Čo môže autorsky spájať informatikov (V. Kvasnička, J. Kelemen, J. Pospíchal), neurovedkyňu (Ľ. Beňušková), fyzika (V. Černý), biochemikov (L. Kováč, Ľ. Tomáška), kultúrneho antropológa (M. Kanovský) a psychiatra (I. Žucha)? Isteže spoločný záujem. Ale záujem o čo? Ukazuje sa, že spoločným pre týchto autorov je vidieť svoj vlastný vedný odbor z kognitívneho hľadiska.
V tom zmysle sa dá povedať, že kognitívnou vedou sa môže stať každá vedná disciplína, ktorá nejakým spôsobom prispeje k objasneniu samotných procesov poznania. Avšak predsa len sa zdá, že sú tu štyri dominantné kognitívne disciplíny: počítačová veda (dynamiku a význam tohto odboru netreba nejako zvlášť zdôrazňovať), neuroveda (posledné desaťročie bolo desaťročím nových metód a prevratných objavov v oblasti výskumu mozgu), kognitívna psychológia a kognitívna lingvistika (z toho vyplýva, že tento pohyb významne zasiahol aj spoločenské vedy, prinajmenšom ich značnú časť).
Charakteristické je, že autori tejto publikácie, buď priamo pracujú v týchto oblastiach, alebo významným spôsobom nadväzujú na poznatky niektorých z týchto disciplín. To tiež vysvetľuje, kde sa môžu produktívne stretnúť prírodovedci a spoločenskí vedci a prečo tu zrazu padajú tradičné bariéry (nezáujem a vzájomné prehliadanie).
Cenné je aj to, že hoci autori sú špecialisti z rôznych disciplín, kniha nie je určená len pre odborníkov. Jednotlivé kapitoly sú napísané tak, že úžitok (i pôžitok) z nich môže mať každý, kto sa zaujíma o vedy o poznaní. Vydanie tejto publikácie nesporne a potešiteľne svedčí o tom, že kognitívne vedy sa začínajú udomácňovať aj u nás.
Doc. PhDr. JÁN RYBÁR, CSc.
>Katedra humanistiky, Fakulta matematiky, fyziky a informatiky, Univerzita Komenského
