SME
Utorok, 15. jún, 2021 | Meniny má VítKrížovkyKrížovky

Extrémne horúčavy budú stúpať

Podľa najnovších štúdií budú vlny horúčav postihovať aj Slovensko a to čoraz častejšie a s väčšou intenzitou ako v minulosti.

(Zdroj: Ilustračné – SITA/AP)

Rok 2010 sa skončí ako jeden z najteplejších za posledných najmenej 130 rokov. Podpísali sa pod to El Niño, rekordne zohriate oceány a vlny extrémnych horúčav.

Severnú pologuľu vrátane Európy zasiahli vlny horúčav. Podľa najnovších štúdií budú postihovať aj Slovensko a to čoraz častejšie a s väčšou intenzitou ako v minulosti. A to všetko v nie takej vzdialenej budúcnosti.

Teplo, ktoré zabíja

Je vám príšerne teplo. Stále. Zvýšil sa vám tepelný stres, prehrial sa vám organizmus, vysoká teplota sa skombinovala s vlhkosťou vzduchu a tá vyvolala pocit dusna. Nepomáha ani zvyčajne účinné osviežovanie vodou, ktorej odparovaním by sa telo dokázalo zbaviť prebytočného tepla. Pokiaľ nenájdete iný spôsob, ako sa schladiť, kolaps je neodvratný.

Skryť Vypnúť reklamu

A aby toho nebolo málo, k tomu všetkému sa počas horúcich letných dní pridružujú, najmä v mestách, aj ďalšie nepríjemnosti či riziká - intenzívne slnečné žiarenie, prach v ovzduší, prízemný ozón a smog.

Ak človek nemá možnosť uniknúť pred týmito nástrahami niekam na vidiek, hľadá útočisko v klimatizovaných budovách. Udržať však tieto zariadenia takmer nepretržite pod prúdom niekoľko dní a nocí si vyžaduje niekedy oveľa viac elektrickej energie, než je rozvodná sieť schopná poskytnúť.

Preto ak horúčavy postihnú na dlhšiu dobu veľké územie, problémy s výpadkami dodávok energie na seba nenechajú dlho čakať. V budúcnosti by však mohol byť tento problém riešiteľný.

Svetlejšie odtiene budov a striech by mohli znížiť nielen spotrebu elektrickej energie spojenú s prevádzkou klimatizácie, ale navyše by sa tým zmiernil aj problém existencie mestských ostrovov tepla, ktorých efekt je práve v takýchto obdobiach veľmi výrazný.

Skryť Vypnúť reklamu

Dôsledky klimatickej zmeny

Ak sa vám zdajú prejavy klimatickej zmeny málo výrazné alebo dokonca príliš vzdialené, stačí si spomenúť práve na horúce a dusné letné dni. Pri hľadaní širších súvislostí nie je ani potrebné siahať po učebnici fyziky. Vystačíte si so zdravým rozumom.

Je nanajvýš pozoruhodné, že v poslednom desaťročí sa v rôznych regiónoch sveta vyskytlo hneď niekoľko krajne extrémnych období s mimoriadne vysokými teplotami vzduchu. Jedna z najzávažnejších vĺn horúčav postihla západnú Európu v roku 2003 a vyžiadala si možno až 40-tisíc ľudských životov.

Extrémne boli aj horúčavy na americkom stredozápade v roku 1995. Najviac postihnuté bolo mesto Chicago, kde zomrelo na akútne vyčerpanie vyše 800 ľudí.

Európa sa ešte nestihla spamätať ani zo situácie v roku 2003, a už musela vzdorovať ďalším vlnám extrémneho tepla v rokoch 2006 a 2007. Práve posledná spomínaná predstavovala v určitom smere pre slovenskú meteorológiu míľnik. V druhej polovici júla 2007 bola v Hurbanove zaznamenaná historicky najvyššia teplota vzduchu, akú sme kedy na Slovensku namerali, 40,3 °C.

Skryť Vypnúť reklamu

V Európe a v USA

Vlny tropických teplôt, ktoré zasiahli Európu v roku 2003 a USA v roku 1995, nemajú obdobu so žiadnymi podobnými udalosťami v priebehu celého 20. storočia. O ich závažnosti vypovedajú aj celkové ekonomické škody, ktoré sa počítajú v miliardách eur a dolárov.

Podľa najnovších vedeckých štúdií to však s výskytom takýchto udalostí vôbec nevyzerá ružovo. Jedna americká štúdia predpokladá, že už pri oteplení o jeden °C, ku ktorému by malo dôjsť do roku 2030, sa pravdepodobnosť výskytu podobne extrémnych horúčav zvýši na juhozápade a v centrálnych oblastiach USA takmer päťnásobne.

O nič príjemnejšie nebude ani v Európe. Predpoklady klimatických modelov naznačujú, že medzi najviac postihnuté regióny budú patriť Španielsko, Turecko a juhovýchodná Európa vrátane Grécka a Rumunska. Zatiaľ čo v období do roku 1990 sa v týchto oblastiach vyskytla extrémna vlna horúčav v priemere raz za dva až tri roky, v rokoch 2071 až 2100 to môže byť až raz, prípadne dvakrát za rok.

