Extrémne horúčavy budú stúpať

Podľa najnovších štúdií budú vlny horúčav postihovať aj Slovensko a to čoraz častejšie a s väčšou intenzitou ako v minulosti.

(Zdroj: Ilustračné – SITA/AP)

Rok 2010 sa skončí ako jeden z najteplejších za posledných najmenej 130 rokov. Podpísali sa pod to El Niño, rekordne zohriate oceány a vlny extrémnych horúčav.

Severnú pologuľu vrátane Európy zasiahli vlny horúčav. Podľa najnovších štúdií budú postihovať aj Slovensko a to čoraz častejšie a s väčšou intenzitou ako v minulosti. A to všetko v nie takej vzdialenej budúcnosti.

Teplo, ktoré zabíja

Je vám príšerne teplo. Stále. Zvýšil sa vám tepelný stres, prehrial sa vám organizmus, vysoká teplota sa skombinovala s vlhkosťou vzduchu a tá vyvolala pocit dusna. Nepomáha ani zvyčajne účinné osviežovanie vodou, ktorej odparovaním by sa telo dokázalo zbaviť prebytočného tepla. Pokiaľ nenájdete iný spôsob, ako sa schladiť, kolaps je neodvratný.

A aby toho nebolo málo, k tomu všetkému sa počas horúcich letných dní pridružujú, najmä v mestách, aj ďalšie nepríjemnosti či riziká - intenzívne slnečné žiarenie, prach v ovzduší, prízemný ozón a smog.

Ak človek nemá možnosť uniknúť pred týmito nástrahami niekam na vidiek, hľadá útočisko v klimatizovaných budovách. Udržať však tieto zariadenia takmer nepretržite pod prúdom niekoľko dní a nocí si vyžaduje niekedy oveľa viac elektrickej energie, než je rozvodná sieť schopná poskytnúť.

Preto ak horúčavy postihnú na dlhšiu dobu veľké územie, problémy s výpadkami dodávok energie na seba nenechajú dlho čakať. V budúcnosti by však mohol byť tento problém riešiteľný.

Svetlejšie odtiene budov a striech by mohli znížiť nielen spotrebu elektrickej energie spojenú s prevádzkou klimatizácie, ale navyše by sa tým zmiernil aj problém existencie mestských ostrovov tepla, ktorých efekt je práve v takýchto obdobiach veľmi výrazný.

Dôsledky klimatickej zmeny

Ak sa vám zdajú prejavy klimatickej zmeny málo výrazné alebo dokonca príliš vzdialené, stačí si spomenúť práve na horúce a dusné letné dni. Pri hľadaní širších súvislostí nie je ani potrebné siahať po učebnici fyziky. Vystačíte si so zdravým rozumom.

Je nanajvýš pozoruhodné, že v poslednom desaťročí sa v rôznych regiónoch sveta vyskytlo hneď niekoľko krajne extrémnych období s mimoriadne vysokými teplotami vzduchu. Jedna z najzávažnejších vĺn horúčav postihla západnú Európu v roku 2003 a vyžiadala si možno až 40-tisíc ľudských životov.

Extrémne boli aj horúčavy na americkom stredozápade v roku 1995. Najviac postihnuté bolo mesto Chicago, kde zomrelo na akútne vyčerpanie vyše 800 ľudí.

Európa sa ešte nestihla spamätať ani zo situácie v roku 2003, a už musela vzdorovať ďalším vlnám extrémneho tepla v rokoch 2006 a 2007. Práve posledná spomínaná predstavovala v určitom smere pre slovenskú meteorológiu míľnik. V druhej polovici júla 2007 bola v Hurbanove zaznamenaná historicky najvyššia teplota vzduchu, akú sme kedy na Slovensku namerali, 40,3 °C.

V Európe a v USA

Vlny tropických teplôt, ktoré zasiahli Európu v roku 2003 a USA v roku 1995, nemajú obdobu so žiadnymi podobnými udalosťami v priebehu celého 20. storočia. O ich závažnosti vypovedajú aj celkové ekonomické škody, ktoré sa počítajú v miliardách eur a dolárov.

Podľa najnovších vedeckých štúdií to však s výskytom takýchto udalostí vôbec nevyzerá ružovo. Jedna americká štúdia predpokladá, že už pri oteplení o jeden °C, ku ktorému by malo dôjsť do roku 2030, sa pravdepodobnosť výskytu podobne extrémnych horúčav zvýši na juhozápade a v centrálnych oblastiach USA takmer päťnásobne.

O nič príjemnejšie nebude ani v Európe. Predpoklady klimatických modelov naznačujú, že medzi najviac postihnuté regióny budú patriť Španielsko, Turecko a juhovýchodná Európa vrátane Grécka a Rumunska. Zatiaľ čo v období do roku 1990 sa v týchto oblastiach vyskytla extrémna vlna horúčav v priemere raz za dva až tri roky, v rokoch 2071 až 2100 to môže byť až raz, prípadne dvakrát za rok.

