Extrémne horúčavy budú stúpať

Podľa najnovších štúdií budú vlny horúčav postihovať aj Slovensko a to čoraz častejšie a s väčšou intenzitou ako v minulosti.

(Zdroj: Ilustračné – SITA/AP)

Rok 2010 sa skončí ako jeden z najteplejších za posledných najmenej 130 rokov. Podpísali sa pod to El Niño, rekordne zohriate oceány a vlny extrémnych horúčav.

Severnú pologuľu vrátane Európy zasiahli vlny horúčav. Podľa najnovších štúdií budú postihovať aj Slovensko a to čoraz častejšie a s väčšou intenzitou ako v minulosti. A to všetko v nie takej vzdialenej budúcnosti.

Teplo, ktoré zabíja

Je vám príšerne teplo. Stále. Zvýšil sa vám tepelný stres, prehrial sa vám organizmus, vysoká teplota sa skombinovala s vlhkosťou vzduchu a tá vyvolala pocit dusna. Nepomáha ani zvyčajne účinné osviežovanie vodou, ktorej odparovaním by sa telo dokázalo zbaviť prebytočného tepla. Pokiaľ nenájdete iný spôsob, ako sa schladiť, kolaps je neodvratný.

A aby toho nebolo málo, k tomu všetkému sa počas horúcich letných dní pridružujú, najmä v mestách, aj ďalšie nepríjemnosti či riziká - intenzívne slnečné žiarenie, prach v ovzduší, prízemný ozón a smog.

Ak človek nemá možnosť uniknúť pred týmito nástrahami niekam na vidiek, hľadá útočisko v klimatizovaných budovách. Udržať však tieto zariadenia takmer nepretržite pod prúdom niekoľko dní a nocí si vyžaduje niekedy oveľa viac elektrickej energie, než je rozvodná sieť schopná poskytnúť.

Preto ak horúčavy postihnú na dlhšiu dobu veľké územie, problémy s výpadkami dodávok energie na seba nenechajú dlho čakať. V budúcnosti by však mohol byť tento problém riešiteľný.

Svetlejšie odtiene budov a striech by mohli znížiť nielen spotrebu elektrickej energie spojenú s prevádzkou klimatizácie, ale navyše by sa tým zmiernil aj problém existencie mestských ostrovov tepla, ktorých efekt je práve v takýchto obdobiach veľmi výrazný.

Dôsledky klimatickej zmeny

Ak sa vám zdajú prejavy klimatickej zmeny málo výrazné alebo dokonca príliš vzdialené, stačí si spomenúť práve na horúce a dusné letné dni. Pri hľadaní širších súvislostí nie je ani potrebné siahať po učebnici fyziky. Vystačíte si so zdravým rozumom.

Je nanajvýš pozoruhodné, že v poslednom desaťročí sa v rôznych regiónoch sveta vyskytlo hneď niekoľko krajne extrémnych období s mimoriadne vysokými teplotami vzduchu. Jedna z najzávažnejších vĺn horúčav postihla západnú Európu v roku 2003 a vyžiadala si možno až 40-tisíc ľudských životov.

Extrémne boli aj horúčavy na americkom stredozápade v roku 1995. Najviac postihnuté bolo mesto Chicago, kde zomrelo na akútne vyčerpanie vyše 800 ľudí.

Európa sa ešte nestihla spamätať ani zo situácie v roku 2003, a už musela vzdorovať ďalším vlnám extrémneho tepla v rokoch 2006 a 2007. Práve posledná spomínaná predstavovala v určitom smere pre slovenskú meteorológiu míľnik. V druhej polovici júla 2007 bola v Hurbanove zaznamenaná historicky najvyššia teplota vzduchu, akú sme kedy na Slovensku namerali, 40,3 °C.

V Európe a v USA

Vlny tropických teplôt, ktoré zasiahli Európu v roku 2003 a USA v roku 1995, nemajú obdobu so žiadnymi podobnými udalosťami v priebehu celého 20. storočia. O ich závažnosti vypovedajú aj celkové ekonomické škody, ktoré sa počítajú v miliardách eur a dolárov.

Podľa najnovších vedeckých štúdií to však s výskytom takýchto udalostí vôbec nevyzerá ružovo. Jedna americká štúdia predpokladá, že už pri oteplení o jeden °C, ku ktorému by malo dôjsť do roku 2030, sa pravdepodobnosť výskytu podobne extrémnych horúčav zvýši na juhozápade a v centrálnych oblastiach USA takmer päťnásobne.

O nič príjemnejšie nebude ani v Európe. Predpoklady klimatických modelov naznačujú, že medzi najviac postihnuté regióny budú patriť Španielsko, Turecko a juhovýchodná Európa vrátane Grécka a Rumunska. Zatiaľ čo v období do roku 1990 sa v týchto oblastiach vyskytla extrémna vlna horúčav v priemere raz za dva až tri roky, v rokoch 2071 až 2100 to môže byť až raz, prípadne dvakrát za rok.

