BRATISLAVA. Pozrite sa niekedy v noci a v prírode na oblohu. Uvidíte úžasné divadlo plné žiariacich objektov. Vesmír na prvý pohľad vyzerá ako nádherné miesto plné hviezd, hmlovín či galaxií. A teraz na takúto romantickú predstavu zabudnite: vesmír takýto nie je. Je oveľa komplikovanejší.
Vidíme z neho totiž len o čosi menej ako dvadsatinu, väčšiu časť tvorí takzvaná tmavá hmota, ktorú vidieť nemôžeme, no aspoň dokážeme sledovať jej gravitačný vplyv. Najdominantnejším prvkom v kozme je však tmavá energia. Tá tvorí až 72 percent vesmíru a vieme o nej iba málo.
Koniec kozmu
Pochopenie tejto energie, ktorú vedci objavili len v roku 1998, je veľmi dôležité. Okolo nej sa krúti jedna z najzákladnejších otázok kozmológie: aký bude koniec vesmíru? Vedci teraz tvrdia, že konečne poznajú "definitívnu" odpoveď.
Odborníci z laboratórií JPL pri americkom Národnom úrade pre letectvo a vesmír NASA podľa štvrtkového vydania časopisu Science veľa optimizmu neponúkajú. Budúcnosť vesmíru bude chladná a prázdna. Jeho rozpínanie sa totiž podľa vedcov nikdy nezastaví, dokonca sa bude stále zrýchľovať.
Že sa kozmos rozpína, vieme už dlhšie. Otázne však bolo, či sa toto rozpínanie zrýchľuje, alebo spomaľuje. Ak by sa spomaľovalo, v istom okamihu by sa vesmír začal zmršťovať, až by sa úplne scvrkol. Možno dokonca do malého bodu, ďalšej singularity. Ak by sa však rozpínanie zrýchľovalo, čakala by nás pomalá termická smrť: vyhasnuté hviezdy, ešte viac vzdialené galaxie a všade mŕtva temnota.
Galaxia ako zväčšovacie sklo
Podľa výsledkov vedcov nás čaká druhý scenár. Odborníci to zistili vďaka unikátnej metóde. Využili Hubblov vesmírny ďalekohľad, európsky VLT v Čile, galaktickú superkopu Abell 1689 vzdialenú viac než 2 miliardy svetelných rokov a ešte vzdialenejšie objekty. Vďaka einsteinovskému fenoménu gravitačnej šošovky sa cez Abell pozerali na tieto veľmi vzdialené galaxie a vďaka tomu zistili, aká je štruktúra samotného priestoročasu.
Vedci totiž čosi vedeli o vlastnostiach vzdialených galaxií, vedeli tiež čosi o tom, akým spôsobom sa má správať gravitačná šošovka. A tiež predpokladali, že prípadné anomálie budú prejavmi tmavej energie. „Je to ako zväčšovacie sklo," povedala pre PhysOrg.com Priyamvada Natarajanová, spoluautorka štúdie. „Obrázok závisí od tvaru šošovky a ako ďaleko ju držíte od objektu, na ktorý sa pozeráte."
Ohnutý obraz
Možno konečná odpoveď na starú kozmologickú otázku však nie je jediným výsledkom novej vedeckej metódy. Už teraz odborníci hovoria, že podobným spôsobom môžu konečne systematicky skúmať tmavú energiu.
„Na tejto metóde sa mi páči najviac to, že je vizuálna," povedal podľa Daily Telegraph Eric Jullo, šéf tímu vedcov z JPL. „Doslova môžete vidieť ako gravitácia a tmavá energia ohýbajú obraz galaxií v pozadí."
Najnovšie vedecké objavy nájdete na veda.sme.sk. Vedu SME hľadajte aj na Twitteri alebo na Facebooku.
