WASHINGTON, BRATISLAVA. Autori vedeckej fantastiky o tom snívajú desaťročia. Človek však možno tisícky rokov. Sen o tom, ako objavíme mimozemšťanov, vyspelú civilizáciu, ktorá nás naučí nové veci. Skutočnosť je oveľa menej romantická. Pravdepodobnejšie je, že náš prvý kontakt s mimozemšťanmi budú mikróby. O tých hovoria aj astrobiológovia, vedci, ktorí sa špecializujú aj na hľadanie takýchto mikroorganizmov. Nemusia sa pozerať ďaleko, veľmi dobrým kandidátom je Mars.
Našli alebo nenašli?
Na červenej planéte sme už našli vodu. Dnes sú to najmä oblasti pokryté ľadom, či už na póloch, alebo častice ukryté kúsok pod prašným povrchom planéty. V minulosti však voda na Marse tiekla. A veľké moria na planéte mohli vytvárať podmienky vhodné pre existenciu života.
Prečítajte si viac o hľadaní života na Marse.
Že pred miliardami rokov mohol jestvovať, naznačuje aj najnovší výskum amerických vedcov z inštitútu SETI, laboratórií JPL či laboratória aplikovanej fyziky na univerzite Johna Hopkinsa. Tím vedcov totiž publikoval v magazíne Earth and Planetary Science Letters štúdiu, podľa ktorej sa skaly z marsovskej Nili Fossae podobajú na kamene z austrálskeho regiónu Pilbara.
To by ešte nemuselo nič znamenať, tento austrálsky región je však čímsi zvláštny. Sú tam kamenné útvary, ktoré hovoria o histórii našej planéty: o živote, ktorý jestvoval kedysi dávno. Odborníci preto tieto útvary študujú a spoznávajú, ako fungoval život na Zemi pred 3,5 miliardami rokov.
V takýchto útvaroch sa totiž nachádzajú stromatolity - kamenné štruktúry, ktoré vznikli vďaka mikroorganizmom. A práve stromatolity alebo čosi, čo sa im veľmi podobá našli kalifornskí vedci aj v kameňoch z Marsu. Použili na to spektrometer CRISM planetárnej sondy Mars Reconnaissance Orbiter, ktorá skúma Mars z obežnej dráhy.
Možno ich máme celý čas pod nosom
„Život vytvára takéto rysy,“ povedal pre BBC News Adrian Brown zo SETI. „Môžeme povedať, že len on dokáže vytvárať tieto tvary, žiadny geologický proces.“ O potvrdení života na Marse - aj keď kedysi dávno - je však ešte predčasné hovoriť. Opatrní sú aj vedci. Jestvuje totiž stále priveľa „ak", ktoré musia byť splnené. Jedným z nich napríklad je, že na Marse fungujú procesy tvorby stromatolitov rovnako ako na Zemi.
Nili Fossae však nemusí byť jediným kandidátom na stopy po marsovskom živote. Možno ich už dávno máme na našej vlastnej planéte. Asi pred pol rokom sa znovu hovorilo o slávnom meteorite Allan Hills 84001, ktorý môže podľa niektorých vedcov tiež ukrývať stopy po miniatúrnych mimozemšťanoch.
Najnovšie vedecké objavy nájdete na veda.sme.sk. Vedu SME hľadajte aj na Twitteri alebo na Facebooku.
