SME

Vedci božskú časticu údajne nenašli

Vo svete kvantovej fyziky sa šušká o prelomovom objave. V americkom urýchľovači možno našli svätý grál kvantovej fyziky - Higgsov bozón. Fermilab to odmieta.

Našli vedci tajomný Higgsov bozón?Našli vedci tajomný Higgsov bozón? (Zdroj: ILUSTRAČNÉ - CERN)

Vo svete kvantovej fyziky sa šušká o prelomovom objave. V americkom urýchľovači možno našli svätý grál kvantovej fyziky. Fermilab to odmieta.

Do textu sme doplnili dnešné vyjadrenie amerického Fermilabu. Ten objav odmietol.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Higgsov bozónJeho existenciu predpovedal v roku 1964 britský fyzik Peter Higgs.

Je to posledná častica štandardného modelu častíc, ktorú sa dosiaľ nepodarilo pozorovať.

Vysvetľuje, prečo niektoré častice nadobúdajú hmotnosť a iné nie.

Zatiaľ nijaký experiment túto elementárnu časticu nenašiel, snaží sa o to Veľký hadrónový urýchľovač CERN­u aj americký Tevatron.

SkryťVypnúť reklamu

BRATISLAVA. Mohlo by ísť o jeden z najvýznamnejších objavov vo fyzike hádam od potvrdenia platnosti Einsteinových teórií. Aj keď to v súčasnosti vyzerá viac na zbožné želanie než na skutočný prielom.

Taliansky časticový fyzik Tommaso Dorigo z univerzity v Padove však na svojom blogu zverejnil správu, že počul „z dvoch pravdepodobne nezávislých zdrojov, že experiment v americkom Tevatrone naznačil prítomnosť signálu o Higgsovom bozóne“. O správe vedca informoval britský Daily Telegraph, ale aj odborné médiá.

Nakoniec na fámy o objave Higgsovho bozónu reagoval aj hovorca Fermilabu. Daily Telegraphu odkázal, že "fámy o Higssovom bozóne sú presne tým, čím sú: fámami, ktoré nemajú reálny základ".

Ďalej komentovať tvrdenia talianskeho fyzika odmietol. Americký vedecký ústav však na sociálnej sieti Twitter uviedol, že ide len o tvrdenia, ktoré "šíri jeden blogger hľadajúci slávu".

SkryťVypnúť reklamu

Čaká sa na ParížDorigo predtým naznačoval, že chýry o prelomovom objave by mohli byť pravdivé. Trval však na tom, že stále ide iba o akési šuškanie medzi vedcami. Illinoiský Tevatron neďaleko Batavie, ktorý nedosahuje energie ako urýchľovač CERN­u, však má náskok v počte zrážok, ktoré sa v urýchľovači fungujúcom 27 rokov odohrali. Európsky stroj sa v skutočnosti stále iba rozbieha.

Podľa Daily Telegraph už minulý rok vedci z Fermilabu dúfali, že do roka budú schopní potvrdiť alebo vylúčiť existenciu Higgsovho bozónu. Je teda možné, že sa to udialo, sú len opatrní vo svojich vyhláseniach.

Magazín New Scientist na svojom blogu pripomína, že už 22. júla odštartuje v Paríži Medzinárodná konferencia o fyzike vysokých energií. Na nej by s tlačovým vyhlásením mali vystúpiť aj fyzici zo Spojených štátov. Dorigo si podľa svojho blogu myslí, že práve tam by mohol byť zverejnený veľký objav.

SkryťVypnúť reklamu

Vedci pracujúci na Tevatrone síce potvrdili, že v Paríži chcú prezentovať niektoré nové a zaujímavé výsledky, ktoré dosiahli pri hľadaní tajomnej častice. Odmietli však, že by išlo o tvrdenie, že bozón našli.

Posledný dôkaz?Higgsov bozón niekedy prezývajú aj božskou časticou. Jedinú dosiaľ nepozorovanú časticu predpovedá štandardný model a je dôležitá na správne fungovanie celej tejto hypotézy.

Jej prítomnosť vysvetľuje, prečo veci okolo nás vôbec nadobúdajú nejakú hmotnosť. Ak by častica nejestvovala, zrejme by neplatila ani fyzika, ktorá s ňou počíta. Vedci aj verejnosť by tak museli zmeniť pohľad na svet, ktorý nás všetkých obklopuje.

Práve hľadanie „higgsa“ je jednou z kľúčových úloh, pre ktoré bol postavený európsky Veľký hadrónový urýchľovač neďaleko Ženevy. Európska organizácia pre jadrový výskum (CERN) chcela dokázať alebo vyvrátiť platnosť teoretickej konštrukcie, v ktorej hrá bozón kľúčovú úlohu.

SkryťVypnúť reklamu

Najnovšie vedecké objavy nájdete na veda.sme.sk. Vedu SME hľadajte aj na Twitteri alebo na Facebooku.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

Podcast Klik

Komentovaný prehľad technologických správ.


a 1 ďalší 1
Asteroid 2024 YR4 zachytený Webbovým teleskopom.

Objekt je doteraz najmenší, aký Webbov teleskop zameral.


TASR
Misia Fram2 je pomenovaná po nórskej prieskumnej lodi.

Kapsula za pomoci padákov dosadla do vôd Tichého oceánu.


TASR
Ilustračná fotografia.

Išlo o rituál kosmesis.


a 1 ďalší
SkryťZatvoriť reklamu