BRATISLAVA. Ako je možné, že v tesnej blízkosti havarovaného reaktora černobyľskej jadrovej elektrárne sa aj v zamorenej rádioaktívnej pôde darí rastlinám? To je jedna z otázok, ktorou sa v súčasnosti zaoberajú slovenskí vedci. O ich výskum sa zaujíma aj svet.
„Rok po katastrofe v roku 1986 boli v okolí iba mŕtve stromy, ktoré dostali veľkú dávku rádioaktivity. Teraz, 24 rokov po havárii, sa rastliny dokázali prispôsobiť aj životu v kontaminovaných podmienkach,“ vraví vedúci výskumného tímu z Ústavu genetiky a biotechnológií rastlín SAV Martin Hajduch. Ukazuje pritom fotografie, na ktorých pri havarovanej ukrajinskej elektrárni bujnie hustý porast mladých stromov.
Chránia sa samy
Cieľom vedcov je zistiť, aký mechanizmus si rastliny na prežitie vytvárajú. Analyzujú proteíny, ktoré tvoria rastliny v kontaminovanej i čistej pôde. Päť a sto kilometrov od reaktora preto vysadili dve políčka sóje. Na projekt získali v roku 2007 grant od Európskej komisie.
Prvé výsledky sa dostavili vlani, informovali o nich viaceré prestížne vedecké časopisy po celom svete. Hajduchovmu tímu sa podarilo zistiť, že rastliny v tesnej blízkosti elektrárne produkujú odlišné množstvo niektorých proteínov. Výrazne viac bolo napríklad tých, ktoré tvoria látku betaín.
Tá sa v medicíne používa na ochranu krvi pred rádioaktívnym žiarením. Zároveň sa im podarilo potvrdiť staršie zistenia, že rastliny dokážu chrániť svoje semená, a kým v stonke či listoch boli namerané vysoké úrovne kontaminácie, sójové semená boli rádioaktívne len minimálne. Vlaňajšie zistenia teraz potvrdili aj na ďalšej plodine – ľane.
„Zistili sme, že semená ľanu pochádzajúce z rádioaktívnych rastlín akumulujú ešte menej rádioaktivity ako sójové semená. Potvrdili sa aj zvýšené hodnoty betaínu,“ informoval včera na pôde akadémie Hajduch.
Vo výskume chcú pokračovať ešte najmenej rok, dovtedy majú schválený grant. Zamerať sa mienia najmä na to, ako sa budú ochranné mechanizmy rozvíjať v ďalších generáciách rastlín. Testovať sa chystajú aj ďalšie plodiny, napríklad jačmeň.
Očista pôdy a vesmírne lety
„Keby sa podaril odhaliť mechanizmus, ako prijímajú rádioaktívne prvky a zvýšiť ich príjem do rastliny, dali by sa použiť aj na odstraňovanie škodlivín zo znečisteného prostredia,“ vysvetľuje členka tímu Katarína Klubicová. Rastliny by tak rádioaktívne látky z pôdy jednoducho vytiahli.
Hajduch poukazuje aj na záver článku o ich výskume, ktorý publikoval britský časopis New Scientist. „Zatiaľ čo niekoľkí farmári sú dychtiví kultivovať rádioaktívne pozemky na Zemi, budúci medziplanetárni cestovatelia môžu potrebovať plodiny, ktoré vydržia kozmické žiarenie,“ napísal magazín v máji 2009.
