Katastrofa v Mexickom zálive nadobúda netušené rozmery a nik nevie, kde a kedy sa ropná škvrna zastaví. Politici konečne uvažujú o možnej náhrade ropy inými zdrojmi energie, ktoré nevytvárajú podobné hrozby. Podľa vedcov na to budeme potrebovať veľa času.
„O generáciu neskôr sa slnečné kolektory stanú buď kuriozitou a ozdobia múzeá ilustráciou cesty, na ktorú sme sa nevydali, alebo budú súčasťou jedného z najväčších a najvzrušujúcejších experimentov, aké kedy americký ľud podnikol, teda využívania energie Slnka pre obohatenie našich životov v snahe odpútať sa od ohromujúcej závislosti od dovážanej ropy."
Barrack Obama? Nie, povedal to Jimmy Carter v roku 1979 po tom, čo USA prekonali v roku 1970 ropný zlom v ťažbe ropy. Od tohto okamihu sa závislosť od fosílnej tekutiny stále zvyšuje. Musíme ju ťažiť v čoraz nedostupnejších oblastiach v čoraz nižšej kvalite a s čoraz nižším čistým energetickým ziskom. Taká je logika ropného zlomu, ktorý sa podpísal pod fakt, že éra lacnej ropy sa nenávratne skončila.
Čím hlbšie, tým drahšie
Katastrofa v Mexickom zálive je jednou z najhorších v histórii ropného priemyslu. Odohrala sa totiž v hĺbke 1500 metrov pod hladinou oceánu. Tesne po výbuchu na plošine Deepwater Horizon sa zdalo, že ropa neuniká. Potom sa odhady o rýchlosti unikania postupne zvyšovali z tisíca barelov denne (barel = 159 litrov) a dnes podľa najpesimistickejších oficiálnych scenárov môže unikať ropa do oceánu rýchlosťou až 60-tisíc barelov denne. To je ekvivalent havárie supertankera Exxon-Valdez, ktorá by sa odohrala každého tri a pol dňa.
Podľa interného dokumentu British Petroleum môže v najhoršom prípade unikať až 100-tisíc barelov ropy denne. Akcie firmy prudko klesli a podľa niektorých to môže privodiť jej krach. Dňa 22. júna dosiahla ropná škvrna na hladine takmer rozlohu Slovenska, teda 40 tisíc km2.
SITA/AP
Väčšina zodpovednosti za katastrofu pravdepodobne spočíva na spoločnosti BP, ktorá nepoužila najlepšiu dostupnú a teda, samozrejme, najdrahšiu technológiu potrebnú pre ťažbu ropy v hlbokých vodách Mexického zálivu. Svoj diel zodpovednosti však majú aj každodenní spotrebitelia ropy v rozvinutom svete.
To nás, samozrejme, privádza k zjavnej skutočnosti, že ropu pre chod globálnej ekonomiky jednoducho potrebujeme, a zatiaľ sa bez nej nevieme zaobísť. Prečo je také neuveriteľne ťažké zbaviť sa závislosti od ropy?
SITA/AP
Náhrada vo veľkom neprichádza do úvahy
Profesor Václav Smil z Manitobskej univerzity v Kanade, pôvodom z Česka, nepatrí medzi technooptimistov. Venuje sa energetike a histórii energetických revolúcií, napísal stovky vedeckých publikácií a viac ako dvadsať kníh.
„Každej novej technológii trvá 40 až 50 rokov, než získa významný podiel na trhu. Dnes sme v situácii, keď žiadna z čistých technológií nedokáže nahradiť fosílne palivá vo veľkom."
Posledný koncentrovaný zdroj energie ľudstvo objavilo v podobe jadra a odvtedy uplynulo už viac ako 60 rokov. Napriek tomu nám jadrová energia zabezpečuje stále iba šesť percent z primárnej spotreby energie. Dominuje ropa nasledovaná uhlím a zemným plynom. Optimistické tvrdenie, že zbaviť sa závislosti od fosílnych palív môžeme v horizonte rokov, „treba iba chcieť", je podľa Smila podobné tvrdeniu, že „na Mesiac môžeme letieť na pavučinových krídlach, len treba chcieť".
