SME

Gén, na ktorý sú antibiotiká krátke

Možno sa končia časy antibiotík. Vedci objavili baktérie, na ktoré tieto lieky nezaberajú. Môže za to šíriaci sa gén.

Baktérie E.coli môžu obsahovať gén NDM­1. Ten v baktériách spôsobuje, že sú odolné voči liečbe antibiotikami. Navyše, gén sa môže šíriť.Baktérie E.coli môžu obsahovať gén NDM­1. Ten v baktériách spôsobuje, že sú odolné voči liečbe antibiotikami. Navyše, gén sa môže šíriť. (Zdroj: USDA, ARS, EMU)
Gén NDM - 1
Skratka znamená Nové Dilí metalo­beta-laktamáza 1.

Vyskytuje sa v baktériách s názvom enterobaktérie.

Spôsobuje odolnosť voči skoro všetkým druhom antibiotík.

Rozšírený je v mikróboch v Pakistane či Indii, objavil sa však aj v Európe.

BRATISLAVA. Potrebujete zubára? Alebo transplantáciu obličiek, lacnejší pôrod či dialýzu v kvalite porovnateľnej so západnými nemocnicami, no za zlomok európskej či americkej ceny? Choďte do Indie.

Na prvý pohľad to vyzerá ideálne. Globalizované zdravotníctvo a lekársky turizmus však môžu už v blízkej budúcnosti priniesť veľký problém. Dokonca by mohlo ísť o úplný koniec antibiotík. Hovorí o tom medzinárodný tím vedcov, ktorí objavili baktérie rezistentné skoro na všetky druhy takýchto liekov. Môže za to nový gén.

Zrod superbaktérií?

V odbornom magazíne Lancet Infectious Diseases sa objavil text vedcov zastrešený britskou univerzitou v Cardiffe a Agentúrou na ochranu zdravia. Odborníci v ňom tvrdia, že v niektorých druhoch baktérií sa vyskytuje istý gén NDM-1, ktorý spôsobuje, že mikroorganizmy sú odolné aj voči najsilnejším antibiotikám.

Dokonca voči takzvaným liekom typu carbapenem, ktoré sa používajú v prípade, keď zlyhá ostatná liečba. Používajú sa preto v obzvlášť závažných prípadoch. Podľa Physorg.com sa údajne objavili aj prípady, že baktérie nereagovali na žiadne antibiotiká.

Európskym problémom teraz je, že vďaka cestovaniu za zdravotnou starostlivosťou sa takéto mikróby dostávajú aj k nám. Dosiaľ sa totiž podľa odborníkov vyskytovali len v Indii, Bangladéši či Pakistane.

Ďalším problémom je, že lekári už zaznamenali aj prenosy z človeka na človeka. A aby situácia bola ešte vážnejšia, gén NDM-1 sa nachádza v plazmidoch, molekulách DNA mikróbov, ktoré sa dobre kopírujú a šíria naprieč rôznymi druhmi baktérií. Znamená to, že do veľmi nebezpečného mikroorganizmu sa môže preniesť gén, ktorý nám zabráni v úspešnej liečbe. Preto niektorí vedci začínajú opatrne hovoriť o konci „obdobia antibiotík“.

„Možno je koniec. Nevyvíjajú sa žiadne antibiotiká, ktoré by vykazovali činnosť proti enterobaktériám produkujúcim NDM-1,“ povedal pre denník Guardian Tim Walsh z univerzity v Cardiffe. Ani práve vyvíjané lieky určené na boj s týmito gramnegatívnymi mikróbmi údajne nezaberajú. A ak by vedci začali na nových liekoch pracovať okamžite, potrvá roky, kým sa dostanú na trh.

Pozor na E.coli

Nebezpečný gén NDM-1 sa zatiaľ vyskytuje najmä v organizmoch, ktoré spôsobujú problémy tráviaceho traktu. Mutácia sa vyskytuje hlavne u baktérie E. coli, ktorá žije v hrubom čreve. Je zväčša užitočná a pomáha pri trávení. V niektorých prípadoch by však mikróby s nebezpečným génom mohli spôsobiť problémy nielen v tráviacom trakte, ale aj močovú infekciu či zápal pľúc. V kritických prípadoch dokonca smrť.

Nie je pritom jasné, čo sa stane v prípade, keď sa gén prenesie na nebezpečnejšie druhy baktérií. Odborníci navrhujú testovať pacientov prichádzajúcich z Ázie a v prípade výskytu rezistentných baktérii ich izolovať.

