Alzheimerova choroba vyvoláva špekulácie

„Ľudia, ktorí majú vyššie vzdelanie, sú aktívnejší v zamestnaní a majú viacero záujmových činností, sa zdajú byť odolnejší proti symptómom Alzheimerovej choroby a to aj napriek tomu, že vykazujú rovnakú mozgovú patológiu ako tí, ktorým sa príznaky prejavi




 


li skôr,“ tvrdí neuropsychológ Kolumbijskej Univerzity Yaakov Stern.

Bývalý americký prezident Ronald Reagan trpí Alzheimerovou chorobou roky. Jeho stav sa rapídne zhoršil až vo vysokom veku. Pred tromi rokmi, keď mal 88, mu už začali pripravovať štátny pohreb, pretože mnohé životne dôležité orgány mu začali zlyhávať. O Reagana sa stará jeho manželka, ktorú však pred niekoľkými rokmi prestal spoznávať. FOTO - ARCHÍV

Dá sa zistiť až pri pitve

Ak hovoríme o Alzheimerovej chorobe, vybavia sa nám rôzne klinické symptómy ako je strata pamäti, zmätenie a vzrastajúce znižovanie kognitívnych funkcií v každom smere. Túto chorobu však v prvom rade charakterizuje špecifická patológia mozgu – vznikajú plaky a rôzne zhlúčiky, ktoré devastujú mozog, počnúc hypokampom a oblasťami súvisiacimi s pamäťou, až napokon napadnú aj mozgovú kôru a okruhy súvisiace s myslením a rečou. Z tohto dôvodu sa Alzheimer dá oficiálne diagnostikovať až po smrti, respektíve po pitve. Dovtedy môžeme hovoriť len o „možnej Alzheimerovej poruche“ – presnosť diagnózy je asi tak na 90 percent a to len skúseným odborníkom.

Rozdiel medzi symptomológiou a patológiou je dôležitý z toho dôvodu, že kognitívne rezervy niektorých ľudí by mohli zatajiť túto chorobu – u niektorých ľudí sa vyskytne patológia, ale navonok neprejavujú žiadne symptómy, aspoň určitý čas.

„Alzheimerova choroba predstavuje určitú klinickú entitu, ktorú poznáme z dôsledkov špecifickej patológie,“ tvrdí Stern. „Avšak neexistuje len jediná spojitosť medzi patológiou a tým, ako sa klinicky prejaví človek, inými slovami povedané, ľudia môžu mať rovnaké patologické príznaky, ale navonok, klinicky sa môžu prejavovať odlišne.“


Na ľavej hornej snímke vidno mozgovú atrofiu spôsobenú Alzheimerovou chorobou, na pravej zdravý mozog rovnako starého človeka. Na spodnej snímke senilné plaky a neurofibilie.


 

Vľavo mozog zdravého človeka, vpravo mozog poškodený Alzheimerovou chorobou. FOTO - ARCHÍV


Ako to teda funguje? Jedna teória tvrdí, že ľudia strácajú svoje neuróny. Aby sa táto teória potvrdila, niektorí vedci sa začali zaoberať rozmermi mozgu a dávať ich do vzťahu s vývojom príznakov Alzheimerovej poruchy. Väčšina vedcov sa však prikláňa k názoru, že niektorí ľudia dokážu lepšie zvládať patológiu Alzheimerovej choroby preto, že majú jednoducho väčšiu kognitívnu rezervu, ktorá im umožňuje kompenzáciu neurónového úbytku. Táto rezerva predpokladá aj silnejšie neurálne dráhy, ktoré sú schopné určitý čas odolávať poškodeniu, alebo dokážu prepnúť na iné nervové dráhy, ktoré sú schopné vykonávať rovnakú činnosť ako tie poškodené.

Aktívna myseľ, zdravý mozog?

Mnoho štúdií poukazuje na jeden fakt, že ľudia s nižším vzdelaním, s nižším postavením v zamestnaní a s menším množstvom záujmov vykazovali viac klinických symptómov Alzheimerovej choroby. Stále však nie je objasnené, či vyššie vzdelanie pomáha vytvoriť kognitívne rezervy, alebo kľúčovým faktorom je aktívne používanie mozgu, alebo či sa niektorí ľudia jednoducho už nenarodia s určitou mozgovou rezervou, ktorá predpokladá aj samotné vyššie vzdelanie a vyššie postavenie v zamestnaní. Niektoré štúdie priznávajú každému zo spomenutých faktorov určitý vplyv. Napríklad štúdie prevádzané na švédskych dvojčatách poukazujú na to, že zdedená intelektová kapacita je kľúčová, výskumníci z Univerzity v južnej Kalifornii zase prisudzujú dôležitosť úrovni vzdelania.

Väčšina vedcov sa však prikláňa k názoru, že skôr intelektová činnosť, než samotné vzdelanie chráni pred príznakmi Alzheimerovej choroby, čo potvrdzujú aj rôzne štúdie zo zdravotníckych centier špecializovaných na Alzheimerovu chorobu. V týchto štúdiách sa výskumníci pýtali zúčastnených (tých, ktorí neprejavovali známky demencie), ako často vykonávajú týchto sedem jednoduchých, ale kognitívne stimulujúcich činností: pozeranie televízie, počúvanie rádia, čítanie novín, čítanie časopisov, čítanie kníh, navštevovanie múzea a hry, ako sú napríklad karty, šach, krížovky a podobne. Zistilo sa, že kognitívne viac aktívni ľudia mali menej príznakov Alzheimerovej choroby.

Z toho teda vyplýva, že účinok kognitívnej činnosti je značný a vysoká frekvencia kognitívnej stimulácie pomáha znížiť riziko Alzheimerovej choroby, ale ešte stále nemáme jednoznačnú odpoveď, prečo je to tak. Možným vysvetlením je aj to, že väčšie množstvo neurónov a ich spojení v určitej oblasti mozgu robí mozog odolnejším proti patológii, alebo jednoducho ide o akúsi plasticitu mozgu, teda tvarovanie mozgu neustálym hľadaním nových informácií. Východísk je viacero, ostáva však dúfať, že ďalšie štúdie nám pomôžu nájsť jasnú odpoveď.

Patologické ochromenie

K doterajším epidemiologickým zisteniam, ktoré poukazujú na to, že vzrastajúca mentálna aktivita znižuje riziko výskytu symptómov, pribúda ďalšie, paradoxné zistenie, že ľudia s vyšším vzdelaním a vyšším postavením preukazujú taktiež symptómy Alzheimerovej choroby, ich pamäť upadá oveľa rýchlejšie ako u ľudí s nižším vzdelaním a postavením a napokon aj umierajú skôr.

Ako je to teda možné? Stern a jeho kolegovia tiež zaznamenali tento trend pri pozorovaní pacientov so závažnými symptómami. Toto zistenie nám dáva zmysel, ak vezmeme do úvahy teóriu , že ľudia s vyšším vzdelaním alebo postavením jednoducho dokážu určitý čas kompenzovať následky tejto choroby, ale aj napriek tomu im nedokážu predchádzať, tvrdí Stern. Podľa tohto scenára sa choroba začína odvíjať nenápadne, skryto, až kým sa neukážu prvé vážne príznaky, keď je už patológia značne rozvinutá a nemožno ju zvládať, jednoducho ochromí človeka a mozog zrazu vypovie.

Mnohým odborníkom sa vytýka priveľa teoretizovania, ktoré vyvoláva len ďalšie špekulácie. Ešte nikomu sa nepodarilo prísť k jasným záverom v tejto oblasti a uzavrieť aj otázku, či ľudia s vyšším vzdelaním a postavením (všeobecne aktívnejší) žijú bez zreteľnejších príznakov choroby, zatiaľ čo im Alzheimerova choroba devastuje mozog a taktiež, či majú väčšie poškodenie mozgu ako ľudia, ktorí sú menej vzdelaní, ale prejavujú rovnaké príznaky.

Zodpovedať na tieto otázky je obzvlášť zložité, hlavne, keď jedinou možnosťou zisťovania rozsahu poškodenia je pitva, hoci Stern a jeho kolegovia už podnikli niekoľko výskumov pomocou rôznych skenovacích techník mozgu.

Ich zistenia zatiaľ potvrdzujú teóriu kognitívnej rezervy a našli aj ďalšie dôkazy, ktoré potvrdzujú teóriu kompenzácie poškodenia spôsobeného plakmi a zhlúčikmi v mozgu. Ľudia sú stále schopní vykonávať rôzne činnosti, ale používajú pri tom inú „sieť,“ tvrdí Stern

Aj napriek týmto prekvapujúcim dôkazom zostáva veľké množstvo odborníkov skeptických. Môžeme však zatiaľ povedať, že ľudia s lepším vzdelaním, lepším zamestnaním a kognitívne aktívnejší jednoducho môžu žiť zdravší život aj v starobe a pravdepodobne je to aj ďalší dobrý dôvod, prečo sa snažiť kultivovať svoje zdravé návyky, byť aktívnymi fyzicky, mentálne a sociálne.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Tech

Hlavné správy zo Sme.sk

AUTORSKÁ STRANA PETRY PROCHÁZKOVEJ

Babčenkova manželka prehovorila. Ako prežívala smrť svojho manžela?

Oľga Babčenková o všetkom vedela vopred.

Stĺpček šéfredaktorky

Trump si pri Putinovi vystačil s frázami a klišé

Interpretácie budú iné v každom tábore.

KULTÚRA

John Malkovich pre SME: Mám filmy, ktoré sa nepodarili

Na Slovensku vystúpi s orchestrom.

ŠPORT

Prvý týždeň na Tour de France: Sagan má už len jediný cieľ

Prvý týždeň na Tour veľké zmeny nepriniesol.

Neprehliadnite tiež

PODCAST ZOOM

Zoom: Vedci zistili, prečo je Urán taký čudný

Urán má za sebou obrovskú vesmírnu zrážku.

Ukázali stred Mliečnej cesty v najjasnejšom detaile

Záber ukazuje aj záhadné vlákna.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí
  2. Dubravské Čerešne majú sladké prekvapenie pre najrýchlejších!
  3. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  4. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť
  5. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie
  6. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice?
  7. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení
  8. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia
  9. Volkswagen Golf GTI TCR naživo na Slovakia Ringu!
  10. 3 dôvody, prečo sa oplatí mať online účet v ZSE už toto leto
  1. Dubravské Čerešne majú sladké prekvapenie pre najrýchlejších!
  2. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  3. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť
  4. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí
  5. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice?
  6. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie
  7. Salón architektov A0 – Coneco 2018
  8. Záhradný nábytok: aký materiál je najlepší?
  9. Životné jubileum prof. Ing. Jaroslava Valáška, PhD.
  10. OMV pozýva na pretekársky supervíkend na okruhu Slovakiaring
  1. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne 14 310
  2. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí 12 408
  3. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie 9 325
  4. Ulovte si last minute dovolenku so zľavou do 70% 8 283
  5. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice? 7 916
  6. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení 6 595
  7. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia 4 797
  8. Nie sme žiadni paštikári. Slováci už dovolenkujú inak 3 346
  9. Iná tvár Mexika: Nocovanie s Indiánmi, dobrodružstvo v džungli 3 261
  10. 3 dôvody, prečo sa oplatí mať online účet v ZSE už toto leto 2 763