Londýn 17. mája (TASR) - Záblesky žiarenia gama patria medzi udalosti vo vesmíre, pri ktorých sa uvoľňuje najviac energie. Medzinárodný tím astronómov zistil, že niektoré tieto záblesky vyslali hviezdy, ktoré ukončili svoju existenciu výbuchom supernovy.
James Reeves z University of Leicester skúmal záblesk žiarenia gama označený GRB 011211, ktorý bol zaznamenaný 11. decembra 2001 na južnej oblohe. Asi jedenásť hodín po tom, čo záblesk zachytil taliansko-holandský satelit, zameralo sa na príslušné miesto na oblohe európske röntgenové observatórium XMM-Newton.
Na mieste doznievania záblesku našli vedci emisné čiary rôznych chemických prvkov, hlavne kremíka, síry, argónu, magnézia a vápnika, uviedol časopis Nature. Z toho podľa nich vyplýva, že ide o materiál, ktorý do vesmíru vyvrhol kolaps veľmi masívnej hviezdy.
Zdrojom samotného žiarenia gama sú zvyšky tejto skolabovanej hviezdy. Keď žiarenie gama zvnútra osvietilo obálku vyvrhnutého materiálu, táto začala vysielať röntgenové žiarenie.
V okamihu pozorovania mala vrstva materiálu teplotu asi 50 miliónov stupňov Celzia a rádius asi desať miliárd kilometrov. Pretože sa rozpína takmer desatinou rýchlosti svetla, musel byť záblesk žiarenia gama vyslaný asi štyri dni po výbuchu supernovy.
"S istotou môžeme povedať, že príčinou záblesku žiarenia gama bol kolaps masívnej hviezdy," povedal Norbert Schartel, astronóm Európskej vesmírnej agentúry (ESA). "Na druhej strane stále nevieme, ako a prečo k týmto zábleskom dochádza."
Zodpovedať túto otázku by mohli pomôcť dve družicové observatóriá, ktoré už čoskoro poletia do vesmíru. Sú to International Gamma-Ray Astrophysics Laboratory (INTEGRAL), ktoré patrí ESA, a Swift Gamma-ray Explorer amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír(NASA).
