Zálohovací nástroj vo Windows XP urobí všetko za vás, stačí zvoliť, v ktorých adresároch sa nachádzajú vaše dáta.
jme, nie je možná, riziko straty dát však treba minimalizovať. Základné pravidlá na ich ochranu sú tri: časté ukladanie súborov, práca na spoľahlivom disku a zálohovanie.
Automatické ukladanie
Na potrebu častého ukladania (save) rozpracovaného súboru sa často zabúda. Pri nechcenom ukončení programu (či už chybou programu, výpadkom elektriny, alebo z iného dôvodu) je však možné zachrániť jedine to, čo už bolo predtým uložené. Oplatí sa preto používať funkciu automatického ukladania po určitom časovom intervale, ktorú už väčšina veľkých programov obsahuje. Čím menší interval pri automatickom ukladaním nastavíte, tým menej dát pri prípadnom výpadku stratíte.
Nepracujte na diskete
Spoľahlivým diskom je väčšinou lokálny disk počítača. V žiadnom prípade by ste nemali pracovať so súbormi priamo na diskete a pre riziko prerušenia spojenia sa neodporúča pracovať ani na sieťovom disku. Ak naozaj potrebujete pracovať cez sieť, mali by ste ešte viac myslieť na časté ukladanie.
Načo zálohovať?
Možno ste ešte nikdy stratu dát nezažili, nemali ste „šťastie“ na poruchu disku a neurobili ste závažnú chybu, ktorá by vás pripravila o dokumenty. Murphyho zákony (aj slovenské príslovie o džbáne a vode) však v prípade počítačov fungujú spoľahlivo a problém môže nastať práve vtedy, keď pôjde o naozaj dôležité a nenahraditeľné dáta.
Nemusíte sa obávať prácnosti zálohovania – existuje už množstvo programov, ktoré umožňujú základné zálohovanie takmer úplne automatizovať.
Zálohovanie je najčastejším a najspoľahlivejším spôsobom ochrany dát a ide vlastne o uloženie identického súboru na rôzne miesta. Keď o pôvodný súbor z nejakého dôvodu prídete, môžete ho potom obnoviť zo zálohy. Špeciálnym druhom zálohovania je archivácia, pri ktorej presúvame na iné médium súbory, ktoré momentálne nepotrebujeme, ale nechceme sa ich ešte úplne zbaviť.
Najjednoduchším spôsobom zálohovania je ukladať si dôležité súbory do dvoch priečinkov. Vždy však súbory upravujte iba v jednom z nich a do druhého ich len kopírujte (aby ste náhodou nezačali upravovať ten starší). Tento spôsob postačí pri väčšine náhodných „zničení“ súboru. Mnohé programy majú zabudovanú možnosť automatického zálohovania, ktorú sa oplatí použiť – v každom prípade neuškodí, ak si dokumenty odzálohujete aj sami.
V prípade poruchy disku vám však takáto záloha nemusí vždy stačiť, preto by sa malo v o niečo dlhších intervaloch zálohovať aj na iné médium. Ak pracujete vo firme, kde máte k dispozícii aj miesto na serveri (väčšinou pripojené ako ďalšie písmenko v Prieskumníkovi), môžete ho tiež využiť na zálohovanie.
Ako často zálohovať?
Ak pracujete s dôležitými dokumentmi vo firme, mal by mať zálohovanie na starosti príslušný pracovník, poprípade sa môže vykonávať automaticky.
Ak ide o vaše vlastné súbory, riaďte sa týmto pravidlom: zálohovať treba vtedy, ak sa od poslednej zálohy súbor zmenil natoľko, že „námaha“ vynaložená na zálohovanie je nižšia, ako „námaha“ na opätovné vykonanie týchto zmien. V praxi väčšinou ľudia zálohovať zabúdajú a „preberú“ sa až vtedy, keď nejaké dáta už naozaj stratia. Pravidlo by sa teda dalo modifikovať: zálohujte vždy, keď vám to napadne.
Dobrým zvykom je aj určiť si nejaký konkrétny interval (napríklad „každý piatok“) a zaznačiť si ho do kalendára.
O týždeň: Ako pracovať s odkazmi (shortcuts)
