Dlhé vylihovanie v posteli prináša zvýšené riziko kardiovaskulárnych chorôb vrátane infarktu a mozgovej porážky. Nerátajú sa tam iba nočné hodiny, ale napríklad aj spánok strávený pri poobedňajšej sieste alebo akékoľvek iné zdriemnutie počas dňa.
Štúdiu uskutočnili na Lekárskej fakulte Univerzity Západnej Virgínie a zverejnili v odbornom časopise Sleep (Spánok). Jej účastníci, ktorí sa prihlásili k spánku dlhšiemu ako deväť hodín, prípadne ešte dlhšiemu, boli v priemere 1,5-krát náchylnejší na ochorenia srdca a cievneho systému v porovnaní s ľuďmi, ktorí spali v priemere sedem hodín.
Čo teda môže byť pre naše telo ešte horšie ako dlhý spánok? Zrejme už iba jeho nedostatok. Účastníci štúdie, ktorí spali päť hodín denne a menej, mali až trojnásobné riziko kardiovaskulárnych chorôb v porovnaní s normálnymi spáčmi.
Najohrozenejšia bola skupina dospelých ľudí vo veku nižšom ako 60 rokov. Zaujímavé je, že ženy znášali nedostatok spánku o čosi lepšie ako muži, pretože u nich sa riziko choroby zvýšilo „iba“ 2,5-násobne. Ďalší dôkaz, že „nežné pohlavie“ sa akosi všeobecne lepšie vyrovnáva s mnohými problémami, zlyhania tela nevynímajúc.
Aspoň jedna noc
Iná štúdia zverejnená v rovnakom časopise ukázala, že pre tých, ktorí dlhodobo trpia nedostatkom spánku, môže byť veľmi prospešná aspoň jedna dlhá noc v posteli. Štúdiu viedol David Dinges z Lekárskej fakulty Pennsylvánskej univerzity.
Sledoval 142 dospelých ľudí, ktorí mali po päťdňovom spánkovom výpadku, čo sa zhoduje s päťdňovým pracovným týždňom, spomalené reakcie a problémy s udržaním pozornosti.
Po jedinej noci výdatného spánku sa u nich tieto schopnosti výrazne zlepšili. Najviac u tých, ktorí spali počas piatich dní v priemere iba štyri hodiny, no potom sa mohli vyspať desať hodín.
„Hodina alebo dve, strávené ráno v posteli po období chronickej nevyspatosti, môžu mať skutočne pozoruhodný vplyv na obnovenie mentálnych funkcií,“ povedal Dinges.
Zlatý limit
Jasné spojenie medzi prehnaným alebo nedostatočným spánkom ukázala aj štúdia tímu Anoopa Shankara z Univerzity Západnej Virgínie. Analyzovala údaje získané v celoamerickom výskume z roku 2005 a zahŕňala vyše 30-tisíc dospelých ľudí.
Zobrala do úvahy veľa faktorov: vek, pohlavie, rasu, fajčenie aj požívanie alkoholu, telesnú hmotnosť a životný štýl. Aj keď zo štúdie vylúčili ľudí s cukrovkou, vysokým krvným tlakom alebo depresiou, závislosť medzi množstvom spánku a kardiovaskulárnymi chorobami zostala zachovaná. Stále sa ukazoval najlepší zlatý stredný priemer, pohybujúci sa niekde medzi siedmimi a ôsmimi hodinami v posteli. Samozrejme, ak je to možné, človek by mal tento limit dodržať každú noc.
Vedci pátrali aj po príčinnej súvislosti medzi dĺžkou spánku a vznikom srdcových a cievnych chorôb. Jasnú súvislosť síce neobjavili, no našli niekoľko faktorov, ktoré môžu byť s týmito chorobami spojené: dĺžka spánku ovplyvňuje endokrinné či metabolické funkcie organizmu, jeho nedostatok zhoršuje glukózovú toleranciu (využitie inzulínu v organizme) a zvyšuje krvný tlak, čo môže priviesť k artérioskleróze (poškodenie tepien, do ktorých sa ukladajú tukové látky, najmä cholesterol, čo zhoršuje zásobovanie srdca či mozgu krvou).
Čo na to Edison?
Jednou z mnohých historických osobností, známych svojím krátkym spánkom, bol Edison. Keďže sa dožil 84 rokov, možno by nad modernými výskumami spánku iba mávol rukou. Alebo by si sám musel priznať, že s jeho nespavosťou to nebolo až také, ako to sám propagoval.
Za Edisonom chodilo cez deň veľa ľudí a tí vraj často počuli od Edisonovho asistenta, aby chvíľu počkali, že majster si práve trochu zdriemol. Keby sa tie chvíľky zrátali, možno by to bolo dokopy práve tých magických sedem hodín.
