RICHLAND. Nepalivovou obdobou drevného uhlia možno ekologicky znížiť objem skleníkových emisií a spomaliť globálne otepľovanie o približne osminu. V časopise Nature Communications to oznámil päťčlenný medzinárodný tím, ktorý viedli Dominic Woolf z britskej Swansea University a James Amonette z Pacific Northwest National Laboratory pri Ministerstve energetiky USA. Okrem Britov a Američanov bol v tíme Austrálčan.
Hnojivo aj nižšie emisie
Biouhlie vzniká pri vysokoteplotnom horení rastlinného a iného organického materiálu v neprítomnosti kyslíka. Od drevného uhlia sa líši jemnozrnnou stavbou a tým, že sa nepoužíva ako palivo. V minulosti slúžil najmä ako hnojivový prídavok do pôdy, lebo si zachováva takmer celý pôvodný obsah živín s výnimkou dusíka. To platí aj o jeho dnešnom využití.
Živiny sa z biouhlia uvoľňujú len pomaly. Aktuálne vystupuje do popredia fakt, že biouhlie viaže v pôde stáročia až tisícročia uhlík. Súčasne znižuje pôdne emisie iných skleníkových plynov, oxidu dusného a metánu. Biouhlie tak predstavuje príslovečné "dve muchy jednou ranou" obohacuje pôdu a znižuje množstvo uhlíka, ktoré sa dostáva s ľudskými skleníkovými emisiami do ovzdušia, čo zmierňuje tempo globálneho otepľovania.
Tím Dominica Woolfa a Jamesa Amonettea uskutočnil dosiaľ najdôkladnejší výskum environmentálnych a sčasti aj ekonomických súvislostí biouhlia. "Tieto výpočty ukazujú, že biouhlie môže zohrať významnú úlohu v riešení problému, ktorý pre nás znamená klimatická zmena. Biouhlie ponúka jeden z mála spôsobov, ako môžeme vyrábať energiu pri znižovaní obsahu oxidu uhličitého v ovzduší. A zvýšením úrodnosti pôdy podporuje produkciu potravín v najchudobnejších oblastiach sveta. Je to úžasný nástroj," povedal James Amonette.
Zdroje biouhlia
S kolegami sa zameral najmä na potenciálne zdroje biouhlia, ktoré ľudia nevyužívajú pre potravinárske účely. Teda na rastlinný a živočíšny odpad od kukuričných stoniek a listov cez ryžové šupky po maštaľný hnoj. Následne vypočítali obsah uhlíka v každom zdroji základnej biomasy a kvalifikovane odhadli, koľko zo zdroja by sa dalo využiť na výrobu biouhlia.
Zostavili tri scenáre - minimálny, stredný a maximálny. V prvom by sa využívala odpadová biomasa, ktorá je poruke v súčasnosti, tretí by vyžadoval zmeny toho, ako sa dnes vo svete narába s biomasou. Maximálny scenár by však zabezpečil ročné "vynulovanie" až 1,8 miliardy ton uhlíkových emisií, celkove 130 miliárd ton za prvé storočie. Asi 12 percent z každoročných 15,4 miliardy ton ľudských emisií skleníkových plynov.
Minimálny scenár by "vynuloval" takmer jednu miliardu ton uhlíkových emisií ročne a 65 miliárd ton za prvé storočie. Dosiahnuť optimálnu úroveň využívania biouhlia si vyžiada desaťročia, no prínosy pretrvajú za horizont jedného storočia, ktorý vedci zvolili ako hranicu výpočtov. Pri spálení rovnakého množstva biomasy na energetické účely by sa dosiahlo o zhruba pätinu menšie zníženie množstva uhlíkových emisií za prvé storočie ako pri jej konverzii na biouhlie. Ten je výhodnejší najmä pre spomenuté priaznivé účinky na pôdu.
Vedci však odporúčajú pružný prístup. V niektorých oblastiach sveta bude výhodnejšia energia biomasy. V iných zasa nasadenie biouhlia, zvlášť tam, kde sú chudobné pôdy, tam biouhlie v znižovaní emisií skleníkových plynov "vedie" o asi 60 percent.
Nová štúdia vyvracia obavy, že nasadenie biouhlia vo veľkom poškodí biodiverzitu a vyžiada si obrovské biomasové plantáže. Všetko záleží od správneho prístupu. "Zhruba polovica potenciálu biouhlia pri zmierňovaní klimatickej zmeny vyplýva z jeho schopnosti dlhodobo ukladať uhlík. Zvyšok závisí na efektívnom vyťažení energie vznikajúcej počas výroby biouhlia a kladnej spätnej väzbe po pridaní biouhlia do pôdy," uzavrel James Amonette.
Zdroj: Nature Communications z 10. 8. 2010, Komuniké U. S. Department of Energy/Pacific Northwest National Laboratory z 10. 8. 2010
