Vyzerá to ako Saint-Exupéryho snívanie alebo detská fantázia Jula Verna. Príroda má však oveľa väčšiu predstavivosť. Ale energeticky efektívny samohybný organizmus, žijúci na prvý pohľad iba vďaka prúdeniu vody, naozaj existuje. Na svoju výživu používa iba to, čo nájde v oceáne. Volá sa salpa a málokto o ňom vie.
Podceňovaný tvorNenápadného rôsolovitého tvora, ktorý sa podobá na malú súdkovito pretiahnutú medúzu vznášajúcu sa vo vode, si dlho nevšímali ani vedci. Vedelo sa, že v moriach žije už milióny rokov, buď osamotene, alebo v skupinách, no vyzeralo to, že vedie život príživníka, ktorého nik nepotrebuje. Nakŕmi sa planktónom, medzi ktorým sa pohybuje, a po niekoľkých týždňoch či mesiacoch skončí svoj život podobne ako stará nepotrebná krava, ktorej mäso je príliš tvrdé na to, aby niekomu chutilo.
Potom však vedci prišli na to, že salpa má priam zázračné vlastnosti, ešte lepšie ako vynikajúca čistiareň vody. Dokáže totiž vďaka citlivo vyladenému spôsobu trávenia veľmi účinne zbierať, zahusťovať a odstraňovať aj tie najmenšie morské organizmy, ktoré jej slúžia ako potrava. Tým súčasne znižuje obsah oxidu uhličitého vo vrchných vrstvách oceánu. Tam sú jeho rastúce koncentrácie zvlášť nepríjemné, lebo urýchľujú okysľovanie vody so všetkými problémami, ktoré to pre morský život prináša.
Vedci z amerického Oceánografického inštitútu vo Woods Hole (WHOI) v spolupráci s kolegami z MIT (Massachusettský technický inštitút) teraz zistili, že tento drobný tvor, ktorý dorastá od jedného do maximálne 20 centimetrov, sa pri čistení vody správa ešte dômyselnejšie, ako si o ňom mysleli. Napísali o tom v článku v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences (PNAS).
Od myší až ku koňom„Dlho sme predpokladali, že salpy patria medzi najefektívnejšie oceánske organizmy, ktoré sa živia filtrovaním vody,“ povedal Larry Madin, vedúci výskumu WHOI a jeden z autorov článku.
„Najnovší výskum však rozšíril ich vplyv až k najmenším dostupným veľkostiam a ukázal, že ich potrava sa pohybuje na štyroch veľkostných škálach, asi ako keby sa pozemský tvor živil všetkým, počnúc myšami a končiac koňom.“
Salpy sa živia čiastočkami potravy, ktoré sú väčšinou súčasťou rastlinného planktónu (fytoplanktónu); nejde však o rastliny, ale väčšinou o jednobunkové či mnohobunkové organizmy, ktoré ovládajú fotosyntézu. Salpy ich zachytávajú pri filtrovaní vody s pomocou jemného slizu vo svojich tráviacich orgánoch. Vedci doteraz predpokladali, že dokážu zachytiť iba častice väčšie ako 1,5 mikróna (mikrón = 0,000001 metra). Najnovšia štúdia však ukázala, že salpy s použitím doteraz nie celkom preskúmaného mechanizmu zachytávajú ešte menšiu potravu vrátane baktérií a najmenších čiastočiek fytoplanktónu.
Vyzerá to ako detail, no morský život má trochu iné zákonitosti ako ten, na ktorý sme zvyknutí my. Mikroskopicky presné rozlišovacie schopnosti salpám dávajú šancu prežiť v otvorenom oceáne, kde je množstvo inej dostupnej potravy nízke.
Majstri prežitia„Pretože dokážu zachytiť najmenšiu potravu, môžu prežiť aj tam, kde to už iní nezvládajú,“ zhrnul ich výnimočné schopnosti Madin.
Salpám chutí malé aj veľké, čiže prakticky kompletný mikrobiálny okruh morskej potravy. Najskôr ju zachytia v jednom z dvoch otvorov, ktorým prúdi voda dnu. Potom ju strávia v žalúdku, ktorý v ich telách vidno väčšinou ako malú hnedú bodku. Zvyšky potom „zabalia“ do hustých fekálnych odpadov v tvare guľôčky a vylúčia.
Čím je odpad väčší a hmotnejší, tým rýchlejšie klesá na dno. Tam môže zostať veľmi dlho, možno aj stáročia. Medzitým sa uvoľní miesto na to, aby oceán mohol pohlcovať oxid uhličitý vo vrchných vrstvách.
Salpy teda majú veľmi dôležitú úlohu v uhlíkovom cykle, čiže pri výmene uhlíka medzi atmosférou, rastlinami, živočíchmi, pôdou a oceánmi. David Garrison, šéf biologického oceánografického programu americkej Národnej vedeckej nadácie (NSF), ktorá výskum financovala, jeho výsledky zhrnul takto: „Umožňuje nám pochopiť, ako kľúčové organizmy morskej potravinovej siete ovplyvňujú dôležité biologické, chemické a geologické procesy.“
Roman Stocker z MIT, spoluautor článku, sa zmienil o ďalšej pozoruhodnej črte sálp pri trávení malých čiastočiek potravy. Zvyčajne prebieha pomaly, krok za krokom, od najmenších po trochu väčšie. Salpy v tomto pomalom procese dokázali nájsť pri trávení aj vylučovaní účinnú „skratku“, ktorá im umožňuje s použitím nimi vylučovaného slizu „zabaliť“ mikročastice do väčších porcií, čím sa celý proces urýchľuje.
Poznámka: Na videu vidno, ako vedci skúmajú s použitím neškodného červeného farbiva trávenie sálp, alebo to, ako sa tieto elegantné živočíchy pohybujú v reťazcoch, tvorených desiatkami jedincov. Je to fascinujúci pohľad, ktorý môže konkurovať záberom z Hubblovho vesmírneho teleskopu.
Hlavný zdroj: Národná vedecká nadácia (NSF)
