Čo je umelá inteligencia?
Schopnosť prispôsobiť sa a reagovať na prostredie.
Má napodobňovať prirodzenú inteligenciu človeka.
Podľa Turingovho testu môžeme hovoriť o inteligencii aj vtedy, ak po teste nedokážeme odlíšiť stroj od človeka.
BRATISLAVA. Drobní Avidiáni žijú vo zvláštnom svete, ktorý sa nazýva Avida. Nie sú to ani mimozemšťania, ani postavičky z počítačovej hry. Sú však trochu jedným aj druhým. Avida je totiž počítačový svet, miesto, kde evoluční biológovia skúmajú život. A sledujú, ako sa počas generácií mení a vyvíja.
Skúmať Avidu je podľa vedcov jednoduchšie a rýchlejšie, ako sa hrať napríklad s baktériami. Takto môžu odborníci simulovať presné podmienky a sledovať, k čomu povedú. Vedci z Michigan State University takto zistili, že počítačová evolúcia vedie k vyššiemu životu. Presnejšie, k zárodkom umelej inteligencie. Oficiálne sa o tom bude hovoriť na medzinárodnej konferencii o umelom živote, ktorá sa začne vo štvrtok.
Počítačoví tvorčekoviaMyšlienka umelej inteligencie je stará takmer ako samotná literárna fantastika. Preslávil ju najmä Isaac Asimov, možno aj preto si ju často spájame s robotmi. Napokon, rozšíreniu tohoto stereotypu výrazne pomohol filmový Hollywood. Odborníci však upozorňujú, že by sme mali ísť pekne od začiatku. A začať napríklad Avidiánmi, malými digitálnymi tvorčekmi Charlesa Ofriu, ktoré sa trochu ponášajú na mikróby. Len namiesto DNA používajú počítačové inštrukcie, ktoré podobným spôsobom replikujú.
Ich výhodou je, že kým u mikróbov evolúciu len ťažko zastavíte, aby ste zistili, čo sa vlastne v priebehu ich vývoja udialo, „virtuóby“ (virtuálne mikróby) môžete hocikedy stopnúť a krok za krokom skúmať naprieč generáciami. „Sú to úžasné evolučné zvieratká,“ povedal pre New Scientist Ben Kerr, biológ z University of Washington.
Schopnosť porovnaťSkúmanie procesov evolúcie nie je jediným prínosom. Experimenty ukázali, že u Avidiánov sa samovoľne vyvinuli zárodky pamäti. A pamäť je podľa odborníkov predpokladom budúcej inteligencie.
Vedci pritom postupovali štandardne. Nasimulovali podmienky, kde virtuóby umiestnili do súťaživého počítačového prostredia. Niekde bolo viac virtuálnych obdôb jedla, inde menej. A následne skúmali, čo sa stane. Takto umiestnili prvú generáciu Avidiánov do políčka s malým množstvom „živín“, neďaleko sa však nachádzalo také, ktoré ich malo viac. Prvých sto generácií údajne Avidiáni žili len vo svojom políčku. Potom sa však u jedného virtuóba vyvinula schopnosť pohybovať sa vpred.
Keď sa dostal do políčka bohatého na potraviny, rozmnožoval sa oveľa rýchlejšie ako „organizmy“, ktoré ostali na pôvodnom mieste. O tisícky generácií neskôr sa jeho potomkovia systematicky pohybovali za jedlom a vyvinula sa u nich schopnosť porovnať, či podmienky na predchádzajúcich políčkach sú lepšie, alebo horšie ako v novom. „Robiť niečo takéto vyžaduje primitívnu inteligenciu,“ povedal magazínu Robert Pennock z Michigan State.
Vývoj mozguTento príklad je len jedným z viacerých dôkazov, ako sa Avidiáni dokázali prispôsobiť prostrediu a dokonca vytvárať prvé zárodky inteligencie. Podľa niektorých odborníkov by táto práca mohla inšpirovať práve konštruktérov robotov. Stroje by mohli obsahovať umelé mozgy, ktoré by fungovali na podobných evolučných princípoch. Vytvárali by si nové inštrukcie, pričom by „prežili“ len užitočné. S takýmto prístupom dokonca už pracujú niektorí inžinieri.
Najnovšie vedecké objavy nájdete na veda.sme.sk. Vedu SME hľadajte aj na Twitteri alebo na Facebooku.
