BRATISLAVA. Alexander Veľký bol jedným z najslávnejších vojvodcov. V jeho časoch ho považovali za poloboha, milovali ho aj nenávideli. Najmä tí, ktorí boli obeťou jeho dobyvačných výprav, neskoršie sa proti jeho veleniu búrili aj jeho vlastní vojaci.
Možno preto jestvuje teória, že ho otrávili nepriatelia. Vedci a historici však podobným komplotom príliš neverili. Macedónsky kráľ vyčerpaný dlhými pochodmi, ale aj alkoholom a oslavami, mohol skôr podľahnúť niektorej z chorôb, ktoré už vtedy v jeho tele kolovali. Americkí vedci však teraz prišli s novou teóriou. Alexander Veľký údajne zomrel na otravu. Nebola to však vražda, skôr antický rituál, ktorý mal dokázať božskosť panovníka.
Rieka mŕtvych
Rieka Styx bola v gréckej mytológii hranicou medzi svetom živých a mŕtvych. Tento vchod do podsvetia bol zrejme založený na existencii skutočnej rieky, ktorú dnes stotožňujú s Mavroneri na Peloponézskom polostrove.
Antickí Gréci verili, že jej vody sú také nebezpečné, že cez ňu nemôže preplávať prakticky žiadna loď. V skutočnosti mohla byť rieka síce naozaj nebezpečná, no iným spôsobom. Žila v nej toxická baktéria Micromonospora echinospora. Práve tá mohla otráviť Alexandra. Pitie vody z rieky totiž bolo súčasťou náboženského rituálu, ktorý vykonávali bohovia. Dotyčný musel pri brehu rieky Styx alebo jej vode zložiť posvätnú prísahu a napiť sa. Podľa legendy potom aj na rok stratil reč i schopnosť hýbať sa. Keďže Alexander bol považovaný za poloboha, možno sa rozhodol rituál podstúpiť.
Otrava alebo choroba?
Historické záznamy tvrdia, že macedónsky vojvodca zomieral vo veľkých bolestiach, triasla ním zimnica, boleli ho kĺby, napokon upadol do kómy a v roku 323 pred naším letopočtom zomrel. Odvtedy sa špekuluje, čo vlastne bolo príčinou jeho smrti. Nová hypotéza - otrava calicheamicinom - by dokázala vysvetliť všetky príznaky.
Nie všetci vedci sú však presvedčení o podobnej otrave. Prikláňajú sa skôr k verzii, že Alexander zomrel na prirodzenú príčinu. Mohli to byť týfus alebo malária.
Najnovšie vedecké objavy nájdete na veda.sme.sk. Vedu SME hľadajte aj na Twitteri alebo na Facebooku.
