Sparný letný deň. Na belasom nebi sa zbierajú oblaky. Spočiatku biele, barokovo kučeravé, postupne hustnú, mohutnejú a rastú do výšky. Ich farba tmavne, až odrazu zistíme, že sa nad nami rozprestiera temná čierňava. Sotva sa stačíme – alebo aj nestačíme - ukryť do bezpečia, začnú sa z nej liať prívaly vody a náhle rozvírený vzduch pretnú hromy a blesky. Tak nejako vyzerá príchod letnej búrky.
Búrka predstavuje prírodný živel, nad ktorým človek nemá kontrolu. Dokonca nevie celkom presne predpovedať jej výskyt, nie sú úplne jasné podrobnosti jej vzniku a nie je ani najmenšia šanca ovládnuť či využiť energiu, ktorá je s búrkami spojená. Neostáva nič iné, len jemne pritakať archaickému názoru, ktorý búrku považoval za prejav Božieho hnevu.
Stúpajúci teplý vlhký vzduch
Astronomické leto sa začalo 21. júna - a termín jeho začiatku mierne kolíše podľa toho, kedy sa Zem natočí k Slnku tak, aby sa jeho lúče dotkli obratníka Raka. Príchod klimatologického leta je oproti tomu úradnícky presne stanovený na 1. jún. Teda jún, júl a august rátajú klimatológovia za letné mesiace. Výskyt búrok sa viaže predovšetkým na toto obdobie alebo vo všeobecnosti na „teplejší“ polrok od apríla do septembra - hoci občas môže zahrmieť aj na jeseň a vzácne dokonca aj v zime. Fakt, že sa búrka považuje za letný fenomén, vyplýva už z mechanizmu jej vzniku, ktorý sa úzko viaže na teplý a vlhký vzduch.
Počas slnečného a teplého dňa sa totiž intenzívne prehrieva zemský povrch a prízemné vrstvy atmosféry. Čím vyššie stúpame, tým je vzduch chladnejší - pokles teploty s narastajúcou výškou sa nazýva teplotný gradient a predstavuje v priemere okolo jedného stupňa Celzia na sto metrov. To znamená, že ak vystúpime z nadmorskej výšky dvesto metrov na kopec vysoký tisícdvesto metrov, môžeme rátať s ochladením napríklad z dvadsaťštyri na štrnásť stupňov.
Ak je vzduch pri zemi príliš horúci a vo väčších výškach veľmi chladný - teda gradient je väčší než jeden stupeň na sto metrov - hovoria meteorológovia o „instabilnom rozvrstvení atmosféry“. A práve to je spolu s dostatočnou vlhkosťou výrazným predpokladom vzniku búrok. Teplý vzduch v bublinách vystupuje nahor, kde sa prudko ochladzuje a rozpína. Vodné pary sa pritom kondenzujú a vznikajú oblaky – najskôr typická kopovitá oblačnosť (Cumulus), ktorá ozdobuje oblohu letných dní a len sporadicky nám môže pohroziť letnou spŕškou.
Za priaznivých podmienok však môže nad našimi hlavami vyrásť ozajstné búrkové mračno (Cumulonimbus). Aké to sú? Vzduch musí byť dostatočne vlhký, teplotný kontrast dostatočne veľký a vo vyšších vrstvách vzduchu nesmie byť intenzívne prúdenie, ktoré by mrak „rozfúkalo“. Jeho horný okraj totiž siaha až do výšky dvanásť, vzácne dokonca štrnásť kilometrov. Je len otázkou času, kedy sa v takejto hore vodných pár, kvapiek a ľadových kryštálov začne riadne iskriť.
A najmä začne z nej padať intenzívny dážď alebo ľadové krúpy. Keďže sa zrážky sústreďujú na relatívne malú plochu, môžu naozaj pripomínať vedro vody, ktoré nám niekto vyleje na hlavu a ktoré nás do nitky premočí, hoci aj po pár metroch prebehnutých do najbližšej skrýše. Vzostupné teplé prúdenie, ktoré iniciuje vznik búrky, sprevádza na druhej strane prúd padajúceho studeného vzduchu. Preto búrku okrem prudkého dažďa či ľadovca sprevádza aj silný nárazový vietor, ktorý v lepšom prípade strháva dáždniky a v horšom strechy, stromy či stĺpy elektrického vedenia.
