Naši vedci odkrývajú silu rastlín pri Černobyle

Slovenský tím skúma plodiny, ktoré nasávajú rádioaktivitu z pôdy.

Neďaleko zakonzerovanej elektrárne Černobyl sa opäť objavil život.(Zdroj: – ARCHÍV)

BRATISLAVA. Ako je možné, že v tesnej blízkosti havarovaného reaktora černobyľskej jadrovej elektrárne sa aj v zamorenej rádioaktívnej pôde darí rastlinám? To je jedna z otázok, ktorou sa v súčasnosti zaoberajú slovenskí vedci. O ich výskum sa zaujíma aj svet.

„Rok po katastrofe v roku 1986 boli v okolí iba mŕtve stromy, ktoré dostali veľkú dávku rádioaktivity. Teraz, 24 rokov po havárii, sa rastliny dokázali prispôsobiť aj životu v kontaminovaných podmienkach,“ vraví vedúci výskumného tímu z Ústavu genetiky a biotechnológií rastlín SAV Martin Hajduch. Ukazuje pritom fotografie, na ktorých pri havarovanej ukrajinskej elektrárni bujnie hustý porast mladých stromov.

Článok pokračuje pod video reklamou

Chránia sa samy

Cieľom vedcov je zistiť, aký mechanizmus si rastliny na prežitie vytvárajú. Analyzujú proteíny, ktoré tvoria rastliny v kontaminovanej i čistej pôde. Päť a sto kilometrov od reaktora preto vysadili dve políčka sóje. Na projekt získali v roku 2007 grant od Európskej komisie.

Prvé výsledky sa dostavili vlani, informovali o nich viaceré prestížne vedecké časopisy po celom svete. Hajduchovmu tímu sa podarilo zistiť, že rastliny v tesnej blízkosti elektrárne produkujú odlišné množstvo niektorých proteínov. Výrazne viac bolo napríklad tých, ktoré tvoria látku betaín.

Tá sa v medicíne používa na ochranu krvi pred rádioaktívnym žiarením. Zároveň sa im podarilo potvrdiť staršie zistenia, že rastliny dokážu chrániť svoje semená, a kým v stonke či listoch boli namerané vysoké úrovne kontaminácie, sójové semená boli rádioaktívne len minimálne. Vlaňajšie zistenia teraz potvrdili aj na ďalšej plodine – ľane.

„Zistili sme, že semená ľanu pochádzajúce z rádioaktívnych rastlín akumulujú ešte menej rádioaktivity ako sójové semená. Potvrdili sa aj zvýšené hodnoty betaínu,“ informoval včera na pôde akadémie Hajduch.

Vo výskume chcú pokračovať ešte najmenej rok, dovtedy majú schválený grant. Zamerať sa mienia najmä na to, ako sa budú ochranné mechanizmy rozvíjať v ďalších generáciách rastlín. Testovať sa chystajú aj ďalšie plodiny, napríklad jačmeň.

Očista pôdy a vesmírne lety

„Keby sa podaril odhaliť mechanizmus, ako prijímajú rádioaktívne prvky a zvýšiť ich príjem do rastliny, dali by sa použiť aj na odstraňovanie škodlivín zo znečisteného prostredia,“ vysvetľuje členka tímu Katarína Klubicová. Rastliny by tak rádioaktívne látky z pôdy jednoducho vytiahli.

Hajduch poukazuje aj na záver článku o ich výskume, ktorý publikoval britský časopis New Scientist. „Zatiaľ čo niekoľkí farmári sú dychtiví kultivovať rádioaktívne pozemky na Zemi, budúci medziplanetárni cestovatelia môžu potrebovať plodiny, ktoré vydržia kozmické žiarenie,“ napísal magazín v máji 2009.

Najčítanejšie na SME Tech


Hlavné správy zo Sme.sk

KOMENTÁRE

Nebuď buzerant, zmláť manželku (píše Michal Havran)

Vy to viete, vy muži z Tvrdošína, čo pochodujete a zneužívate vieru, aby ste ľudí vydesili.

KOMENTÁRE

Kto vlastne môže podpísať Istanbulský dohovor

Súlad dojednaných medzinárodných zmlúv s ústavou posudzuje Ústavný súd.

Neprehliadnite tiež

Neboli nekultúrni barbari. Neandertálci stvorili najstaršie jaskynné maľby

Z hľadiska dlhovekosti môžeme neandertálcov považovať za najúspešnejší ľudský druh.

TECH_FM

Objasnili záhadu starovekých smrtiacich brán do pekla

Vedci vysvetľujú dvojicu udalostí z našej minulosti.

Ako sa vyrábajú tabletky a čo majú spoločné so strojármi?

Účinná látka v tabletke má reagovať tak, aby jej uzdravujúci účinok na pacienta bol maximálny.

GMO kukurica je v skutočnosti dobrá, ukázali štúdie

Má viac úrody a menej toxických látok ako bežná plodina.

Existoval Yeti? Ľudia si ho zamenili s reálnym zvieraťom

Mýtické bytosti sa počas rokov stali pevnou súčasťou miestneho folklóru

Inzercia - Tlačové správy


  1. Ste si istí, že svoj smartfón využívate naplno?
  2. Ak Vás nikdy nič nebolelo, nestrácajte čas čítaním tohto článku!
  3. Chceme, aby mali naši zákazníci z nakupovania zážitok
  4. Cestovateľské tipy, kde stráviť Veľkú noc
  5. Online predplatné na mesiac zadarmo v novej iOS aplikácii SME.sk
  6. Talent - vzdelanie - úspech
  7. Elektro-horúčka v podaní Volkswagenu
  8. Spoznáte týchto 11 filmov, v ktorých sa objavil McDonald’s?
  9. Nepýtajte od lekára antibiotiká pri chrípke či nádche
  10. 16 tipov na poznávacie zájazdy so slovenským sprievodcom
  1. Zastrašovanie od majiteľov hotela Danube nehoráznosťou!
  2. Naše finančné družstvo - postoj člena vyjadrený básňou
  3. Cestovateľské tipy, kde stráviť Veľkú noc
  4. Chceme, aby mali naši zákazníci z nakupovania zážitok
  5. Online predplatné na mesiac zadarmo v novej iOS aplikácii SME.sk
  6. Depresia. Kedy ju treba liečiť?
  7. Bratislavčania môžu žiadať príspevok na polopodzemné kontajnery
  8. Mototechna predala za päť rokov už 40 tisíc áut
  9. HubHub spája sily s Neulogy
  10. Na SPU v Nitre vznikla Konfuciova trieda
  1. Spoznáte týchto 11 filmov, v ktorých sa objavil McDonald’s? 21 918
  2. 16 tipov na poznávacie zájazdy so slovenským sprievodcom 18 672
  3. Mio MiVue 733 WiFi - snadno přeneste záznam autokamery do mobilu 9 252
  4. Ste si istí, že svoj smartfón využívate naplno? 7 920
  5. Máte hypotéku a chcete lepšie spávať? 6 062
  6. Cestovateľské tipy, kde stráviť Veľkú noc 5 778
  7. Dobrú chuť: príloha o dobrom jedle a varení v denníku SME 5 553
  8. Nepýtajte od lekára antibiotiká pri chrípke či nádche 5 027
  9. Elektro-horúčka v podaní Volkswagenu 4 496
  10. Nové komorné bývanie v Karlovke? Karlove 3 132