SME
Štvrtok, 22. október, 2020 | Meniny má SergejKrížovkyKrížovky

Vesmír sa rozpína, zomrie na podchladenie

Vedci zrejme potvrdili, že vesmír sa rozpína. A toto rozpínanie sa zrýchľuje. Môže za to tmavá energia.

Skupina galaxií Abell 1689 sa správa ako gravitačná šošovka.Skupina galaxií Abell 1689 sa správa ako gravitačná šošovka. (Zdroj: NASA/JPL)

BRATISLAVA. Pozrite sa niekedy v noci a v prírode na oblohu. Uvidíte úžasné divadlo plné žiariacich objektov. Vesmír na prvý pohľad vyzerá ako nádherné miesto plné hviezd, hmlovín či galaxií. A teraz na takúto romantickú predstavu zabudnite: vesmír takýto nie je. Je oveľa komplikovanejší.

Vidíme z neho totiž len o čosi menej ako dvadsatinu, väčšiu časť tvorí takzvaná tmavá hmota, ktorú vidieť nemôžeme, no aspoň dokážeme sledovať jej gravitačný vplyv. Najdominantnejším prvkom v kozme je však tmavá energia. Tá tvorí až 72 percent vesmíru a vieme o nej iba málo.

Koniec kozmu

Pochopenie tejto energie, ktorú vedci objavili len v roku 1998, je veľmi dôležité. Okolo nej sa krúti jedna z najzákladnejších otázok kozmológie: aký bude koniec vesmíru? Vedci teraz tvrdia, že konečne poznajú "definitívnu" odpoveď.

Odborníci z laboratórií JPL pri americkom Národnom úrade pre letectvo a vesmír NASA podľa štvrtkového vydania časopisu Science veľa optimizmu neponúkajú. Budúcnosť vesmíru bude chladná a prázdna. Jeho rozpínanie sa totiž podľa vedcov nikdy nezastaví, dokonca sa bude stále zrýchľovať.

Že sa kozmos rozpína, vieme už dlhšie. Otázne však bolo, či sa toto rozpínanie zrýchľuje, alebo spomaľuje. Ak by sa spomaľovalo, v istom okamihu by sa vesmír začal zmršťovať, až by sa úplne scvrkol. Možno dokonca do malého bodu, ďalšej singularity. Ak by sa však rozpínanie zrýchľovalo, čakala by nás pomalá termická smrť: vyhasnuté hviezdy, ešte viac vzdialené galaxie a všade mŕtva temnota.

Galaxia ako zväčšovacie sklo

Podľa výsledkov vedcov nás čaká druhý scenár. Odborníci to zistili vďaka unikátnej metóde. Využili Hubblov vesmírny ďalekohľad, európsky VLT v Čile, galaktickú superkopu Abell 1689 vzdialenú viac než 2 miliardy svetelných rokov a ešte vzdialenejšie objekty. Vďaka einsteinovskému fenoménu gravitačnej šošovky sa cez Abell pozerali na tieto veľmi vzdialené galaxie a vďaka tomu zistili, aká je štruktúra samotného priestoročasu.

Vedci totiž čosi vedeli o vlastnostiach vzdialených galaxií, vedeli tiež čosi o tom, akým spôsobom sa má správať gravitačná šošovka. A tiež predpokladali, že prípadné anomálie budú prejavmi tmavej energie. „Je to ako zväčšovacie sklo," povedala pre PhysOrg.com Priyamvada Natarajanová, spoluautorka štúdie. „Obrázok závisí od tvaru šošovky a ako ďaleko ju držíte od objektu, na ktorý sa pozeráte."

Ohnutý obraz

Možno konečná odpoveď na starú kozmologickú otázku však nie je jediným výsledkom novej vedeckej metódy. Už teraz odborníci hovoria, že podobným spôsobom môžu konečne systematicky skúmať tmavú energiu.

„Na tejto metóde sa mi páči najviac to, že je vizuálna," povedal podľa Daily Telegraph Eric Jullo, šéf tímu vedcov z JPL. „Doslova môžete vidieť ako gravitácia a tmavá energia ohýbajú obraz galaxií v pozadí."

Najnovšie vedecké objavy nájdete na veda.sme.sk. Vedu SME hľadajte aj na Twitteri alebo na Facebooku.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Od soboty sa ulice vyprázdnia.

Od soboty platí zákaz vychádzania, zatvoria sa skoro všetky školy (prehľad)

Ústredný krízový štáb schválil zákaz vychádzania.

Premiér Matovič hovorí o nových opatreniach.
Komentár šéfredaktorky Beaty Balogovej

Matovič nás musí presvedčiť, že vie čo robí

Dnes si už nikto izolovane nevytvorí svoj ostrov bezpečia. Buďme zodpovední.

Beata Balogová, šefredaktorka denníka SME
Dušana Kováčika zadržali aj obvinili.