Typický búrkový oblak cumulonimbus - vďaka svojmu barokovému
tvaru je krásny a mimoriadne fotogenický
Hrozba z oblakov
Tak ako môžu byť rôzne okolnosti, za ktorých búrka vzniká, môže sa líšiť aj jej priebeh a odchod. Typická búrka z tepla trvá krátko - mraky sa po polhodine rozplynú, slnečné lúče rozžiaria kvapky vody v tráve a povetrie ostane nasiaknuté príjemnou letnou sviežosťou. Búrky však môžu vznikať aj na rozhraní teplého a chladnejšieho vzduchu. Takzvaná frontálna búrka je potom len úvodom dlhodobejšej zmeny počasia a aj keď doznie, ostane po nej veterno, daždivo a chladno. Niekedy môže ortuť teplomera klesnúť aj o dvadsať stupňov – najmä ak zmena príde uprostred tropického dňa, keď denná teplota prekročila tridsiatku.
Mimoriadne intenzívne bývajú multicelárne, čiže zhlukové búrky, ak sa vytvorí a spojí viacero búrkových jadier. Ak sa jedno búrkové jadro vyvinie do mimoriadnych rozmerov, vzniká tzv. supercela, teda centrum búrky, v ktorom silný vzostupný prúd rotuje okolo svojej osi, pričom tento mohutný vzdušný vír môže narásť do priemeru okolo dvadsať kilometrov.
Dôsledky takýchto „nadštandardných“ búrok bývajú dramatické. V krátkom čase môže na malom mieste spadnúť viac než sto milimetrov zrážok, čo sa neraz vyrovná priemerným mesačným úhrnom. Doterajší rekord predstavuje búrka z 12. júla 1957, pri ktorej neďaleko Štúrova spadlo za niečo vyše hodiny viac než 228 milimetrov zrážok. Začiatkom júla 1999 priniesli búrky v oblasti Bratislavy a Modry za deň okolo stopäťdesiat milimetrov zrážok. Pri takýchto prívalových dažďoch voda nestačí vsakovať do zeme, takže hrozia lokálne povodne. V Jarovniciach 20. júla 1998 spadlo v priebehu hodiny sto milimetrov zrážok a vznikla štyri metre vysoká prívalová vlna. Záplava si vyžiadala päťdesiatosem obetí.
Supercelárne búrky sprevádza obvykle aj krupobitie, pri ktorom padajú troj- no niekedy až desaťcentimetrové kusy ľadu. Hrozbou je prudký vietor, nárazy, ktorého môžu presiahnuť rýchlosť sto kilometrov za hodinu. Pre človeka predstavujú mimoriadne nebezpečenstvo padajúce predmety – stromy či strhnuté stĺpy elektrického vedenia. V extrémnych prípadoch sa v tzv. stenovom búrkovom oblaku môže vytvoriť aj tornádo.
Nepredvídateľné nebezpečenstvo
Výskyt takýchto extrémnych javov sa v strednej Európe donedávna považoval za vzácny, ba dokonca takmer vylúčený. V posledných rokoch sa však s nimi možno stretnúť aj v našich končinách čoraz častejšie.
Supercelárne búrky zaznamenali cez veľkonočné sviatky na strednom Slovensku či koncom mája neďaleko slovensko-rakúskej hranice. Tornádo, ktorého lievik, našťastie, nedosiahol až na zemský povrch, sa prehnalo Tatrami začiatkom júla 2009.
Väčší výskyt extrémnych prejavov počasia súvisí podľa odborníkov s prebiehajúcou klimatickou zmenou. Ak rastie priemerná teplota v atmosfére, logicky sa zvyšuje aj energia procesov, ktoré v nej prebiehajú.
Materiálne škody, no predovšetkým ľudské tragédie spojené s búrkami nasmerovali pozornosť verejnosti na predpovede meteorológov a predovšetkým na včasné výstrahy pred možným nebezpečenstvom. Na druhej strane presne predpovedať výskyt a silu búrok je takmer nemožné.