Ten súboj sa nedá vyhrať

„Je to večný boj človeka s prírodou. Je to boj o prežitie,“ hovorí o odolných baktériách Imrich Barák, riaditeľ Ústavu molekulárnej biológie Slovenskej akadémie vied.

Je gén NDM-1 nebezpečný?

„Pravdepodobne tento gén rozkladá určité antibiotiká a tým sa niektoré baktérie stanú rezistentnými.“

Predstavuje to pre ľudí riziko?

„Zdá sa, že sa jedná hlavne o baktérie, ktoré sa rozširujú pri určitých operačných zákrokoch. Pravdepodobne to bude problém pri určitých operáciách, pri tom, ako sa sterilizujú nástroje a ako sú pacienti v kontakte s lekármi.“

Môže sa gén preniesť na ešte nebezpečnejšie druhy baktérií?

„Môže. Ide ale iba o malú pravdepodobnosť. Je síce na plazmidoch a môže sa prenášať, neplatí však, že každý plazmid ide do každej inej baktérie. Súvisí to totiž s príbuznosťou baktérií.“

Ak budú baktérie odolné aj voči silnejším antibiotikám, ako by sme ich liečili?

„Mnohé tieto kmene sú rezistentné na väčšinu antibiotík, no len v pár prípadoch boli aj na záložné antibiotiká. A tie sa používajú vtedy, ak sa ničím iným liečiť nedá. Do budúcnosti to však môže znamenať veľký problém. Teraz, keď sa o riziku vie, sa však určite začnú vyvíjať nové lieky. Ide o večný boj s baktériami, ktorý nemá ľudstvo ako vyhrať, ale vďaka vede vždy môže nájsť riešenia. V prírode je to stále boj o prežitie.“

Ak sa však začnú vyvíjať lieky, na trh sa dostanú o desať rokov. Čo dovtedy?

„Áno, v tomto je to nebezpečné. Keby tie baktérie boli rezistentné voči všetkým antibiotikám, bude ťažko sa nám brániť. Záleží však, v akej baktérii je ten gén, či ona sama je patogénna. Keby bola nepatogénna, tak nás vôbec nemusí trápiť.“

Hrozí riziko epidémie?

„Takéto tvrdenie je veľmi predčasné. Veľa závisí od spôsobu prenosu. Ale môže to byť veľký problém pre nemocnice a ich chirurgické oddelenia. No neprenáša sa jednoducho ako chrípka. Ale baktérie pravdepodobne prežijú, ak máte znečistené ruky a niečo zjete. No s určitým množstvom baktérii si imunitný systém poradí aj sám. Jediná možnosť je človeka, u ktorého sa takáto baktéria zistí, dať hneď na infekčné oddelenie, aby nedošlo k prenosu na ďalších ľudí.

Tomáš Prokopčák
Antibiotiká objavil Fleming náhodou

1. Proti mikróbom

Antibiotiká sú lieky, ktoré v tele pacienta bojujú proti mikroorganizmom. Zväčša sa používajú na liečbu infekcií, ktoré spôsobujú baktérie.

2. Alexander Fleming

O liečivom účinku podobných látok vedelo ľudstvo už v staroveku. Systematicky skúmať antibiotiká sme však začali až v druhej polovici 19. storočia. Za otca antibiotík sa považuje objaviteľ penicilínu, škótsky biológ Alexander Fleming. V roku 1928 si všimol zvláštnu pleseň v jednej z misiek. Objav zverejnil o rok na to a komentoval ho slovami „človek občas nájde aj to, čo nehľadá“. V roku 1945 za objav získal Nobelovu cenu.

3. Vedľajšie účinky

Dnes poznáme tisícky látok s antibakteriálnym účinkom. V medicíne sa však z nich používa iba zlomok, mnohé totiž majú silné nežiaduce účinky.

4. Nadužívanie

V súčasnosti je rozšíreným problémom časté a mnohokrát zbytočné používanie antibiotík. Vedie to k odolnosti baktérií, liečba pacientov následne nezaberá.

5. Zákaz pre dobytok

Antibiotiká sa využívajú nielen na liečbu ľudí, ale aj zvierat. Dobytku napríklad napomáhali, aby lepšie a rýchlejšie rástol. Európska únia však takéto využitie antibiotík pred pár rokmi zakázala.

6. Pomocníci

Nie všetky antibiotiká baktérie zabíjajú. Niektoré druhy slúžia len na zastavenie množenia či rastu mikróbov. Zvyšok je ponechaný na samotný imunitný systém.

(tp)
SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu