Vynálezy majú komplikované osudy, do hry prichádza náhoda, zhoda okolností. Takto to bolo aj pri súčasnom fenoméne – mp3. „Keď sledujeme históriu veľkých technických objavov, málokedy to býva tak, že si niekto povie, že ide niečo vynájsť a vynájde to,“ hovorí Slovák Igor Mokoš, ktorý v rokoch 1991 a 1992 asistoval pri vyvíjaní tejto novinky, ktorá sa začala rodiť v druhej polovici 80. rokov.
Zadaním nebolo vynájsť formát, ktorý umožní dostať do prístroja veľkosti zápalkovej škatuľky desaťtisíce pesničiek.
Igor Mokoš, spoluvynálezca mp3
„Zadanie nebolo, že ideme vynájsť formát, ktorý umožní dostať do malého prístroja veľkosti zápalkovej škatuľky desaťtisíce pesničiek alebo ich pohodlné šírenie na kliknutie cez internet. Veď internet v dnešnom význame vtedy nebol. Skutočnosť je oveľa prozaickejšia. Nový formát mal umožniť veľmi lacný prenos kvalitného profesionálneho zvuku a jeho vysielanie tým, že sa digitálny zvukový súbor podstatne zmenší a tým sa obmedzí dátový tok, lebo v pôvodnej veľkosti by sa nedal prenášať. Digitálny prenos stál približne desatinu toho, čo analógový, spomína dnes konzultant Igor Mokoš.
Veľký kufrík
Igor Mokoš po vysokej škole pracoval ako výskumný pracovník na katedre mikroelektroniky a chcel sa poobzerať po svete. Na jeseň 1991 sa dostal ako štipendista bavorského ministerstva školstva do Fraunhoferovho inštitútu pre integrované obvody v Erlangene. „Zistil som, že sa tam pracuje na rôznych zázračnostiach. Jednou z nich bola kompresia zvuku.“
Budúci zázrak mal vtedy podobu pomerne veľkého kufríka – kodeku, plného integrovaných obvodov a zložitých signálových procesorov. Do jedného viedli káble z normálneho CD-prehrávača alebo z analógového vstupu, zvuk sa „za pochodu“ zredukoval tak, aby sa mohol digitálne preniesť cez linky ISDN (bežné digitálne telefónne linky, ktoré sa vtedy používali aj v domácnostiach) a na strane príjemcu zredukovaný digitálny signál podobný kufrík dekódoval a mohol ísť do vysielania.
Exkurzia Japoncov
„Prijali ma veľmi dobre. Moja úloha bola integrovať stovky integrovaných obvodov v kufríku do jedného čipu,“ hovorí Mokoš.
Pokusy s novým spôsobom prenosu sa robili pri živých vysielaniach, napríklad počas zimnej olympiády. Testy dopadli dobre, nikto si nevšimol rozdiel oproti bežnému vysielaniu. „Pamätám si, ako keby to bolo včera, ako do inštitútu prišla exkurzia Japoncov zo Sony. Zavreli sa do posluchovej miestnosti a vychádzali odtiaľ veľmi spokojní. Vysoko oceňovali našu prácu.“
Otcovia formátu MP3: Harald Popp, Stefan Krägeloh, Hartmut Schott, Bernhard Grill, Heinz Gerhäuser, Ernst Eberlein, Karlheinz Brandenburg a Thomas Sporer
FOTO – www.iis.fraunhofer.de
Igor Mokoš si pamätá aj na veselú oslavu v roku 1992, keď nový formát „Fraunhofer Layer3“ získal licenciu. „V ústave sa servírovalo pivo a k tomu žemle s maslom, ako som sa dozvedel, je to bavorský zvyk,“ spomína.
Sci-fi
Martin Chrobák, šéfredaktor hudobného časopisu Nový Populár, hudobník a audiofil hovorí, že keby niekto rozprával o formáte mp3 pred dvadsiatimi rokmi, znelo by to ako vizionárska halucinácia. „Ťažko by sme si predstavili hudbu, ktorá sa rozloží na jednotky a nuly, aby sa potom prehrala na druhej strane sveta. Police, kde ešte donedávna ležali vinylové platne, sa začnú vyprázdňovať, hudba sa oddelí od svojho hmotného ,tela‘ a zo zberateľov hromadiacich svoju obľúbenú hudbu sa stanú exoti. Noví poslucháči už vôbec nebudú naviazaní na fyzické médium a z albumov sa stanú pamiatkové predmety, podobne ako tričká s obrázkom obľúbeného hudobníka alebo plagáty. Takémuto proroctvu by bolo naozaj ťažké uveriť,“ hovorí Chrobák.
Biznis sa zmenil
Zlomovým rokom pre formát mp3 bol rok 1999. Vydavateľstvo SubPop po prvýkrát vydalo nahrávky aj vo formáte mp3 a kórejská firma Saehan dala na trh prvý hardvérový prehrávač mp3 – MPMan F10. Pre porovnanie, prvé digitálne fotoaparáty sa objavili v polovici 90. rokov.
Fungovanie hudobného biznisu sa zásadne zmenilo. „Mp3 umožnili neobmedzené šírenie hudby, ktoré bolo predtým ,odkázané‘ predovšetkým na fyzické nosiče - vinyly, kazety a neskôr CD a DVD,“ hovorí Juraj Čurný, manažér vydavateľského domu Forza. „Navyše bez teritoriálneho obmedzenia. Tým veľa umelcov - predovšetkým tých začínajúcich či alternatívnych - zbavili závislosti od toho, či niekto niekedy jeho tvorbu na fyzickom nosiči vydá.“
Všetko zadarmo?
Výhodou mp3 je podľa Čurného to, že akákoľvek hudba je dostupná kdekoľvek. Nevýhodou je, že sa len pomaličky nachádzajú modely, ako odmeniť tvorcov.
„Stále pretrváva mýtus, že hudba má byť na internete dostupná zadarmo,“ zdôrazňuje Čurný. „Čo sa s tým dá robiť? Jednoducho naučiť sa s tým žiť a zobrať na vedomie, že prirodzený vývoj a samotní používatelia internetu urobili z mp3 dominantný digitálny formát šírenia hudby, s ktorým netreba bojovať, ale využiť jeho možnosti a všeobecnú akceptáciu,“ podotýka Čurný, ktorý sám v súčasnosti pracuje na vytvorení internetového obchodu, čo umožní šíriť nahrávky aj z albumov, ktoré už nemá zmysel v hmotnej podobe vydávať. „Tých albumov a nahrávok je, predovšetkým v katalógu Opusu, viac než dosť,“ hovorí.
To, že s mp3 sa dá urobiť dobrý biznis, potvrdzuje aj spoločnosť Apple. Ich známe prehrávače iPod a telefóny iPhone spolupracujú s programom iTunes a ten poskytuje jednoduchý vstup do internetového obchodu s hudbou. Tento obchodný model sa ukázal ako úspešný.
V skratke...
Vďaka formátu mp3 dostaneme do malej škatuľky alebo mobilu stovky či tisíce pesničiek, hudbu si môžeme legálne aj nelegálne sťahovať z internetu a nie sme viazaní na fyzický nosič.
Vtip formátu spočíva v tom, že súbory sú oveľa, oveľa menšie ako tie, čo sú na CD. Táto kompresia má síce vplyv na kvalitu, ale ucho sa dá pomerne ľahko oklamať a tak sa na nosič, kde by sme nahrali jeden album v pôvodnom CD formáte, zmestí, povedzme, desať albumov vo formáte mp3. Keďže pesničky sa neviažu na žiadne konkrétne médium (ako platňa, kazeta, CD), môžu byť prehrávače miniatúrne a neobsahujú žiadne pohyblivé časti.
S mp3 sa osobne stretne takmer každý. Aj keď nepočúvate nič iné ako rádio, asi máte na mobile nastavenú nejakú peknú pesničku. Hádajte, v akom formáte je v telefóne uložená.