Dá sa predvídať situácia, ktorá je pre vznik búrok priaznivá. Radary včas zachytia bujnejúce mračná a rodiace sa búrkové jadrá, z čoho sa dá vydedukovať ich ďalší pohyb a predpokladaná intenzita. Nik však vopred presne nevie, kde koľko bleskov udrie, aký poryv vetra či aké intenzívne zrážky sa na danom mieste vyskytnú. Preto môže nastať situácia, keď napríklad Slovenský hydrometeorologický ústav vystríha pred vznikom búrok na západnom Slovensku a Bratislavčania sa čudujú, že u nich nespadla ani kvapka. Oproti tomu v Malackách môžu byť v tej istej chvíli zaplavené ulice a polámané stromy.
Jediným spoľahlivým receptom je opatrnosť a predvídavosť. Nie je hanba zmeniť plán, zrušiť vysokohorskú túru či plávanie v jazere, ak sa blíži búrkové nebezpečenstvo. Je však stále viac ľudí, ktorých hrozivé a majestátne úkazy spojené s búrkami fascinujú. Tzv. lovci búrok (stormchasers) sa zámerne vydávajú do oblastí, kde sa blýska, hrmí, padajú stromy a z nebies sa lejú záplavy vody. Okrem dobrodružstva ich práca prináša úžitok v podobe získaných pozorovaní a dát, ktoré využívajú profesionálni meteorológovia. Preto je vo svete bežné, že meteorologické ústavy žijú s lovcami búrok v symbióze.
Takto vyzerá zo satelitu Terra hurikán. Dokáže zabíjať a ničiť
Elektrická atmosféra
Skutočnú mystiku dodávajú búrkam elektrické výboje, ktorými Jupiter, Zeus, Perún či iný zástupca božského majestátu prejavuje svoje kritické naladenie voči ľudstvu. Mechanizmus, ktorým vzniká blesk, je ešte stále zahalený tajomstvom. Isté je, že za gigantické iskrenie v atmosfére môžu ľadové kryštáliky v oblaku Cumulonimbus, presnejšie kolízie medzi malými a väčšími časticami, ktoré sa potom nabíjajú elektrickým nábojom s opačnou polaritou - malé kryštály kladne a veľké záporne.
Z mraku priam nasiaknutého elektrickým nábojom môže v istej chvíli vystúpiť smerom k zemskému povrchu tzv. vodiaci výboj. Opačným smerom, predovšetkým z vyvýšených miest na zemskom povrchu, mu ide mnohonásobne väčšou rýchlosťou oproti tzv. spätný výboj. Medzi nimi vznikne na zlomok sekundy uzatvorený kanál, ktorý vnímame ako blesk. Dĺžka tejto gigantickej a rozvetvenej elektrickej iskry dosahuje dva až tri, niekedy však až dvadsať kilometrov. Napätie v blesku dosahuje dvadsať miliónov voltov a teplota na okamih vystúpi neuveriteľných tridsaťtisíc stupňov Celzia – práve to má za následok rozpínanie vzduchu, ktoré počujeme ako hrom.
Ako je známe, svetlo sa šíri rýchlosťou tristotisíc kilometrov za sekundu, zatiaľ čo zvuk je oveľa pomalší a za rovnaký čas prejde iba tristotridsať metrov. Preto hrom zachytíme zväčša s oneskorením, z ktorého sa dá vyrátať aj vzdialenosť búrky v kilometroch – stačí počet sekúnd medzi bleskom a hromom vydeliť tromi. V prípade, že blesk a hrom prídu súčasne, znamená to, že „to udrelo“ niekde veľmi blízko nás, a tiež, že sme zásah s najväčšou pravdepodobnosťou prežili.
Samostatnou kapitolou sú pri búrkach bizarné elektrické javy, ako Eliášove ohne alebo guľový blesk. V prvom prípade ide o svetielkovanie spôsobené mimoriadne intenzívnym elektrickým poľom tesne pred búrkou. Jav môže byť predzvesťou, že na dané miesto udrie blesk, preto v takom prípade treba zmeniť miesto pobytu.
Guľový blesk sa napriek početným pozorovaniam dlho považoval za výplod ľudskej fantázie, pretože jeho výskyt dodnes nie je riadne zdokumentovaný ani vysvetlený.
