Washington 20. mája (TASR) - Mihule morské (Petromyzon marinus), ktorých domovom je Atlantický oceán, putujú začiatkom roka za neresením do sladkovodných riek. Ako prví vyrážajú samčekovia, ktorí pripravia hniezda pre potomkov. Americkým vedcom sa podarilo nájsť odpoveď na otázku, ako nájdu samičky, ktoré prídu neskôr, svojich partnerov.
Výskumníci z Michigan State University podľa časopisu Science zistili, že samčeky produkujú aromatickú látku, ktorá priláka samičky na miesto párenia. Je to presne opačný postup ako u väčšiny druhov, u ktorých samček hľadá samičku pripravenú na párenie.
Chemickú komunikáciu na veľké vzdialenosti u rýb sa doteraz nepodarilo dokázať najmä pre technickú náročnosť. Vedcom trvalo dva roky, kým z jednej tony kondenzovanej vody získali asi 30 gramov hľadanej látky.
Hlavným problémom bol vyvinutie biotestu na dôkaz existencie tejto doposiaľ neznámej látky. Vedci testovali vzorky tak, že pozorovali ich účinok na čuchové nervy a správanie mihúľ. Chemická analýza ukázala, že spomínaná aromatická látka je vlastne kyselina žlčová, ktorá sa tvorí v pečeni a pravdepodobne cez žľazové bunky dostáva sa do žiabier. Žľazové bunky mali vyvinuté iba dospelé samce mihúľ.
Doposiaľ známe feromóny stavovcov patria do skupiny steroidov, ktoré sa tvoria v malých množstvách a nepôsobia na veľké vzdialenosti. Pre ryby je kyselina žlčová ako feromón vhodnejšia, pretože sa dobre rozpúšťa vo vode a môže sa produkovať vo väčších množstvách.
Pre človeka je novoobjavený feromón bez zápachu, ale mihule morské naň reagujú ešte vo vzdialenosti 65 metrov. Vedci nevylučujú, že podobným spôsobom komunikujú aj iné druhy rýb.
Mihule môžu narobiť škody rybárom, pretože parazitujú na iných rybách, a to tak, že svojimi ústami sa na ne prichytia a vysajú im telesné tekutiny. Identifikovanie feromónu by mohlo viesť k nájdeniu cielených a ekologických metód regulovania populácií mihúľ.