NASA chce poslať do kozmu robota-humanoida. Bude pomáhať astronautom na Medzinárodnej vesmírnej stanici.
BRATISLAVA. Ľudia sú veľmi krehkí. Potrebujú vzduch a vodu, jedlo, teplo aj vhodné prostredie. Vo vesmíre ich životy ohrozuje zamrznutie, vákuum aj kozmická radiácia. Pri dlhom pobyte bez gravitácie astronautom ochabujú kosti aj svaly, môže ubúdať hmotnosť, hrozí dehydratácia.
To všetko sa však netýka robotov. Možno aj preto sa americký Národný úrad pre letectvo a vesmír NASA rozhodol, že na Medzinárodnú vesmírnu stanicu ISS pošle robota. Robonaut 2, skrátene R2, bude prvým človeku podobným strojom, ktorý sa stane trvalým „obyvateľom“ kozmickej stanice. Do vesmíru ho vynesie raketoplán Discovery počas svojej poslednej misie. Odštartuje 1. novembra.
Pokusný robočlovek
Biele telo, zlatá hlava, skoro stotridsať kilogramov a výška približne meter. Na prvý pohľad vyzerá R2 ako astronaut vo vesmírnom skafandri alebo roboty z Hviezdnych vojen. „Keď vstúpite do miestnosti a uvidíte R2, bude všetkým, čo od robota očakávate,“ povedal pre Spacedaily.com inžinier Ken Koby. „Veľmi to pripomína science-fiction, no v tomto prípade je všetko reálne.“
Aj keď má dve ruky so štyrmi prstami a ponáša sa na humanoida, užitočným pomocníkom sa R2 zrejme ešte nestane. Zámerom NASA a General Motors však je, aby takýto prístroj raz nielen vyzeral, ale aj pracoval ako človek. Mal by používať nástroje kozmonautov a citlivými senzormi im pomáhať pri ich práci.
„Tento robot je navrhnutý tak, aby využíval náradie, ktoré používajú aj astronauti,“ hovorí pre Space.com Ron Diftler, manažér projektu. Zatiaľ by R2 mohol zvládnuť niektoré jednoduchšie a opakujúce akcie naviazané na jedno miesto. Čiastočne by tak odbremenil skutočných ľudí vo vesmíre.
Agentúra však rozmýšľa, že podobné zariadenie by raz chcela používať aj v otvorenom kozme. Napríklad počas opráv stanice. Takýto robot by sa astronautom hodil práve teraz, keď pracujú na oprave chladiaceho zariadenia, ktoré sa pokazilo koncom júla. Obyvateľom stanice dokonca hrozilo, že v prípade väčšieho zlyhania systému by museli aspoň niektorí stanicu opustiť.
Starý nápad
Nápad používať v kozme roboty nie je nový. Snívali o ňom už rôzni autori vedeckej fantastiky, všetky planetárne misie v kozme sú vlastne letmi sond - robotov, ktoré sa správajú viac alebo menej autonómne. Nie sú to však zariadenia pripomínajúce človeka, skôr škatule preplnené rôznymi vedeckými inštrumentmi, kamerami a anténami. So samotnou myšlienkou robočloveka však koketuje dlho aj samotná NASA. Už pred desiatimi rokmi vyrobila predchodcu R2 – len na testovanie technológií doma, na Zemi.
Milardy dolárov za experimenty bez gravitácie
Medzinárodná vesmírna stanica ISS je symbolom medzinárodnej spolupráce politikov aj vedcov. Ale aj miestom, kde sa posúva ľudské poznanie.
1. Vznikla v roku 1998
Projekt novej americkej vesmírnej stanice pochádza ešte z 80. rokov minulého storočia. Počiatkom deväťdesiatych sa k myšlienke pridali ďalšie krajiny vrátane Ruska. Prvá časť stanice, ruský modul Zarja, sa na nízku obežnú dráhu vydal 20. novembra 1998. Stále posádky ju začali obývať o dva roky neskôr.
2. Experimenty beztiaže
Vesmírna stanica nie je len symbolom medzinárodnej vedeckej spolupráce. Je miestom, kde sa vykonávajú experimenty. Vedcom totiž ponúka príležitosť pracovať s beztiažovým stavom.
Mikrogravitácia je dôležitou súčasťou pokusov s rastlinami či novými materiálmi. Na stanici odborníci tiež skúmajú, aký má dlhodobý pobyt v kozme vplyv na astronautov. V prípade budúcich ciest na iné planéty je kľúčové vedieť, ako sa bude správať telo takýchto dobrodruhov.
3. Cesta nahor
V súčasnosti sa môžu ľudia dopraviť na ISS pomocou ruských kozmických lodí Sojuz a amerických vesmírnych raketoplánov.
Po ich vyradení zo služby počas budúceho roku ostane doprava iba na Rusoch. Pripravujú sa však viaceré súkromné projekty, ktoré by mohli nahradiť raketoplány. Náklad na stanicu môžu dopravovať prostredníctvom rakiet a zásobovacích lodí aj Európania (ESA) a Japonci (JAXA).
4. Cena
Náklady na výstavbu stanice sa odhadujú na vyše sto miliárd dolárov, presnú sumu však nie je možné zistiť. Ťažko sa totiž odhaduje, ktoré vedecké programy na Zemi môžu súvisieť s výstavbou stanice.
(tp)
