SME
Piatok, 23. október, 2020 | Meniny má AlojziaKrížovkyKrížovky

Šimpanzy vedú vojny ako človek. Chcú územie

Naši príbuzní sa na človeka podobajú aj pri bojoch o teritóriá. Systematicky vyhladzujú "vojakov".

Šimpanzy vedú vojny podobne ako ľudia.Šimpanzy vedú vojny podobne ako ľudia. (Zdroj: ILUSTRAČNÉ - scienceblogs.com)

Naši príbuzní sa na človeka podobajú aj pri bojoch o teritóriá. Systematicky vyhladzujú "vojakov".

BRATISLAVA. Šimpanzy sa znovu priblížili k ľuďom. Tentoraz však v negatívnom zmysle. Vedci zistili, že podobne ako človek vedú systematické vojny plné záškodníckych akcií. Dôvodom je územie.

Útok na jednotlivcov

Zoológovia už dávno zistili, že šimpanzy podobne ako mnohé iné zvieratá vedú boje o teritórium. Útočia aj na iné skupiny hominidov, niekedy zabíjajú ich mláďatá a požierajú ich. Že by však mohlo ísť o dlhodobé, viacročné úsilie s jedným cieľom, nevedeli vedci preukázať. Teraz sa to podarilo tímu z americkej Michiganskej univerzity, ktorý o tom informoval v magazíne Current Biology.

Vedci pod vedením Johna Mitaniho pozorovali desať rokov asi stopäťdesiatčlennú skupinu primátov v ugandskom národnom parku Kibale. Zistili, že táto skupina po celý čas podnikala výpady k hraniciam svojho územia. Samce sa pritom správali zvláštne.

Väčšinou hlučné a škriepiace sa mužské jedince vytvárali raz za dva týždne akúsi „trestnú“ výpravu dvadsiatich opíc a vyberali sa k hraniciam územia. Potom vstúpili na územie konkurenčnej skupiny a snažili sa byť čo najtichšie. „Je jasné, že hľadali jedince inej komunity,“ povedal podľa New York Times Mitani.

Ak potom narazili na cudzie šimpanzy, podľa ich počtu zvážili ďalší postup: ak bolo „domácich“ veľa, utiekli späť na svoje územie. Ak narazili iba na osamelé jedince, zaútočili. Samce ubili a dohrýzli na smrť, mláďatá usmrtili a zožrali. Samice však zvyčajne nezabíjali.

Budovanie ríš?

Príčinou tohto správania je údajne boj o územie. „Strategickými“ útokmi šimpanzy z Ngogo nakoniec vytlačili konkurenčnú skupinu. Minulý rok totiž podľa vedcov prestali s „kontrolovaním“ hraníc a zabrali nové územie. Svoje tak rozšírili asi o pätinu: najmä o stromy s ovocím.

Takéto správanie umožňuje hominidom podľa vedcov vytvoriť lepšie podmienky pre silnejšie kmene. Evolučná výhoda by tak mohla vysvetľovať aj podobnú tendenciu u ľudí: snahu budovať a viesť veľké ríše.

Najnovšie vedecké objavy nájdete na veda.sme.sk. Vedu SME hľadajte aj na Twitteri alebo na Facebooku.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Premiér Igor Matovič.
Dobré ráno

Dobré ráno: Špeciálny prokurátor Kováčik defacto skončil

Slovenská justícia sa otriasa v základoch.

Podcast Dobré Ráno.
Minister financií Eduard Heger na tlačovej konferencii o národnom reformnom pláne.
Od soboty sa ulice vyprázdnia.

Neprehliadnite tiež

Kanadsko-americký bývalý iluzionista James Randi, ktorý podstatnú časť kariéry strávil vyvracaním tvrdení o nadprirodzene, zomrel vo veku 92 rokov.

Dávne stopy naznačujú príbeh nebezpečnej púte

Stopy majú viac ako desaťtisíc rokov.

Umelecká predstava o putovaní ženy s batoľaťom cez územie, ktoré je dnes v Národnom parku White Sands. Jej stopy sa zachovali viac ako desaťtisíc rokov, vedci ich teraz podrobili detailnej analýze. KLIKNITE PRE ZVÄČŠENIE.