„Takáto situácia je veľmi málo predpovedateľná. Ani modely nedokážu odhaliť niektoré situácie,“ hovorí o povodniach v Pakistane JOZEF PECHO, zo Slovenského hydrometeorologického ústavu.
Je tento rok z pohľadu klímy výnimočný?
„Určite áno. Rok začal veľmi teplo a celá prvá polovica je historicky najteplejšia od začiatku meteorologických pozorovaní. Posledné obdobie, najmä letný polrok, sa na Slovensku začal extrémnymi povodňami, ktoré boli svojim regionálnym rozsahom bezprecedentné. A potom prišiel rad netypických udalostí, ktoré vyvrcholili horúčavami a požiarmi v Rusku. K tomu všetkému sa navyše pridružila mimoriadne vážna situácia ohľadom povodne v Pakistane, ktorá súvisí so silnejším monzúnom práve v dôsledku klimatických zmien.“
Dá sa to dopredu predpovedať?
„Problém klimatickej zmeny podmieňuje zmenu celkovej planetárnej cirkulácie, čo sa prejavilo aj teraz v prípade Ruska či Pakistanu a Kašmíru. Takéto situácie sú veľmi málo predpovedateľné na celoplanetárnej úrovni a ani predpovedné modely nedokážu presne určiť, kde presne dôjde k výskytu extrémnych zrážok. Veľmi pekným príkladom je aj nedávna blesková povodeň v severných Čechách. Aj u nás boli povodne veľmi ťažko predpovedateľné.“
Ako môže súvisieť sucho a požiar v Rusku so záplavami v Pakistane?
„V priestore Ruska sa v priebehu prvého polroka stabilizovalo prúdenie vzduchu, ktoré viedlo k tomu, že do prevažnej časti západného a centrálneho Ruska sa takmer nedostávali vlhké vzduchové hmoty od západu, čo viedlo v tejto oblasti k suchu. Akonáhle sa tam počas jari oteplilo, nastúpilo mimoriadne teplé počasie, nedostatok zrážok a sucho. Stabilizovala sa tam mohutná, blokujúca tlaková výš, ktorá zabraňuje vzniku dažďa. Nedostatok vlahy sa prehlboval počas jari a vyvrcholil v lete. Ak sa takéto blokovanie v atmosfére vytvorí, hrozí to, že frontálne rozhranie, oddeľujúce polárny vzduch na severe od tropického vzduchu na juhu a prinášajúce dážď a väčšiu oblačnosť sa posunie buď severnejšie alebo južnejšie, ako je normálne. Výsledkom tejto situácie boli aj katastrofálne dažde v Pakistane.“
Monzúny sú tam každý rok. Prečo je tento rok iný?
„V priebehu predošlej zimy a jari dosiahli oceány teplotné maximá. Navyše, El Niňo spôsobilo väčší výpar z ich povrchu. Nad Indickým oceánom sa pravdepodobne zhromaždili obrovské kvantá vlhkého vzduchu, ktoré, keď začal pôsobiť monzún, spôsobili mimoriadne intenzívne zrážky nad pevninou južnej Ázie.“
India však tvrdí, že monzúny sú slabšie.
„Minulý rok bol monzún naozaj slabý. Ale nesúviselo to s menším množstvom vodnej pary, tej bolo dosť. Predošlá jar v Indii bola mimoriadne teplá a akonáhle sa dostal vlhký vzduch z oceánov nad krajinu, spôsobil intenzívne zrážky, ktoré sa vypršali vo vnútrozemí, v neveľkej vzdialenosti od pobrežia. Vlhký vzduch sa ďalej do vnútrozemia nedostal a do rozsiahlych oblasti západnej a severnej Indie nepriniesol tak vytúžený dážď. Spôsobil však problémy v blízkosti pobrežia. Tento rok bola situácia trochu iná. Vzduch sa dostal ďalej do vnútrozemia, no začalo pršať až v Pakistane. Tam sa vlhký vzduch stretol s frontálnym rozhraním zo severu a spôsobil zrážky, ktoré sa koncentrovali najmä v Pakistane a severozápadnej Indii. Možno to na jednej strane prisúdiť prirodzenej premenlivosti monzúnu v tejto oblasti, no na druhej strane nie je celkom normálne, keď sa takto výdatné zrážky vyskytnú napríklad v Pakistane.“
Tlaková výš nad Ruskom spôsobila záplavy nielen v Pakistane, ale aj u nás?
„Ono to spolu súvisí. Pokiaľ sa v priestore Ruska niečo takéto stabilizuje, u nás prevažuje druhý protipól, tlaková níž, resp. brázda nízkeho tlaku vzduchu. Táto poveternostná situácia, až na malé výnimky, trvá u nás už od jesene minulého roka a v podstate viedla k tomu, že tento rok máme na Slovensku mimoriadne vlhký a bohatý na zrážky. Vlhký vzduch sa totiž akoby nedokázal dostať ďalej na východ. Do konca júla v niektorých regiónoch Slovenska spadlo už toľko vody, ako za normálnych okolností spadne za celý rok.“
Budú sa takéto extrémy opakovať?
„Stredná Európa a teda aj Slovensko by sa mala na to pripraviť. A Pakistan je bohužiaľ krajina, ktorá je takmer každoročne vystavená rôznym extrémnym situáciám. Či tam monzún príde alebo nepríde, závisí od medziročnej premenlivosti prúdenia vzduchu v tomto regióne. No vplyvom otepľovania bude rovnako ako stredná Európa častejšie vystavený extrémnejšiemu počasiu. My sme si tento rok odžili pravú tvár povodní, ktoré nás čakajú v budúcnosti. Budúci rok sa však môžu vyskytnúť horúčavy ako v Rusku. Treba sa pripraviť na obe krajnosti.“
Globálne otepľovanie môže spôsobiť, že jeden rok budeme mať záplavy a druhý požiare?
„Samozrejme. Je to priamy prejav toho, že atmosféra ja vplyvom vyššej teploty dynamickejšia a v kombinácii s ďalšími faktormi môže cirkulácia vzduchu prejsť do viac-menej stabilizovaného režimu, ktorého dôsledkom sú aj mimoriadne horúčavy v Rusku.“
Čo sa s tým dá urobiť?
„Klimatická zmena je z veľkej časti spôsobená človekom. Extrémnosť počasia nedokážeme žiaľ veľmi ovplyvniť. Keďže však za globálnym otepľovaním stojí hlavne človek so svojimi emisiami skleníkových plynov, môžeme prostredníctvom ich znižovania dopady samotnej klimatickej zmeny aspoň čiastočne zmierniť. Obávam sa však, že tento rýchlo „rozbehnutý vlak“ globálnych zmien klímy budeme čoraz horšie vedieť nejakým spôsobom ovplyvňovať. Zdá sa, že medzinárodné rokovania k ničomu podstatnému nespejú a ak ľudstvo prekročí únosnú a bezpečnú úroveň koncentrácie CO2, potom už to začne byť pre klimatický systém a pre nás samých nebezpečné. Môže to byť už onedlho. Ak premárnime šancu klimatickú zmenu a jej dopady zmierniť, myslím si, že bude už príliš neskoro na akúkoľvek akciu. Klimatický systém bude natoľko destabilizovaný a zmeny budú prebiehať natoľko rýchlo, že to pre nás, ako civilizáciu, bude znamenať jediné - kolaps.“
