BRATISLAVA. Občas sa to používalo ako jeden z príkladov ľudskej nadvlády či krutosti. Príbeh hovoril o mamutoch a našich predkoch, ktorí mali tieto obrovské cicavce vyhubiť. Pre ich mäso a teplú srsť ich lovili tak dlho, až prakticky žiadne nezostali. Teraz sa ukazuje, že to môže byť mýtus.
Človek za vymretie veľkých cicavcov pravdepodobne nemohol. Príčinou konca éry mamutov bola zmena klímy.
Globálne oteplenie
Jestvuje množstvo hypotéz, prečo došlo k zmiznutiu symbolu ľadovej doby. Okrem rastúceho vplyvu človeka sa spomínala nielen zmena klímy, ale aj nejaká veľká katastrofická udalosť – napríklad dopad meteoritu či výbuch sopky. Medzinárodný tím vedcov teraz tvrdí, že túto debatu ukončili: môže za to klíma. Po najchladnejšej fáze poslednej ľadovej doby, asi pred 21-tisíc rokmi, nastal úbytok rozsiahlych plôch pastvín.
Po niekoľkých tisícročiach to vyústilo do faktu, že slonom príbuzné tvory – predtým obývajúce rôzne oblasti sveta – žili už iba na severe Sibíri. Len tam dokázali nájsť dostatok potravy.
Pred štyritisíc rokmi však vymreli aj tam.
Bylinožravce mali smolu
„Naše výsledky naznačujú, že meniaca sa klíma vďaka efektu, ktorý mala na vegetáciu, bola kľúčom k redukcii a vyhynutiu mamutov. Podobne ako ďalších veľkých bylinožravcov,“ povedal pre BBC Brian Huntley z Durhamskej univerzity. K týmto výsledkom dospeli vedci na základe počítačových modelov. Spojili v nich údaje o meniacej sa klíme za posledných 42-tisíc rokov so znalosťami o raste rastlín.
Suché a studené prostredie spolu s menšou koncentráciou CO2 viedlo najskôr k výhodným výsledkom pre veľké cicavce. Rástlo menej stromov a pribudlo pastvín. Ako sa však klíma otepľovala a stávala sa vlhkejšou, rozširovali sa stromy na úkor pasienkov.
To ohromným bylinožravcom nevyhovovalo. „Veríme, že strata zásob potravy bola hlavným faktorom,“ dodal Huntley podľa ScienceDaily.
Cesta pre človeka
Nestratili sa však len mamuty. Nástup súčasnej medziľadovej doby pred asi 11500 rokmi mal na svedomí množstvo ďalších cicavcov. Veľké druhy ustupovali naprieč severnou Euráziou a Amerikou. Ohromné bylinožravce ako mamuty či srstnaté nosorožce napokon nasledovali aj ich prirodzení nepriatelia, týmto spôsobom zrejme vyhynuli jaskynné levy či medvede.
Keď sa doba ľadová končila, ľadovce ustupovali a vznikal priestor pre lepšie prispôsobivé druhy. Človeku to umožnilo prejsť na pestovanie plodín a sofistikovanejšiu deľbu práce, čo zase viedlo k vzniku prvých kultúr, civilizácií, ríš či impérií.