Farebný zhluk elektrických nábojov veľkosti niekoľkých decimetrov sa zväčša pomaly vznáša v priestore a pri dotyku s predmetmi môže explodovať. Objavuje sa často veľmi nečakane. „Dôchodca A. P. Solovej pri jednej príležitosti videl, že guľový blesk vystúpil z telefónneho prístroja, prekotúľal sa cez dve izby a potom cez okno opustil budovu," opisuje udalosť maďarský časopis Orság-Világ z roku 1978. Sú opísané prípady, keď blesk vystúpil z elektrickej zásuvky, prešiel kľúčovou dierkou alebo sa vznášal miestnosťou, kde stolovali ľudia, a napokon rozbil taniere, či pri táborovom ohne prevrátil kotlík s gulášom. Existujú však aj stretnutia s guľovým bleskom, ktoré sa skončili menej šťastne.
Mohutné supercelárne búrky sprevádza obyčajne aj krupobitie,
po ktorom na zemi zostanú takéto pôsobivé, ale ničivé guľky ľadu
Poručíme větru, dešti!
Keďže vznik búrok podmieňuje najmä kontrast medzi teplým a studeným vzduchom, častejšie sa vyskytujú najmä v prvej polovici leta. Vyplýva to z cirkulácie vzduchu medzi pevninou, ktorá sa rýchlo prehrieva, a oceánom, ktorý ostáva chladnejší, preto voda potrebuje na oteplenie dlhší čas. Práve vlny chladného oceánskeho vzduchu, ktoré pravidelne putujú do strednej Európy, spôsobujú v našich zemepisných šírkach časté zmeny počasia, prehánky a dažde, neraz spojené práve s búrkami veľkej intenzity.
Tento jav vystihujú aj ľudové pranostiky, napríklad tá najznámejšia o Medardovej kvapke, čo štyridsať dní kvapká. Odborníci toto nestále poveternostné obdobie nazývajú aj európskym monzúnom. Spolu s postupujúcim letom sa rozdiel medzi teplotou pevniny a mora vyrovnáva a tým sa počasie stáva stabilnejším. Treba však dodať, že zažitá skúsenosť – búrkový júl a suchý horúci august – nemusí dnes už platiť, pretože vplyvom globálneho otepľovania aj vzduch prúdi trochu inak než v minulosti.
Nebezpečenstvo búrok by nám v každom prípade nemalo kaziť radosť z leta. No napriek tomu, že už neveríme teóriám o Božom hneve, predsa len v sebe búrky nesú isté posolstvo pre človeka. Pripomínajú mu jeho zraniteľnosť. V situácii, keď ulice a domy zatopí voda, keď celé oblasti ostanú bez elektriny, odrezané od sveta, keď zlomok sekundy môže zmariť ľudský život či spôsobiť obrovské škody, človek pociťuje, že ani moderná civilizácia ho nedokáže odpútať od spätosti s prírodným živlom. Bola ilúziou myslieť si, že rozkážeme vetru či dažďu. Môžeme byť radi, ak im dokážeme aspoň porozumieť.
Čo robiť, keď je búrka? Nepúšťať vodu, nepracovať na PC!
Sledovať meteorologické spravodajstvo – SHMÚ zo zákona vyplýva povinnosť vydávať výstrahy.
Blesk si vyhľadáva najkratšie spojenie so zemským povrchom, preto sa mu páčia vyčnievajúce predmety. Človek teda musí dbať, aby sa sám v otvorenom teréne nestal hromozvodom, respektíve aby nestál v blízkosti osamelého stromu či stĺpu.
Nezabúdať, že elektrický výboj pokračuje aj v zemi, napríklad cez korene stromu.
Nezdržiavať sa na otvorenej vodnej hladine.
Nemať pri sebe kovové predmety – bicykle, zememeračskú techniku, fotoaparát a statív a podobne.
Auto funguje ako tzv. Faradayova klietka a poskytuje ochranu pred zasiahnutím bleskom. Riziko však predstavuje vystupovanie z auta, najmä okamih, keď položíme nohy na zem a môžeme sa stať sami elektrickým vodičom.
Nebezpečný môže byť kontakt s tečúcou vodou z vodovodu! Takisto telefonovanie z pevnej linky a dokonca aj práca s počítačom, najmä ak je pripojený k telefónnej sieti.