Skryť Vypnúť reklamu

Pozoruhodné porovnania

To, že horúčav aj na Slovensku pribúda, nie je ani zďaleka subjektívny pocit a už vôbec to nie je výsledok náhody. Dokladajú to skutočné merania.

Zvlášť výrazný je tento nárast v najjužnejších oblastiach Slovenska, kde sa výskyt vĺn horúčav v posledných dvoch desaťročiach takmer zdvojnásobil.

Zatiaľ čo v období pred rokom 1991 sme v priemere zaznamenali len okolo dvadsať horúcich vĺn za desaťročie, v posledných dvoch dekádach, a najmä po roku 2001, sa toto číslo neúprosne zvýšilo na štyridsať a viac. Čo je ešte závažnejšie, zvýšila sa aj extrémnosť týchto období.

Len pre predstavu, v porovnaní so začiatkom 20. storočia sú v súčasnosti horúčavy až šesťnásobne extrémnejšie. Príkladom tohto nekompromisného trendu sú roky 1992, 1994, 1998, 2003 a naposledy 2007. Najdlhšiu vlnu horúčav sme zaregistrovali práve v roku 1992. Trvala bez prerušenia 47 dní.

Skryť Vypnúť reklamu

Letná idyla? Zabudnite

A čo nás čaká v najbližšej budúcnosti? Podľa najnovších predpokladov sa budú musieť aj Slováci pripraviť na čoraz častejšie, dlhšie a extrémnejšie horúčavy. Už do roku 2050 sa ich výskyt pravdepodobne zvýši až štvornásobne a jednotlivé vlny sa predĺžia o minimálne tri dni.

Ešte s horším scenárom musíme počítať do konca 21. storočia, keď sa mimoriadne horúčavy budú pravdepodobne vyskytovať už každoročne. Rovnako je veľmi pravdepodobné, že teplotné maximá budú čoraz častejšie atakovať 40-stupňovú hranicu, či ju dokonca pravidelne prekračovať.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Kauza Kuciak: Marian Kočner je pred súdom.

Prípad vraždy Jána a Martiny posúdi Najvyšší súd.


a 1 ďalší 10 h
Zuzana Kepplová.

Najvyšší súd nás priblíži k poznaniu, či Kočner bol, alebo nebol podľa slovenských súdov objednávateľom.


13 h

Aj po otvorení očkovania pre starších občanov, akcia Sputnik naďalej ostáva kapitálnym fopáčkom.


Neprehliadnite tiež

Myšacie embryá, ktoré vznikli oplodnením spermiami z Medzinárodnej vesmírnej stanice.

Z vysušených spermií sa zrodilo osem myší.


15 h
Technologický podcast Klik.

Komentovaný prehľad správ.


a 2 ďalší 12. jún

Inzercia - Tlačové správy

  1. Ako sa mení dynamika firiem?
  2. Developer Slnečníc postaví bývanie pri lese. S bazénom aj fitkom
  3. Regeneračný spánok s ideálne podopretou chrbticou
  4. Po Slovensku na motorke
  5. Jablone prinesú ovocie v podobe komfortného bývania
  6. Stačí mi elektromobil? Pozreli sme sa, ako je to s dojazdom
  7. Viete, čo jete, keď si kupujete pečivo dopečené v predajni?
  8. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi
  9. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020?
  10. P. Lednický: Koronavírus tu už zostane, musíme si na to zvyknúť
  1. Po Slovensku na motorke
  2. Brusnica – lahodná i účinná zároveň
  3. Jablone prinesú ovocie v podobe komfortného bývania
  4. Stačí mi elektromobil? Pozreli sme sa, ako je to s dojazdom
  5. Developer Slnečníc postaví bývanie pri lese. S bazénom aj fitkom
  6. Behind every successful business lies a set of skilled people
  7. Klimatická zmena rozkývala štatistiky škôd na domoch a bytoch
  8. Ako sa mení dynamika firiem?
  9. Hudbou proti holorubom.
  10. Viete, čo jete, keď si kupujete pečivo dopečené v predajni?
  1. Viete, čo jete, keď si kupujete pečivo dopečené v predajni? 20 144
  2. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame 12 521
  3. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi 11 399
  4. Ako sa z nenásytných Bödörovcov stal symbol oligarchie 9 750
  5. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020? 9 645
  6. 4 veci, ktoré potrebujete vedieť o bezpečnosti elektromobilov 8 418
  7. Čo robiť v Tatrách, keď počasie pokazí plány? 7 314
  8. P. Lednický: Koronavírus tu už zostane, musíme si na to zvyknúť 6 292
  9. Obľubovali ste termínované vklady? Spoznajte alternatívy 5 610
  10. Slovensko v operácii Barbarossa 4 353