Pozoruhodné porovnania

To, že horúčav aj na Slovensku pribúda, nie je ani zďaleka subjektívny pocit a už vôbec to nie je výsledok náhody. Dokladajú to skutočné merania.

Zvlášť výrazný je tento nárast v najjužnejších oblastiach Slovenska, kde sa výskyt vĺn horúčav v posledných dvoch desaťročiach takmer zdvojnásobil.

Zatiaľ čo v období pred rokom 1991 sme v priemere zaznamenali len okolo dvadsať horúcich vĺn za desaťročie, v posledných dvoch dekádach, a najmä po roku 2001, sa toto číslo neúprosne zvýšilo na štyridsať a viac. Čo je ešte závažnejšie, zvýšila sa aj extrémnosť týchto období.

Len pre predstavu, v porovnaní so začiatkom 20. storočia sú v súčasnosti horúčavy až šesťnásobne extrémnejšie. Príkladom tohto nekompromisného trendu sú roky 1992, 1994, 1998, 2003 a naposledy 2007. Najdlhšiu vlnu horúčav sme zaregistrovali práve v roku 1992. Trvala bez prerušenia 47 dní.

Letná idyla? Zabudnite

A čo nás čaká v najbližšej budúcnosti? Podľa najnovších predpokladov sa budú musieť aj Slováci pripraviť na čoraz častejšie, dlhšie a extrémnejšie horúčavy. Už do roku 2050 sa ich výskyt pravdepodobne zvýši až štvornásobne a jednotlivé vlny sa predĺžia o minimálne tri dni.

Ešte s horším scenárom musíme počítať do konca 21. storočia, keď sa mimoriadne horúčavy budú pravdepodobne vyskytovať už každoročne. Rovnako je veľmi pravdepodobné, že teplotné maximá budú čoraz častejšie atakovať 40-stupňovú hranicu, či ju dokonca pravidelne prekračovať.

Najčítanejšie na SME Tech


Hlavné správy zo Sme.sk

PRIMÁR

Mladá nevesta, učiteľka a herečka. Skutočné príbehy ukazujú svet bez antibiotík

Odolné baktérie sú skutočná hrozba. Nesprávne užívanie antibiotík už má svoje obete.

KULTÚRA

Zomrel spoluzakladateľ skupiny AC/DC Malcolm Young

Gitarista trpel v posledných rokoch demenciou.

KOMENTÁRE

Alternatívu nepotrebuje iba Smer, ale aj SaS

V radoch stúpencov opozície sa znížili nároky.

Neprehliadnite tiež

DETSKÁ RUBRIKA

Lelek lesný vidí aj za seba, nemusí ani pohnúť hlavou

Prezývali ho kozodoj, hoci kozy nikdy nedojil.

OBJEKTÍV

Skutočný Iron Man: Vynálezca s oblekom stanovil nový rýchlostný rekord

Oblek poháňa šesť malých prúdových motorov.

Vesmírne kráľovstvo Asgardia vypustilo do vesmíru svoj prvý satelit

Má vlajku a dokonca aj hymnu. Zatiaľ ho však žiadna pozemská krajina či národ neuznáva.

Je lepší vinyl alebo cédečko? Čo o kvalite zvuku hovorí matematika

Fanúšikovia na platne nedajú dopustiť, argumentujú vernosťou zvuku.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  3. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  4. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  5. Nový Jaguar XF Sportbrake
  6. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov
  7. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  8. Výhodné a lacné neznamená to isté, ani pri PZP
  9. Keď ide o zdravie a majetok, rozhodujú sekundy
  10. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program
  1. Moskva alebo Petrohrad?
  2. Aké auto si vybrať - nové, zánovné alebo jazdené?
  3. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni
  4. Nový článokHB Reavis predstavuje projekt Stanica Nivy na veľtrhu
  5. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli
  6. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte
  7. Nový Jaguar XF Sportbrake
  8. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva
  9. Jeden nákup a všetko vybavené, alebo one stop shopping
  10. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich
  1. Moskva alebo Petrohrad? 8 569
  2. Ako pracujú poisťováci? Dostali sme sa medzi nich 7 416
  3. Nepríjemná bolesť. Tu sú 3 rady, ako sa jej zbavíte 2 306
  4. Špeciálna príloha: Pre budúcich vysokoškolákov 2 232
  5. Diabetici môžu získať 25-tisíc eur cez nový grantový program 2 158
  6. 5 zaujímavostí, ktoré ste o koži možno nevedeli 2 065
  7. Tradičné bratislavské dvory sú späť. V Jarabinkách sú až dva 1 984
  8. Jubilejná desiata KOCKA privíta zákazníkov v Starej Ľubovni 1 820
  9. Nový Jaguar XF Sportbrake 1 655
  10. S odletmi z Košíc leto nekončí. A tie ceny! 947