WASHINGTON. Hubblov vesmírny ďalekohľad potvrdil existenciu exoplanéty, ktorá vďaka žiare materskej hviezdy stráca hmotu. vyzerá to, akoby sa za planétou tiahol chvost, ktorý pripomína chvost komét. V časopise The Astrophysical Journal to oznámil sedemčlenný tím, ktorý viedol Jeffrey Linsky z Coloradskej univerzity v Boulderi.
Ide o známu exoplanétu HD 209458b, ktorá je vzdialená približne 153 svetelných rokov od Zeme. Svoju materskú hviezdu slnečného typu obieha iba vo vzdialenosti asi sedem miliónov kilometrov, teda osemkrát menšej ako je vzdialenosť Slnko-Merkúr. Hviezda planétu preto silne zohrieva.
Chvost mieri k Zemi
Planéta Osiris, oficiálne označovaná ako HD 209458b, je obria plynná planéta s hmotnosťou takmer ako Jupiter. Na rozdiel od neho však obieha materskú hviezdu stokrát bližšie - raz za 3,5 dňa (Merkúr obehne Slnko za 88 dní). Žiara materskej hviezdy tak vyvoláva rozsiahly únik hmoty z atmosféry exoplanéty.
Jeffrey Linsky s kolegami pozoroval Osiris v takých fázach obehu, keď planéta z pozemského pohľadu prechádza pred kotúčom materskej hviezdy. Využili pri tom výkonnú aparatúru COS (Cosmic Origins Spectrograph) pripojenú k Hubblovmu ďalekohľadu.
Tranzit exoplanéty popred svoju hviezdu. Jej jas sa zdanlivo zníži.
Takto doložili, že mohutný tok častíc z materskej hviezdy - hviezdny vietor - strháva hmotu z horúčavou "nafúknutej" atmosféry. Následne za planétou vzniká kometárny chvost, ktorý mieri preč od materskej hviezdy. Počas tranzitu to znamená smerom k Zemi.
Unikajúce prvky
COS v atmosfére HD 209458b zachytil uhlík a kremík, čo ukázalo, že zohrievanie exoplanéty materskou hviezdou vynáša nahor aj ťažšie prvky a umožňuje ich únik do medziplanetárneho priestoru. Hmota z exoplanéty pritom uniká rôznymi rýchlosťami. Aj veľmi vysokými, pri väčšine tejto "svižnej" zložky aparatúra odhalila rýchlosť viac ako 35-tisíc kilometrov za hodinu.
Aparatúru COS nainštalovali na teleskop astronauti iba v máji 2009. Pracuje v oblasti ultrafialového žiarenia, ktoré je neprístupné z povrchu Zeme. Hoci
Osiris stráca pomerne veľa hmoty, len tak skoro nezanikne. Jeffrey Linsky sa domnieva, že "kým sa celkom vyparí, uplynie približne bilión rokov".
Zdroje: The Astrophysical Journal z 10. 7. 2010, Komuniké NASA z 15. 7. 2010.
Najnovšie vedecké objavy nájdete na veda.sme.sk. Vedu SME hľadajte aj na Twitteri alebo na Facebooku.
