Rok 2010 sa skončí ako jeden z najteplejších za posledných najmenej 130 rokov. Podpísali sa pod to El Niño, rekordne zohriate oceány a vlny extrémnych horúčav.
Severnú pologuľu vrátane Európy zasiahli vlny horúčav. Podľa najnovších štúdií budú postihovať aj Slovensko a to čoraz častejšie a s väčšou intenzitou ako v minulosti. A to všetko v nie takej vzdialenej budúcnosti.
Teplo, ktoré zabíja
Je vám príšerne teplo. Stále. Zvýšil sa vám tepelný stres, prehrial sa vám organizmus, vysoká teplota sa skombinovala s vlhkosťou vzduchu a tá vyvolala pocit dusna. Nepomáha ani zvyčajne účinné osviežovanie vodou, ktorej odparovaním by sa telo dokázalo zbaviť prebytočného tepla. Pokiaľ nenájdete iný spôsob, ako sa schladiť, kolaps je neodvratný.
A aby toho nebolo málo, k tomu všetkému sa počas horúcich letných dní pridružujú, najmä v mestách, aj ďalšie nepríjemnosti či riziká - intenzívne slnečné žiarenie, prach v ovzduší, prízemný ozón a smog.
Ak človek nemá možnosť uniknúť pred týmito nástrahami niekam na vidiek, hľadá útočisko v klimatizovaných budovách. Udržať však tieto zariadenia takmer nepretržite pod prúdom niekoľko dní a nocí si vyžaduje niekedy oveľa viac elektrickej energie, než je rozvodná sieť schopná poskytnúť.
Preto ak horúčavy postihnú na dlhšiu dobu veľké územie, problémy s výpadkami dodávok energie na seba nenechajú dlho čakať. V budúcnosti by však mohol byť tento problém riešiteľný.
Svetlejšie odtiene budov a striech by mohli znížiť nielen spotrebu elektrickej energie spojenú s prevádzkou klimatizácie, ale navyše by sa tým zmiernil aj problém existencie mestských ostrovov tepla, ktorých efekt je práve v takýchto obdobiach veľmi výrazný.
Dôsledky klimatickej zmeny
Ak sa vám zdajú prejavy klimatickej zmeny málo výrazné alebo dokonca príliš vzdialené, stačí si spomenúť práve na horúce a dusné letné dni. Pri hľadaní širších súvislostí nie je ani potrebné siahať po učebnici fyziky. Vystačíte si so zdravým rozumom.
Je nanajvýš pozoruhodné, že v poslednom desaťročí sa v rôznych regiónoch sveta vyskytlo hneď niekoľko krajne extrémnych období s mimoriadne vysokými teplotami vzduchu. Jedna z najzávažnejších vĺn horúčav postihla západnú Európu v roku 2003 a vyžiadala si možno až 40-tisíc ľudských životov.
Extrémne boli aj horúčavy na americkom stredozápade v roku 1995. Najviac postihnuté bolo mesto Chicago, kde zomrelo na akútne vyčerpanie vyše 800 ľudí.
Európa sa ešte nestihla spamätať ani zo situácie v roku 2003, a už musela vzdorovať ďalším vlnám extrémneho tepla v rokoch 2006 a 2007. Práve posledná spomínaná predstavovala v určitom smere pre slovenskú meteorológiu míľnik. V druhej polovici júla 2007 bola v Hurbanove zaznamenaná historicky najvyššia teplota vzduchu, akú sme kedy na Slovensku namerali, 40,3 °C.
V Európe a v USA
Vlny tropických teplôt, ktoré zasiahli Európu v roku 2003 a USA v roku 1995, nemajú obdobu so žiadnymi podobnými udalosťami v priebehu celého 20. storočia. O ich závažnosti vypovedajú aj celkové ekonomické škody, ktoré sa počítajú v miliardách eur a dolárov.
Podľa najnovších vedeckých štúdií to však s výskytom takýchto udalostí vôbec nevyzerá ružovo. Jedna americká štúdia predpokladá, že už pri oteplení o jeden °C, ku ktorému by malo dôjsť do roku 2030, sa pravdepodobnosť výskytu podobne extrémnych horúčav zvýši na juhozápade a v centrálnych oblastiach USA takmer päťnásobne.
O nič príjemnejšie nebude ani v Európe. Predpoklady klimatických modelov naznačujú, že medzi najviac postihnuté regióny budú patriť Španielsko, Turecko a juhovýchodná Európa vrátane Grécka a Rumunska. Zatiaľ čo v období do roku 1990 sa v týchto oblastiach vyskytla extrémna vlna horúčav v priemere raz za dva až tri roky, v rokoch 2071 až 2100 to môže byť až raz, prípadne dvakrát za rok.
Pozoruhodné porovnania
To, že horúčav aj na Slovensku pribúda, nie je ani zďaleka subjektívny pocit a už vôbec to nie je výsledok náhody. Dokladajú to skutočné merania.
Zvlášť výrazný je tento nárast v najjužnejších oblastiach Slovenska, kde sa výskyt vĺn horúčav v posledných dvoch desaťročiach takmer zdvojnásobil.
Zatiaľ čo v období pred rokom 1991 sme v priemere zaznamenali len okolo dvadsať horúcich vĺn za desaťročie, v posledných dvoch dekádach, a najmä po roku 2001, sa toto číslo neúprosne zvýšilo na štyridsať a viac. Čo je ešte závažnejšie, zvýšila sa aj extrémnosť týchto období.
Len pre predstavu, v porovnaní so začiatkom 20. storočia sú v súčasnosti horúčavy až šesťnásobne extrémnejšie. Príkladom tohto nekompromisného trendu sú roky 1992, 1994, 1998, 2003 a naposledy 2007. Najdlhšiu vlnu horúčav sme zaregistrovali práve v roku 1992. Trvala bez prerušenia 47 dní.
Letná idyla? Zabudnite
A čo nás čaká v najbližšej budúcnosti? Podľa najnovších predpokladov sa budú musieť aj Slováci pripraviť na čoraz častejšie, dlhšie a extrémnejšie horúčavy. Už do roku 2050 sa ich výskyt pravdepodobne zvýši až štvornásobne a jednotlivé vlny sa predĺžia o minimálne tri dni.
Ešte s horším scenárom musíme počítať do konca 21. storočia, keď sa mimoriadne horúčavy budú pravdepodobne vyskytovať už každoročne. Rovnako je veľmi pravdepodobné, že teplotné maximá budú čoraz častejšie atakovať 40-stupňovú hranicu, či ju dokonca pravidelne prekračovať.
Autor: Jozef Pecho, Slovenský hydrometeorologický ústav Bratislava
