ľudského genómu

2001 zverejnený prvý „draft“ ľudského genómu

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Tech

Inzercia - Tlačové správy

  1. Bardejov by mal byť konečne nezávislý
  2. Karibik aj Európa: Plavte sa za dobrodružstvom
  3. Zuzana Žirková: Šport v meste je v polčase rozpadu
  4. Netrestajme tých, čo mestu šetria čas a peniaze
  5. OLED televízory sú ohrozené vypálením obrazu
  6. Zaúča výčapníkov vo svete: Odfláknuté pivo zákazník vycíti
  7. Z lesa si našla cestu do útulku, na nový domov ale stále čaká
  8. Dana Kleinert sa vzdáva v prospech zmeny v Starom Meste
  9. Union ponúka množstvo výhod pre deti aj matky
  10. Reportáž: Ako sa vyrába slovenské akostné víno
  1. Virtuálne sídlo v Bratislave
  2. Dovolenka snov či chladnička plná jedla? Oslavujte s BILLA
  3. Bardejov by mal byť konečne nezávislý
  4. Karibik aj Európa: Plavte sa za dobrodružstvom
  5. Zuzana Žirková: Šport v meste je v polčase rozpadu
  6. Čo nemôžete zaregistrovať ako ochrannú známku?
  7. Potrebujete ochrannú známku pre Váš produkt ?
  8. Netrestajme tých, čo mestu šetria čas a peniaze
  9. OLED televízory sú ohrozené vypálením obrazu
  10. Z lesa si našla cestu do útulku, na nový domov ale stále čaká
  1. OLED televízory sú ohrozené vypálením obrazu 17 385
  2. Stíhame napredovať s technológiami? Môže už byť neskoro 12 991
  3. Kvíz o zatepľovaní zvládne iba odborník. Trúfate si? 12 492
  4. Koho výrobky naozaj kupujete v McDonald's? 9 748
  5. Reportáž: Ako sa vyrába slovenské akostné víno 9 133
  6. Bezpečné bývanie pre rodiny s deťmi? Na toto nezabudnite 8 601
  7. Koľko minút pracujeme na jednu kávu či novú kuchyňu? 7 298
  8. Karibik aj Európa: Plavte sa za dobrodružstvom 7 045
  9. Zaúča výčapníkov vo svete: Odfláknuté pivo zákazník vycíti 6 365
  10. Pokazila sa Vám práčka či chladnička? Nevolajte opravára! 4 963

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Šéf Reportérov: Otázky na Kočnera podráždili Fica aj Sulíka

Nebojím sa žalôb, tvrdí šéf Reportérov RTVS Vincent Štofaník.

Píše Petr Kocina

Podvody so záverečnými prácami sa vymkli kontrole

Kauza Dankovej práce je takou hanbou, pri ktorej sa ťažko hľadajú paralely.

ČESKOSLOVENSKÍ LEGIONÁRI

V zákopoch i na železnici. Legionári krstili republiku krvou

Československí vojaci sa postarali aj o výnimočnú epizódu 1. svetovej vojny.

DOMOV

Lesník: Lykožrút je dobrá výhovorka na ťažbu dreva

Smrekové lesy sú neudržateľné, tvrdí lesník.

Neprehliadnite tiež

Štart Európy k Merkúru sa vydaril

Sondy poletia sedem rokov.

PODCAST ZOOM

Zoom: Veľký úspech slovenských vedcov, odhalili tajomstvo Mayov

K zásadnému objavu pomohli moderné technológie.

Ako poletí BepiColombo na Merkúr?

Na Merkúr poletia sedem rokov tri moduly. Jeden ich bude brzdiť a dva sa budú viezť.