Symbol civilizácie
Energetický priemysel zahŕňa výrobu, spracovanie, dopravu a rozvoz zdrojov. Preto uhoľné a uránové bane, polia s ropou a zemným plynom, rafinérie, potrubia či elektrárne patria medzi najmasívnejšie, najdrahšie a najtrvalejšie štruktúry. Dá sa povedať, že sú dnes dokonca symbolom rozvinutej spoločnosti.
Smil preto hovorí, že v najbližších desaťročiach zostaneme fosílnou spoločnosťou bez ohľadu na objavené netradičné technológie.
V tejto súvislosti azda ani netreba veľmi pripomínať, že Čína, ktorá dnes buduje obrovské zásobníky na ropu, ju skupuje po celom svete a okrem toho ešte v priemere každý týždeň uvedie do prevádzky novú uhoľnú elektráreň.
ČTK/AP
Prezident USA Barrack Obama v reakcii na haváriu v Mexickom zálive ohlásil (neúspešné) moratórium na ťažbu ropy v hlbokých oceánoch na najbližších šesť mesiacov. Ak by jeho príklad nasledoval zvyšok sveta, podľa šéfa Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA) Nobuo Tanaku by ťažba ropy v roku 2015 mohla byť v porovnaní s pôvodnými predpokladmi nižšia až o 900-tisíc barelov denne. To síce nepredstavuje viac ako jedno percento z celkovej ťažby ropy, no ide o významné množstvo vzhľadom na voľnú ťažobnú kapacitu, ktorá predstavuje dnes približne šesť miliónov barelov denne.
Navyše ak by sa oživila ekonomická aktivita a zvýšil sa dopyt po rope, táto voľná kapacita by výrazne poklesla. Bez zaujímavosti nie je ani skutočnosť, že napriek pokračujúcej ekonomickej recesii sa ceny ropy stále pohybujú okolo 80 dolárov za barel, čo je historicky veľmi vysoká cena.
To zdôraznil v reakcii na ropnú katastrofu aj Obama, keď sa posťažoval, že ľahko dostupné zásoby ropy sme vyčerpali a treba sa zariadiť tak, aby Amerika potrebovala ropy stále menej a aby nebola závislá od dovozu či ťažby ropy v nedostupných oblastiach. Čo sa však zmenilo od vyhlásenia prezidenta Jimmyho Cartera na začiatku 80. rokov uplynulého storočia, keď Ameriku postihol prvý ropný šok? Azda iba to, že ropu využívame účinnejšie.
Obmedzenia slnečných článkov
Nesvitá v budúcich desaťročiach na lepšie časy? Vedci predsa nespia a nedávno v Science ohlásili, že vyvinuli nový typ solárnych článkov. Využívajú nanokryštálové polovodičové kvantové lapače a menia energiu zachytávaných fotónov až so 60-percentnou účinnosťou. Súčasné články na báze kremíka majú účinnosť približne 20, maximálne 30 percent.
Lenže aj tu je jeden veľký problém, ako s netradičnými zdrojmi takmer vždy. Články na báze kvantových lapačov potrebujú veľmi vzácne a drahé prvky, napríklad indium, selén alebo titán, pričom o ne súperia s inými modernými technológiami. Známych zásob india však máme pri súčasnej rýchlosti spotreby iba na 14 rokov; používa sa aj pri výrobe LCD obrazoviek a tie majú určite prednosť.
Slnečná energia je zatiaľ iba vítaným doplnkom fosílnych zdrojov. Aj táto, pochádzajúca zo známeho kalifornského Kremíkového údolia (Silicon Valley), kde sa začala revolúcia v elektronike.
ILUSTRAČNÉ FOTO - SITA/AP
Približne 95 percent trhu so vzácnymi kovmi ovláda dnes Čína, ktorá nedávno ohlásila obmedzenia ich vývozu. To by mohlo významne spomaliť rozvoj a uplatnenie obnoviteľných zdrojov energie, nielen solárnej technológie.
Je možné výrazne znížiť spotrebu energií najmä v Amerike alebo práve v Kanade, kde Smil žije? Vedec odpovedá protiotázkou: „A sú ľudia nešťastní v Kjóte alebo Lyone? Je to taký trest žiť v Bordeaux?"
Lenže zatiaľ to vyzerá tak, že svet chce za každú cenu napodobniť dvoch najväčších spotrebiteľov energie na svete, čím sa bude energetický problém prehlbovať. Šanca, že ľudia znížia spotrebu dobrovoľne, je podľa Smila veľmi malá.
Autor: spolupracovník SME
