Ešte nikdy sme neboli tak blízko pri takom veľkom asteroide. Sonda Rosetta pred týždňom urobila zo vzdialenosti tritisíc kilometrov stovky kvalitných fotografií planétky 21 Lutetia. Jej názov pochádza z pôvodného keltského označenia miesta, kde dnes stojí Paríž.
Názov pre Rosettu zas symbolicky pripomína rosettskú dosku, ktorá prispela k rozlúšteniu egyptských hieroglyfov. Sonda dnes prináša nové informácie o vzniku slnečnej sústavy.
Ako prví videli unikátne zábery z povrchu vesmírneho „Paríža“ tri desiatky pracovníkov riadiaceho strediska Rosetty v nemeckom Darmstadte, ktoré patrí Európskej kozmickej agentúre ESA. Odtiaľ sa rozleteli do celého sveta. Dnes si svetlé nepravidelné teleso čudesných tvarov posiate stovkami kráterov môžete pozrieť nielen na webe ESA, ale napríklad aj na Youtube.
Stará ako Slnko?
Planétka Lutetia môže byť veľmi stará, možno až 4,5 miliardy rokov. „Mali sme tú česť uvidieť pozostatok vzniku našej slnečnej sústavy,“ povedal Holger Sierks, hlavný operátor systému OSIRIS (Optical, Spectroscopic and Infrared Remote Imaging System), ktorý sa zaslúžil o snímky asteroidu s vysokým rozlíšením.
Pri stretnutí okrem kamier pracovali aj ostatné prístroje na palube Rosetty vrátane spektrometrov a senzorov, zachytávajúcich stopy prachu, plazmy alebo magnetického poľa. Vedci potrebujú čo najviac údajov, aby mohli presne určiť jeho presnú hmotnosť a hustotu a zistiť, k akému typu asteroid vlastne patrí.
Istotu zatiaľ nemajú. Ak sa naplnia predpoklady a ide skutočne o asteroid typu C, chemickým zložením zhodný so Slnkom, znamenalo by to, že vedci sa pozrú ďaleko do minulosti vzniku slnečnej sústavy, ako o tom hovoril Sierks. Ani typ M, ktorý by mal byť podľa všetkého pozostatkom kovových jadier asteroidov zničených pri zrážke, však nie je na zahodenie, lebo v tom prípade by získali informácie o menej častom type planétky, ktorý ešte nie je zblízka preskúmaný.
Analýza dát bude trvať niekoľko mesiacov. Zatiaľ sa musíme uspokojiť s konštatovaním, že zábery odhaľujú nezvyčajný tvar Lutetie, ktorá má rozmery 132 х 101 х 76 kilometrov. Tento nepravidelný útvar sa nachádza v hlavnom páse planétok medzi Marsom a Jupiterom, okolo Slnka obehne raz za 3,8 roka a okolo svojej osi sa otočí trikrát za deň.
Asteroid poznáme už od novembra 1852, keď ho objavil nemecko-francúzsky astronóm a maliar Hermann Goldschmidt. Lutetiu vraj našiel z balkóna svojho parížskeho bytu ďalekohľadom, ktorý si kúpil za peniaze získané predajom dvoch portrétov zakladateľa modernej vedy Galilea.
Smeruje ku kométe
Úlohou Rosetty, vypustenej v marci 2004 z francúzskej Guyany, je blízke skúmanie „kozmického odpadu“, teda asteroidov a komét, z ktorých mnohé sa zachovali ešte z čias vzniku slnečnej sústavy.
Lutetia nie je hlavným cieľom dlhej cesty. Tým sa stane až kométa 67P/Churyumov-Gerasimenko, kam doletí v prvej polovici roku 2014. Bude snímkovať kometárne jadro a na povrch spustí stokilogramový pristávací modul Philae, ktorý obsahuje osem prístrojov a urobí deväť experimentov.
Rosetta už absolvovala blízky prelet okolo menšej planétky 2867, objavenej v roku 1969 a pomenovanej po lotyšskom astronómovi Šteinsovi. Začiatkom septembra 2008 si ju pozrela z blízkosti 800 kilometrov. Má rozmery 6 x 4 kilometre a v oblasti severného pólu obrovský kráter s priemerom vyše dvoch kilometrov.
Štúdium planétok má aj praktický význam. Ešte stále totiž nepoznáme všetky vesmírne objekty, ktoré by niekedy v budúcnosti mohli skrížiť dráhu Zeme, ani najlepší spôsob, ako sa proti tomu chrániť.