Najznámejšie búrkové tragédie
V piatok 2. júla zasiahol blesk manželov na bratislavskom kúpalisku Rosnička. Žena zraneniam podľahla. Telefonovala z mobilu.
Čerstvo je v našej pamäti zapísaný vlaňajší ročník festivalu Pohoda, po ktorom ostali dve ľudské obete – vyžiadal si ich práve príchod búrky 18. júla 2009, ktorý sprevádzal prudký nárazový vietor. Pod jeho náporom sa zrútil stan.
Rok predtým, v auguste 2008, na Hardfeste v Jaslovských Bohuniciach zabil dvoch ľudí padajúci strom.
Najväčšou živelnou pohromou súčasného Slovenska ostáva povodeň v Jarovniciach, ktorá si 20. júla 1998 vyžiadala 58 životov.
Hromy blesky na vás!
Búrka. Jeden z najatraktívnejších a najnebezpečnejších atmosférických úkazov. Blesky a hromy ľudí odjakživa fascinovali svojou mohutnosťou, hrozivosťou a tiež záhadnosťou. V minulosti človek ich vznik pripisoval božskej moci. Búrka sa považovala za prejav Božieho hnevu alebo za trest Boží. Ako vraví poučný žalm Asáfov (Žalmy, 78. kapitola 78.): „Počul to Hospodin, a rozhneval sa preto; vzplanul oheň proti Jákobovi, aj proti Izraelu vystúpil hnev...“ a ďalej „...kamencom zbil ich révu a sykomory ľadovcom; dobytok vydal krupobitiu, ich stáda bleskom.“ Takisto v Koráne v kapitole 24, Al Núr – Svetlo sa môžeme dočítať: „...Boh vedie mračná a potom ich spája a potom ich činí nahromadené (nad sebou) a tak uvidíš, ako pomedzi nich vychádza dážď (rôznej intenzity). A (Boh) dáva zísť dole z neba z hôr (mračien) v ňom (v nebi) krúpy (keď sa mračná nahromadia nad sebou, vytvárajú mrak podobný hore, z ktorého potom padá dážď a krúpy), ktorými trafí, koho chce a odvráti ich, od koho chce. Záblesk jeho blesku (ktorý Boh zosiela) takmer vezme zraky (tým, ktorí sa pozerajú).“ A Zeus rozhnevaný na Prometea hovorí: „I ja vrhám svoje blesky, kam sa mi zachce.“ Podľa viacerých legiend však práve blesk človeku priniesol oheň. Búrka vplávala do umeleckých diel, počnúc Shakespearom, končiac slovenskou hymnou. Symbolizuje politické zmeny, najmä, ak sa blýska na lepšie časy. A ak doznie bez následkov, môže sa ukázať, že šlo len o búrku v pohári vody.
O oblačnosti
Cirrus s jemnou vláknitou štruktúrou, ktorá tvorí biely závoj na modrom pozadí, môže symbolizovať duševný pokoj, nehu a krehkosť, altostratus s nehomogénnou zvlnenou štruktúrou v tvare lastúr, plátkov a okruhliakov, asociuje racionálny úsudok, fraktus s roztrhanými a neohraničenými okrajmi je výrazom pre duševnú nestálosť, mohutné cumulonimby vytvárajúce na oblohe majestátne vežovité hradby s neustále rastúcimi a zanikajúcimi bielymi hrbolčekmi pripomínajú tvorivého ducha s bohatou fantáziou a veľkým myšlienkovým bohatstvom.
(Pavel Matejovič, Synoptici)
Červenec 1555
Má čas býti.
Čas bude.
Čas.
Pršeti má.
Pršeti.
Čas.
Čas bude.
Čas.
(Almanach Mistra Mikuláše Súda z Semanína z roku 1555)
Slovenská hymna
Nad Tatrou sa blýska,
hromy divo bijú.
Zastavme ich bratia,
veď sa ony stratia,
Slováci ožijú.
To Slovensko naše
posiaľ tvrdo spalo.
Ale blesky hromu
vzbudzujú ho k tomu,
aby sa prebralo.
(Hymnická pieseň Janka Matúšku z roku 1844)
Autor: Rudo Harvan
