SME

Nová klíma Slovensko zmení, pripravme sa na lesostepi

Časť Slovenska o pár rokov vyprahne. Hrozí sucho, neúroda aj povodne, v lesoch požiare.

Vodohospodári, lesníci a poľnohospodári vraj krajinu prispôsobia zmenám klímy. Od vlád však budú pýtať peniaze.Vodohospodári, lesníci a poľnohospodári vraj krajinu prispôsobia zmenám klímy. Od vlád však budú pýtať peniaze. (Zdroj: SITA)

Poľnohospodári okrem iného budú musieť viac zavlažovať, vodohospodári stavať nádrže na pitnú vodu, lesníci hasiť.

BRATISLAVA. Teploty nad 40 stupňov, zmena časti krajiny na lesostep, nedostatok pitnej vody, či opakujúce sa povodne. Aj Slovensko pre klimatické zmeny čakajú v nasledujúcich desaťročiach záplavy, aké sú dnes v česko-poľsko-nemeckom pohraničí či požiare, aké ničia ruské lesy, tvrdí to klimatológ Milan Lapin.

Typické budú dva extrémy – dlhšie obdobia sucha a kratšie obdobia výdatných zrážok. Roky s miernejším a extrémnejším počasím sa však budú striedať.

Teplo ako v Taliansku

„Máme pripravené scenáre klimatickej zmeny do roku 2100 pre Slovensko,“ vysvetľuje Lapin. Či sa naplnia, závisí podľa neho od toho, ako ľudstvo ustráži emisie skleníkových plynov.

„V prípade pesimistickejšieho scenára by sa mohla teplota na území Slovenska zvýšiť až o štyri a viac stupňov Celzia do konca tohto storočia,“ hovorí Lapin. Napríklad júlový priemer teplôt vzduchu v našich nížinách bol po väčšinu druhej polovice 20. storočia 19 až 20 stupňov, v rokoch 2071 až 2100 by to „mohlo byť až okolo 24 stupňov, ako v Pádskej nížine na severe Talianska“.

Teplom a suchom bude trpieť najmä juh krajiny – okolie Trnavy, juh stredného Slovenska a niektoré nižšie položené časti na východe. Hovorca Slovenskej poľnohospodárskej a potravinovej komory Stanislav Nemec dodáva, že sucho začína byť citeľné aj v novozámockom okrese.

Bude to mať priamy vplyv na úrodu, lebo podzemná voda je tam hlboko, až štyri metre pod povrchom.
Mária Ondrušová z podniku Hydromeliorácie hovorí, že do roku 2030 bude treba zväčšiť rozlohu zavlažovanej poľnohospodárskej pôdy z 200-tisíc na 400-tisíc hektárov. „Najmä v regióne Podunajskej nížiny.“
Celkovo odhadla náklady až na dve miliardy eur.

Vody bude málo aj veľa

„Celé východné Slovensko je ohrozené, že nebude mať dostatok pitnej vody,“ hovorí Lapin. Nádrž Starina nebude stačiť. Ján Hrnčíř z Vodohospodárskej výstavby povedal, že na verejný vodovod treba pripojiť 200-tisíc ľudí. Dnes berú vodu najmä z nevyhovujúcich studní.

Vybudovať bude treba podľa Hrnčířa šesť vodných nádrží, len nádrž v Tichom potoku bude stáť asi 322 miliónov eur. Problém s pitnou vodou bude aj na juhu stredného Slovenska. Občas budú trpieť aj hornaté oblasti, najmä tie, ktoré ležia v „zrážkovom tieni“. Obzvlášť stúpne riziko požiarov v ihličnatých a zmiešaných lesoch.
Lesy SR podľa hovorcu Petra Gogolu sprístupňujú protipožiarne cesty, opravujú vodné nádrže a tajchy a skúšajú protipožiarny kamerový monitoring.

Pravdepodobné sú aj nadmerné úhrny zrážok. „Oproti rekordom môžu stúpnuť o 20 až 40 percent, lebo teplejší vzduch obsahuje viac vodnej pary,“ vysvetľuje Lapin.

Vodohospodári podľa Hrnčířa plánujú budovať prehrádzky, medze a vsakovacie záchytné priekopy. Zadržať vodu v krajine chcú aj zalesňovaním a zatrávňovaním svahov. V pláne je aj výstavba viacúčelových vodných stavieb za približne 1,1 miliardy eur.

