K agentúrnemu textu sme doplnili vyjadrenie klimatológa Milana Lapina pre SME.
BERLÍN. Klimatológ Mojib Latif vidí súvislosť medzi vlnou horúčav v Rusku a súčasným chaosom počasia v celosvetovom meradle. Ako uviedol pre internetové vydanie nemeckého týždenníka Bild am Sonntag, "toto všetko je len ochutnávka toho, čo nás čaká v tomto storočí".
Horúčavy, dlhotrvajúce dažde, požiare... Už niekoľko mesiacov sa prejavuje počasie zo svojej extrémnej stránky. Mojib Latif (55), meteorológ a klimatológ z Leibnizkého inštitútu pre morské vedy Univerzity v Kieli vysvetľuje v rozhovore, prečo svetová klíma "robí hlúposti".
Príde klíma, akú sme ešte nezažili
"Režim počasia na celom svete navzájom súvisí: keď je niekde horúco, na inom mieste musí pršať. To je normálne," hovorí Latif "ale to, čo sa teraz deje v Rusku, je všetko iné, len nie normálne - to je extrémne!"
"Toto, čo zažívame teraz, je len ochutnávkou toho, čo nás onedlho čaká. V tomto storočí dostaneme klímu, akú sme ešte nikdy nezažili. Predovšetkým vo vnútrozemí bude čoraz teplejšie a suchšie so silnými búrkami a tornádami. Aj zrážky budú čoraz intenzívnejšie. Povodne budú aj tam, kde doteraz nikdy neboli," predpovedá klimatológ.
Na otázku, čo môže proti zmene klímy urobiť každý jednotlivec, Mojib Latif uviedol: "Konferencia OSN o klíme sa skončila bez spoločného uznesenia, to je smutné. Napriek tomu môže každý z nás urobiť niečo na ochranu klímy. Jeden Nemec vypustí z auta asi desaťkrát toľko kysličníka uhličitého (CO2) do atmosféry ako jeden Ind. Je jasné, že Ind nám musí povedať: Urobte si najprv sami svoje domáce úlohy. Ochrana ovzdušia však môže byť celkom jednoduchá: napríklad nechať doma auto a jazdiť na bicykli.
Teploty aj 50 stupňov
Podľa klimatológa nemožno povedať, že regióny v Nemecku, postihnuté teraz záplavami, sú v budúcnosti viac ohrozenejšie. "Nie, celé Nemecko je zasiahnuté zmenou klímy. Tak môžu za stabilnej situácie dosiahnuť do konca storočia teploty aj 50 stupňov, kým ostrov Sylt môže byť čiastočne zaplavený. To, čo je pred nami, sú celkom nové dimenzie, dodáva výskumník.
Zdroj: www.bild.de.
Požiare súvisia aj s nami
V strednej Európe sú to povodne, v Rusku požiare. Tieto katastrofy majú niečo spoločné.
MOSKVA, BRATISLAVA. Mŕtvi, minimálna viditeľnosť a unavení hasiči, ktorí prehrávajú boj s prírodným živlom. Taká je situácia v Rusku. Podľa britského denníka Financial Times to však nie je náhoda a dalo sa to očakávať. Ruské požiare dokonca môžu súvisieť so záplavami, ktorých obeťou sa stalo aj Slovensko.
„Atlantické cyklóny, ktoré unášajú mraky naprieč Európou, narazili na vysoký tlak v Rusku,“ povedal pre Financial Times Andras Reis, hovorca maďarského meteorologického úradu. Nastala tak situácia, ako keby vedrá s vodou vrazili do tehlovej steny a vyliali sa - na Slovensko, Maďarsko či Poľsko. To tiež spôsobilo, že Rusko ostalo suché a vyskytli sa ideálne podmienky na rozsiahle požiare.
„Tieto požiare vznikli aj vďaka atypickému prúdeniu v atmosfére,“ hovorí pre SME klimatológ Milan Lapin. „Už od jesene 2009 bola slabá výmena vzduchu medzi oceánom a kontinentmi na severnej pologuli. Oceány sú pritom asi pol roka najteplejšie od začiatku meteorologických meraní a v atmosfére je aj preto veľké množstvo vodnej pary - teda väčší výpar z morí.“
Ukazuje sa, že globálna zmena klímy môže mať v rôznych oblastiach rôzne prejavy, ktoré však vzájomne súvisia. Jeden jav môže spôsobiť v strednej Európe záplavy, no v Rusku zase rozsiahle suchá a oheň.
„Píšeme o tom už takmer dvadsať rokov, že ohrievanie atmosféry aj v miernej zóne Zeme zvýši riziká sucha a požiarov, pretože sa zvyšuje výpar z kontinentov. Obzvlášť, ak sú v oblasti ihličnaté lesy, ktoré sú na požiare mimoriadne náchylné,“ hovorí Lapin.
Dodáva tiež, že samotné požiare v Rusku by na slovenskú klímu nemali mať výraznejší vplyv.
Tomáš Prokopčák
Autor: tp
