UNIVERSITY PARK. Zvláštne väzby k zvieratám si cez psy, mačky a iných domácich miláčikov vybudoval nejeden chovateľ. Tento vzťah však mohol významne prispieť aj k samotnému vyformovaniu ľudského rodu. V článku pre časopis Current Anthropology a v knihe Animal Connection, ktorá vyjde onedlho, to konštatovala Pat Shipmanová z Pennsylvánskej štátnej univerzity v University Parku.
Prečo to robíme?
Táto spojitosť navyše pôsobila ďalej a ovplyvnila celú ľudskú kultúrnu evolúciu trvajúcu približne 2,5 milióna rokov a napokon aj vznik civilizácie. "Budovanie dôverného vzťahu k iným zvieratám je jedinečná a univerzálna vlastnosť nášho druhu. V divočine si nijaký iný cicavec bežne neadoptuje príslušníkov iného druhu gazely neprijímajú mláďatá gepardov, pumy neodchovávajú jelenčatá. Každý hlt, ktorým kŕmite iný druh, je hlt, ktorý nezjedia vaše deti. Zdalo by sa tak, že starostlivosť o iný druh je zlá adaptácia. Prečo to teda my ľudia robíme?" spýtala sa Pat Shipmanová.
Náš úzky vzťah ku zvieratám podľa nej sčasti vyplynul z vynálezu kamenných nástrojov pred približne 2,6 miliónmi rokov. "Ostré nástroje premenili pomalých ľudských predkov na efektívnych predátorov, ktorí zanechali veľa stôp po rezoch na skamenených kostiach svojej koristi," vysvetlila. Novozískané postavenie predátora znamenalo tiež to, že naši predkovia začali priamo konkurovať iným mäsožravcom, s ktorými súperili o živú aj už ulovenú korisť, prípadne o zdochliny. Tí ľudskí predkovia, ktorí sa naučili dobre pozorovať správanie možnej koristi a porozumeli mu, získali viac mäsa. Tí, ktorí si navyše všímali aj správanie možných konkurentov, nadobudli dvojnásobnú evolučnú výhodu, čo sa potom prejavilo v pôsobení prírodného výberu," povedala Pat Shipmanová.
Prvý bol pes
Ako časom pribúdali znalosti o zvieratách, stúpala evolučná cena odovzdávania týchto informácií iným ľuďom, čo sa mohlo odraziť v evolúcii reči ako vonkajšieho prostriedku narábania s informáciami a ich komunikácie prostredníctvom symbolov. Súhlasí to s faktom, že najstaršie známe prejavy umenia, pri ktorých možno identifikovať tému, sa takmer všetky týkajú zvierat.
Zobrazenia iných pre život dôležitých vecí, jedlých rastlín, vody, nástrojov, zbraní, alebo vzťahov medzi ľuďmi, sú prekvapivo vzácne. Podrobné informácie o divých zvieratách vyústili do pokusov chovať niektoré jedince, najprv príležitostne, neskôr systematickejšie. Takto asi pred asi 32-tisíc rokmi došlo ku zdomácneniu prvého zvieraťa, psa.
Práve prvenstvo psa podľa Pat Shipmanovej nepodporuje tradičný názor, že zdomácňovanie zvierat bolo diktované potrebou zabezpečiť si stály prísun čerstvého mäsa. "Prečo by pre vás malo byť výhodné zobrať zúrivé zviera ako vlk a priviesť si ho domov k vašej rodine? Veď vlky samé skonzumujú toľko mäsa, že ich chov ako zdroja jedla proste nemohol obstáť," argumentovala Pat Shipmanová.
Priklonila sa preto k názoru, že prvotným motívom zdomácňovania bola premena zvierat na akési živé nástroje, aby ľuďom slúžili počas rokov, keď boli na vrchole síl, ich mäso sa zužitkovávalo až neskôr. "Rôzne domáce zvieratá ponúkajú ako živé nástroje obrovské obnoviteľné zdroje napríklad stopovanie lovnej zveri, ničenie hlodavcov, ochranu rodiny a predmetov v jej vlastníctve, poskytovanie vlny na teplé odevy, dopravu ľudí i nákladov na dlhé vzdialenosti a poskytovanie mlieka deťom," vymenovala niektoré.
Dlhodobý proces
Zdomácňovanie je dlhodobý proces, trvajúci generácie. Pôsobí pri ňom selekcia schopností pozorovať, vžívať sa do cítenia iného tvora a komunikovať cez medzidruhové bariéry. Po zavŕšení zdomácňovania mali nositelia takých vlastností početné výhody. "Vzťah ku zvieratám je pradávny a zásadne ľudský znak, ktorý
našej línii postupom času priniesol obrovský prospech. Úzko sa podieľal na evolúcii dvoch kľúčových ľudských vlastností výroby nástrojov a reči a na vybudovaní rozsiahlej a výnosnej ekologickej niky, ktorú teraz zaujímajú moderní ľudia," uzavrela Pat Shipmanová.
Zdroj: Komuniké Pennsylvania State University z 20. 7. 2010.
