„Všetci sú milionári, no dať gól z penalty nevedia," posťažovala sa moja matka pri štvrťfinálovom zápase prebiehajúceho futbalového šampionátu v Juhoafrickej republike Paraguaj - Španielsko. V druhom polčase medzi 59. a 61. minútou sa totiž kopali tri penalty, no aj po nich zostal stav 0:0.
Čo hovorí matematika
Tím z britskej Liverpoolskej univerzity Johna Mooresa, vedený Timom Cableom, skúmal ešte v uplynulom roku spôsob, ako najlepšie kopať penalty. Potvrdil recept na nechytateľnú, aj keď rizikovú strelu, ktorý futbalisti intuitívne poznajú: lopta má smerovať do ľavého alebo pravého horného rohu, maximálne pol metra od žrde alebo brvna.
Lopta musí letieť dostatočne rýchlo a presne, lebo pomalšia či nižšia strela, alebo taká, ktorá letí bližšie k stredu, dá brankárovi možnosť zareagovať. Ak, naopak, strelec kopne príliš silno, riskuje, že cieľ netrafí.
Zlaté penaltové pravidlo matematici doplnili aj o presnejšie čísla. Optimálna rýchlosť strely je 25 až 29 metrov za sekundu (90 až 104 kilometrov za hodinu). Čím skôr hráč penaltu kopne, najlepšie do troch sekúnd po tom, čo dá rozhodca pokyn, tým väčší je moment prekvapenia pre brankára.
Vyčkávanie a rozbeh
Oplatí sa tiež vyčkať na pohyb brankára, tu sú však už časy takmer nepostrehnuteľné. Strela by podľa britských matematikov mala nasledovať do 0,41 milisekundy po pohybe, inak sa šance na gól znižujú.
Optimálny rozbeh by mal mať štyri až šesť krokov; hráč by nemal prekročiť hranicu desiatich metrov ani stáť príliš blízko pri lopte.
Futbalový expert televíznej siete Sky Sports Matt Le Tissier, ktorý vo svojej kariére kopol 48 penált a 47 z nich premenil, výskum komentoval takto: „Počas svojej kariéry sme so spoluhráčmi a s trénermi často diskutovali o tom, ako najlepšie kopať penalty. Celkom sa mi darilo, no ak by som mal k dispozícii takúto štúdiu urobenú pomocou vysokorýchlostnej kamery, možno som mohol premeniť aj tú poslednú."
Ignorujte brankára
Briti okrem kráľovnej a slobody milujú aj futbal, aj vedu. Preto teraz máme k dispozícii ešte jeden penaltový výskum. Viedol ho Greg Wood z Exeterskej univerzity a pomáhali mu hráči miestneho tímu. Kopali penalty s okuliarmi, ktoré zaznamenávali pohyby ich očí.
Raz im vedci povedali, aby penalty jednoducho kopli najlepšie, ako vedia. Druhá séria penált sa nakrúcala na video a najlepší strelec mal dostať finančnú odmenu. Vedci tak doplnili výskum o psychologický faktor, ktorý je pri hre nesmierne dôležitý, možno rozhodujúci.
Ukázalo sa, že čím bol hráč nervóznejší, tým viac sledoval brankára. Pretože mozog koordinuje zrakové podnety s pohybmi, nervóznejší hráči mali tendenciu kopať bližšie k stredu bránky a teda aj k brankárovi.
„Pri kopaní penált je najlepšie vybrať si miesto, zamieriť a streliť bez ohľadu na to, čo robí brankár," vysvetlil Greg Wood. Ako príklad tohto prístupu však neuviedol anglického hráča (možno preto, že anglickým reprezentantom sa penalty v rozhodujúcich momentoch už dlho príliš nedaria), ale legendárneho maďarského útočníka Ferenca Puskása. Ten si zavesil na správne miesto blízko brvna a žrde 25-centimetrový terčík, do ktorého strieľal zo značky pokutového kopu stále znovu a znovu. Keď doň trafil, vedel, že ani pri zápase by brankár nemal šancu.
Stratil odvahu
Vráťme sa ešte k zápasu Paraguaj - Španielsko. Prvým neúspešným aktérom penalty bol Paraguajčan Cardozo, ktorého predtým v pokutovom území faulovali. Jeho strela bola síce dostatočne rýchla, no lopta letela tak, ako nemala: príliš nízko a príliš blízko k stredu bránky.
Brankár Casillas stihol zareagovať, no nielen preto, že Cardozo nekopol do lopty dobre. Pred zápasom totiž o penaltách hovorili s náhradným brankárom Pepem Reinom, ktorý pozná Cardoza z Európskej ligy. Casillas si vybral správnu stranu podľa jeho rady. „Za mojím zákrokom je intuícia, šťastie a pomoc spoluhráča," povedal.
Po nasledujúcom faule v pokutovom území Paraguaja kopal penaltu Španiel Xabi Alonso. Skóroval, no keďže jeho spoluhráči vbehli do „vápna" skôr, rozhodca gól neuznal a nechal Alonsa kopať znova. Ten už nemal odvahu zopakovať dobre umiestnenú strelu na to isté miesto (inými slovami, nedokázal zabudnúť na brankára); zmenil stranu, strela išla nízko a príliš blízko k brankárovi, ktorý stál na správnom mieste.
Ghanskí nešťastníci
Nepremenených penált bolo v Južnej Afrike viac. Medzi neúspešnými exekútormi v riadnom hracom čase bol aj Španiel David Villa, strelec najkurióznejšieho gólu šampionátu (lopta sa obtrela o obe žrde, než skončila v paraguajskej sieti, pričom Villa dostal loptu po tom, čo sa odrazila od žrde).
Najhoršie dopadol penaltový špecialista Ghančan Asamoah Ghyan. Ten v poslednej minúte predĺženia štvrťfinálového zápasu s Uruguajom za stavu 1:1 napálil loptu do brvna. Nepochybne letela rýchlejšie než tých Britmi predpísaných 95 až 104 kilometrov.
Namiesto do semifinále tak poslal Ghyan svoj tím domov, lebo Ghančania nezvládli nasledujúci penaltový rozstrel, keď Mensah a Adiyiah frajersky zvolili nepochopiteľne krátky rozbeh, ako keby chceli demonštrovať, že vedecké články nečítajú.
Keď išiel na rozhodujúcu penaltu Uruguajčan Abreu, tiež hodil za hlavu všetky futbalové výskumy a zvolil „panenkovský dloubáček" do stredu bránky. Ghanský brankár sa medzitým vrhol do strany, rovnako ako Sepp Maier v Belehrade pred 34 rokmi.
Ako v každej hre, aj vo futbale je to tak, že nie všetko možno vyrátať pomocou rovníc.
