Naši vedci odkrývajú silu rastlín pri Černobyle

Slovenský tím skúma plodiny, ktoré nasávajú rádioaktivitu z pôdy.

Neďaleko zakonzerovanej elektrárne Černobyl sa opäť objavil život.(Zdroj: – ARCHÍV)

BRATISLAVA. Ako je možné, že v tesnej blízkosti havarovaného reaktora černobyľskej jadrovej elektrárne sa aj v zamorenej rádioaktívnej pôde darí rastlinám? To je jedna z otázok, ktorou sa v súčasnosti zaoberajú slovenskí vedci. O ich výskum sa zaujíma aj svet.

„Rok po katastrofe v roku 1986 boli v okolí iba mŕtve stromy, ktoré dostali veľkú dávku rádioaktivity. Teraz, 24 rokov po havárii, sa rastliny dokázali prispôsobiť aj životu v kontaminovaných podmienkach,“ vraví vedúci výskumného tímu z Ústavu genetiky a biotechnológií rastlín SAV Martin Hajduch. Ukazuje pritom fotografie, na ktorých pri havarovanej ukrajinskej elektrárni bujnie hustý porast mladých stromov.

Chránia sa samy

Cieľom vedcov je zistiť, aký mechanizmus si rastliny na prežitie vytvárajú. Analyzujú proteíny, ktoré tvoria rastliny v kontaminovanej i čistej pôde. Päť a sto kilometrov od reaktora preto vysadili dve políčka sóje. Na projekt získali v roku 2007 grant od Európskej komisie.

Prvé výsledky sa dostavili vlani, informovali o nich viaceré prestížne vedecké časopisy po celom svete. Hajduchovmu tímu sa podarilo zistiť, že rastliny v tesnej blízkosti elektrárne produkujú odlišné množstvo niektorých proteínov. Výrazne viac bolo napríklad tých, ktoré tvoria látku betaín.

Tá sa v medicíne používa na ochranu krvi pred rádioaktívnym žiarením. Zároveň sa im podarilo potvrdiť staršie zistenia, že rastliny dokážu chrániť svoje semená, a kým v stonke či listoch boli namerané vysoké úrovne kontaminácie, sójové semená boli rádioaktívne len minimálne. Vlaňajšie zistenia teraz potvrdili aj na ďalšej plodine – ľane.

„Zistili sme, že semená ľanu pochádzajúce z rádioaktívnych rastlín akumulujú ešte menej rádioaktivity ako sójové semená. Potvrdili sa aj zvýšené hodnoty betaínu,“ informoval včera na pôde akadémie Hajduch.

Vo výskume chcú pokračovať ešte najmenej rok, dovtedy majú schválený grant. Zamerať sa mienia najmä na to, ako sa budú ochranné mechanizmy rozvíjať v ďalších generáciách rastlín. Testovať sa chystajú aj ďalšie plodiny, napríklad jačmeň.

Očista pôdy a vesmírne lety

„Keby sa podaril odhaliť mechanizmus, ako prijímajú rádioaktívne prvky a zvýšiť ich príjem do rastliny, dali by sa použiť aj na odstraňovanie škodlivín zo znečisteného prostredia,“ vysvetľuje členka tímu Katarína Klubicová. Rastliny by tak rádioaktívne látky z pôdy jednoducho vytiahli.

Hajduch poukazuje aj na záver článku o ich výskume, ktorý publikoval britský časopis New Scientist. „Zatiaľ čo niekoľkí farmári sú dychtiví kultivovať rádioaktívne pozemky na Zemi, budúci medziplanetárni cestovatelia môžu potrebovať plodiny, ktoré vydržia kozmické žiarenie,“ napísal magazín v máji 2009.

Najčítanejšie na SME Tech


Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

O čo naozaj ide Georgeovi Sorosovi

Mýty, fikcia a fakty. Čo sa všetko spája so známym finančníkom.

SVET

V New Yorku došlo k pokusu o teroristický útok

Páchateľom bol mladý muž z Bangladéša, ktorý bol vraj napojený na Islamský štát.

DOMOV

Fico útočil na opozíciu a médiá. Kisku vyzval, aby vymenoval sudcov

Nech urobíme hocičo, všetko je zlé, tvrdí.

Neprehliadnite tiež

V stredu pozorujte Geminidy, meteorický roj dosiahne maximum

Spolu s Geminidami bude možné na oblohe vidieť aj asteroid Phaeton.

OBJEKTÍV

Nakrútil na smrť vyhladovaného medveďa. Ukazuje budúcnosť druhu

Nedostatok morských ľadovcov spôsobuje problémy medveďom pri hľadaní potravy.

Ako vyhľadávať spoje MHD v Bratislave cez Google Mapy

Používatelia si môžu vyhľadať spoje podľa viacerých parametrov.

Vedci narazili na prvé genetické dôkazy homosexuality u mužov

Vedci upozorňujú, že pri homosexualite zohráva úlohu viacero faktorov.

DOBRÉ RÁNO

Dobré ráno: Privítajte nových pánov, singularita je tu

O nových pokrokoch vo vývoji umelej inteligencie.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Projekt Zig Zag dokázal, že Slováci túžia po zaujímavom bývaní
  2. Kam chodí Gordulič na vtipy? Ako sa rodí Grape? Zisti to sám
  3. Hyundai Kona prekvapí výbavou aj dizajnom
  4. Top First moment dovolenky na leto 2018
  5. Na tohtoročných trhoch pred Auparkom vystúpi aj Katka Koščová
  6. Elektronizácia verejnej správy? V Nemecku je rozhodnuté
  7. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 7,25 % p.a.
  8. Reportáž: Jaternice a klobásy pred jedením netreba šúpať
  9. Toto sú najlepší umelci za uplynulý rok
  10. Slováci triedia lepšie
  1. HB Reavis sťahuje žiadosť na pridelenie osvedčenia o Smart City
  2. Do zóny Nové Nivy v Bratislave pribudne projekt
  3. Ako sa zmenili autá za štvrťstoročie?
  4. Accessible Urban Living
  5. RPSP – A good intention ruined by execution
  6. Projekt Zig Zag dokázal, že Slováci túžia po zaujímavom bývaní
  7. Kam chodí Gordulič na vtipy? Ako sa rodí Grape? Zisti to sám
  8. Riešenia pre hnedú planétu
  9. Veľtrh vzdelávania v Srbsku
  10. Exkurzia študijných programov AKP a PSA SvF STU v Bratislave
  1. Top First moment dovolenky na leto 2018 13 162
  2. Reportáž: Jaternice a klobásy pred jedením netreba šúpať 6 425
  3. Hyundai Kona prekvapí výbavou aj dizajnom 4 689
  4. Ako pôjdu vlaky po novom? Mení sa cestovný poriadok 3 119
  5. Toto sú najlepší umelci za uplynulý rok 2 360
  6. Investícia do dlhopisov s fixným výnosom 7,25 % p.a. 1 852
  7. Elektronizácia verejnej správy? V Nemecku je rozhodnuté 1 585
  8. Na tohtoročných trhoch pred Auparkom vystúpi aj Katka Koščová 1 444
  9. Projekt Zig Zag dokázal, že Slováci túžia po zaujímavom bývaní 1 120
  10. Slováci triedia lepšie 1 052