Vedci upozorňujú, že sa podcenil rozsah epidémie tzv. Creutzfeldt-Jakobovej choroby (CJD). Výskumy ukazujú, že symptómy ľudskej formy tzv. choroby šialených kráv – BSE vykazujú iba ľudia s najkratšou inkubačnou dobou choroby. Ak sa to potvrdí, bude to znamenať, že dnes známe prípady sú iba špičkou ľadovca a čoskoro sa objaví druhá vlna.
Predstavy o rozsahu epidémie spočívajú v teórii, že u niektorých ľudí je vzhľadom na ich genetické pozadie nepravdepodobné, že sa nakazia CJD z infikovaného mäsa. Nedávno však bola v americkom periodiku Proceedings of the National Academy of Sciences publikovaná štúdia, ktorá spomínanú teóriu nepotvrdzuje.
Na vine sú v určitých prípadoch veľmi nebezpečné štruktúry – prióny. Sú to zvláštne proteíny (bielkoviny), ktoré spôsobujú smrteľné mozgové choroby, medzi inými aj CJD u ľudí a BSE u zvierat. Po infikovaní nasleduje veľmi dlhá inkubačná doba a až po nej sa objavia príznaky choroby. Podľa posledných údajov sa doposiaľ vyskytlo 99 prípadov CJD u ľudí.
„Pacienti, ktorých sme s CJD videli, mohli mať genetickú predispozíciu ku kratšej inkubačnej dobe,“ hovorí riaditeľ Medical Research Council Prion Unit v Londýne John Collinge. Otázkou zostáva, koľko ľudí prišlo do styku s BSE a u koľkých sa vyvinie ľudská forma choroby.
Závisí to zrejme od génov. Do rozvinutia choroby (po styku s infekčným činiteľom) sa zapájajú genetické faktory. Všetci identifikovaní pacienti mali odchýlku genetickej výbavy (MM), ktorá sa nachádza u 40 percent Britov bielej farby pleti. Predpokladá sa, že iba ľudia s MM genetickým pozadím sa môžu nakaziť.
Profesor Collinge varuje, že takéto predpovede môžu byť príliš optimistické. Štúdia potvrdzuje, že u myší sú mnohé gény zapojené do citlivosti na priónové ochorenia. A aj keď môže trvať dlhšie, kým sa symptómy prejavia, neznamená to, že neskôr chorobe nepodľahnú. Pretože myšací a ľudský genóm sú veľmi podobné, zodpovedajúce gény sa takmer určite nájdu aj u ľudí.
SCITECH5.D