Chystajú novú pšenicu

Obilie bude odolné najmä proti chorobám, ktoré spôsobuje zmena klimatických pomerov, tvrdí šéf šľachtiteľov.

BRATISLAVA. Volá sa Viglanka. Ide o najnovšiu odrodu pšenice, ktorú slovenskí poľnohospodári vyšľachtili, aby priniesla dostatočnú úrodu aj po príchode klimatických zmien na Slovensko.

„V priebehu troch rokov skúšania v štátnych odrodových skúškach dosiahla vynikajúcu úrodu vo všetkých testovaných podmienkach,“ vysvetľuje Ján Kraic, riaditeľ Centra výskumu rastlinnej výroby v Piešťanoch.
Hovorí, že novú odrodu pšenice testovali v juhomaďarskom Segedíne, ktorého klimatické podmienky s najväčšou pravdepodobnosťou zodpovedajú budúcim slovenským. Úrodou Viglanka podľa Kraica prekonala o vyše 14 percent miestne kontrolné odrody pšenice.

Najnovšia vyšľachtená odroda pšenice je odolná najmä proti listovým a klasovým ochoreniam, ktoré prináša zmena klímy a spôsobujú ich huby a vírusy, tvrdí Kraic. Vyšľachtenie novej odrody pšenice trvá podľa Kraica 12 až 15 rokov. „Efektívne šľachtiť pšenice na sucho a zvýšenú teplotu v našich podmienkach si vyžaduje umelo simulovať takéto podmienky v špeciálnych rastových komorách.“ Všetky okolité štáty ich majú, Slovensko nie.

Ján Krempaský
Z nížin sneh mizne, na horách ho pribudne

Na juhu krajiny sa objaví lesostep, tvrdí klimatológ MILAN LAPIN.

Klimatológ Mojib Latif vyhlásil, že v Európe možno očakávať až 50-­stupňové horúčavy. Hrozia aj u nás?

Väčšie riziko pre prírodu, ako keď na deň vyskočí teplota na 45 stupňov, je, ak stúpne na dva týždne na 35 stupňov. Päťdesiat stupňov však nebude. Takú teplotu možno očakávať v južnej Európe.

Môže suché a teplé počasie vytvoriť u nás púšť?

Už dlho pozorujeme, že suchá klíma z Balkánu postupuje na sever. Rokov, keď je sucho na juhu Slovenska, je čoraz viac. Lesostepná, stepná klíma postupuje. Ohrozený je juh stredného Slovenska, východ Podunajskej nížiny aj východné Slovensko. Neprejavuje sa to každý rok.

Ako to bude so snehom?

Čím sa viac budeme približovať k roku 2100, tým je väčšia pravdepodobnosť, že na nížinách bude snehu čoraz menej. A v podstate do nadmorskej výšky 900 metrov nebudú lyžiarske strediská bez umelého snehu vôbec rentabilné. Ale nad 1200 metrov bude snehu oveľa viac ako doteraz.

Ján Krempaský
SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Sklamaní voliči Matovičovej vlády sa nevzdali a vybrali si (najmä) Ivana Korčoka.

Fico je silný len vtedy, keď ostatní mlčia.


Premiéra Roberta Fica (Smer) vítajú v Galante na výjazdovom rokovaní vlády v čase volebnej kampane k voľbe prezidenta

Pellegrini cez šéfa Aliancie láka Maďarov. Ten podrazil vlastnú stranu.


a 1 ďalší
Reálna tvar muža a jeho deformovaná tvár, tak ako ju videl pacient so vzácnou poruchou zrakového systému.

Viktor Sharrah si myslel, že sa zbláznil.


Štefan Harabin.

Za vyjadrením je Jureňa, Harabin ho okamžite zbavil funkcie.


Neprehliadnite tiež

Reálna tvar muža a jeho deformovaná tvár, tak ako ju videl pacient so vzácnou poruchou zrakového systému.

Viktor Sharrah si myslel, že sa zbláznil.


Ilustračná fotografia.

Vaše telo sa ochladzuje, nie zohrieva - a vy to necítite.


a 1 ďalší
Ilustračné foto.

Nález baktérie vedci označili za mimoriadne vzácny objav.


TASR

Týždenný podcast o novinkách z vedy.


a 3 ďalší
SkryťZatvoriť reklamu