Pozoruhodné porovnania

To, že horúčav aj na Slovensku pribúda, nie je ani zďaleka subjektívny pocit a už vôbec to nie je výsledok náhody. Dokladajú to skutočné merania.

Zvlášť výrazný je tento nárast v najjužnejších oblastiach Slovenska, kde sa výskyt vĺn horúčav v posledných dvoch desaťročiach takmer zdvojnásobil.

Zatiaľ čo v období pred rokom 1991 sme v priemere zaznamenali len okolo dvadsať horúcich vĺn za desaťročie, v posledných dvoch dekádach, a najmä po roku 2001, sa toto číslo neúprosne zvýšilo na štyridsať a viac. Čo je ešte závažnejšie, zvýšila sa aj extrémnosť týchto období.

Len pre predstavu, v porovnaní so začiatkom 20. storočia sú v súčasnosti horúčavy až šesťnásobne extrémnejšie. Príkladom tohto nekompromisného trendu sú roky 1992, 1994, 1998, 2003 a naposledy 2007. Najdlhšiu vlnu horúčav sme zaregistrovali práve v roku 1992. Trvala bez prerušenia 47 dní.

Letná idyla? Zabudnite

A čo nás čaká v najbližšej budúcnosti? Podľa najnovších predpokladov sa budú musieť aj Slováci pripraviť na čoraz častejšie, dlhšie a extrémnejšie horúčavy. Už do roku 2050 sa ich výskyt pravdepodobne zvýši až štvornásobne a jednotlivé vlny sa predĺžia o minimálne tri dni.

Ešte s horším scenárom musíme počítať do konca 21. storočia, keď sa mimoriadne horúčavy budú pravdepodobne vyskytovať už každoročne. Rovnako je veľmi pravdepodobné, že teplotné maximá budú čoraz častejšie atakovať 40-stupňovú hranicu, či ju dokonca pravidelne prekračovať.

Najčítanejšie na SME Tech


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Minúta po minúte: Študenti opäť pochodujú proti korupcii

Organizátori na protikorupčný protest pozvali aj premiéra Roberta Fica.

PRIMÁR

Päťdesiatnici a stres: Po päťdesiatke začne stres zabíjať

Nikto nie je stavaný na to, aby prežíval dlhodobý stres.

SVET

Po páde z mosta do Vltavy zomrel český herec Jan Tříska

Okolnosti pádu vyšetruje polícia.

Neprehliadnite tiež

Ničnerobenie a knihy. Desať najlepších spôsobov, ako si oddýchnete

Najväčšia štúdia o oddychu mala prekvapivé výsledky.

Najrýchlejší kábel zrýchli internetové prepojenie medzi Európou a Amerikou

Kábel rozloží riziko výpadkov pri katastrofách na východnom pobreží USA.

Ako vedci vyvíjajú roboty, ktoré chodia ako ľudia

Kývať nohami nestačí. Ak chcú roboty chodiť, musia najprv pochopiť možnosti svojho tela.

Odomykanie mobilov obrazcom nie je bezpečné

Všetci rozmýšľame príliš podobne.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  2. Zľava 3000 € na 3-izbové byty v Jarabinkách
  3. Atraktívnejšie učenie vďaka digitálnym technológiám
  4. Aký vplyv by mal konflikt v Kórei na vaše investície?
  5. JUDr. Barbora Sabó: Dobrý maklér šetrí čas, peniaze i nervy!
  6. Intímna hygiena – celoročná záležitosť
  7. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
  8. Rastie nám pokrivená generácia?
  9. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
  10. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  1. Exkurzia odborárov a absolventov SvF STU v Bratislave 2017
  2. Zvolen: Zvolenčania myslia na zabezpečenie svojich domovov
  3. Detské zúbky sú veda
  4. Atraktívnejšie učenie vďaka digitálnym technológiám
  5. Aký vplyv by mal konflikt v Kórei na vaše investície?
  6. Zľava 3000 € na 3-izbové byty v Jarabinkách
  7. JUDr. Barbora Sabó: Dobrý maklér šetrí čas, peniaze i nervy!
  8. Štartujú jesenné módne dni v Poluse
  9. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
  10. Rastie nám pokrivená generácia?
  1. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku 10 183
  2. Rastie nám pokrivená generácia? 4 619
  3. Intímna hygiena – celoročná záležitosť 2 814
  4. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj? 2 279
  5. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 1 510
  6. Kedy sa refinancovanie oplatí? 1 278
  7. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji 1 048
  8. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba 871
  9. JUDr. Barbora Sabó: Dobrý maklér šetrí čas, peniaze i nervy! 807
  10. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci 773