Naši príbuzní sa na človeka podobajú aj pri bojoch o teritóriá. Systematicky vyhladzujú "vojakov".
BRATISLAVA. Šimpanzy sa znovu priblížili k ľuďom. Tentoraz však v negatívnom zmysle. Vedci zistili, že podobne ako človek vedú systematické vojny plné záškodníckych akcií. Dôvodom je územie.
Útok na jednotlivcov
Zoológovia už dávno zistili, že šimpanzy podobne ako mnohé iné zvieratá vedú boje o teritórium. Útočia aj na iné skupiny hominidov, niekedy zabíjajú ich mláďatá a požierajú ich. Že by však mohlo ísť o dlhodobé, viacročné úsilie s jedným cieľom, nevedeli vedci preukázať. Teraz sa to podarilo tímu z americkej Michiganskej univerzity, ktorý o tom informoval v magazíne Current Biology.
Vedci pod vedením Johna Mitaniho pozorovali desať rokov asi stopäťdesiatčlennú skupinu primátov v ugandskom národnom parku Kibale. Zistili, že táto skupina po celý čas podnikala výpady k hraniciam svojho územia. Samce sa pritom správali zvláštne.
Väčšinou hlučné a škriepiace sa mužské jedince vytvárali raz za dva týždne akúsi „trestnú“ výpravu dvadsiatich opíc a vyberali sa k hraniciam územia. Potom vstúpili na územie konkurenčnej skupiny a snažili sa byť čo najtichšie. „Je jasné, že hľadali jedince inej komunity,“ povedal podľa New York Times Mitani.
Ak potom narazili na cudzie šimpanzy, podľa ich počtu zvážili ďalší postup: ak bolo „domácich“ veľa, utiekli späť na svoje územie. Ak narazili iba na osamelé jedince, zaútočili. Samce ubili a dohrýzli na smrť, mláďatá usmrtili a zožrali. Samice však zvyčajne nezabíjali.
Budovanie ríš?
Príčinou tohto správania je údajne boj o územie. „Strategickými“ útokmi šimpanzy z Ngogo nakoniec vytlačili konkurenčnú skupinu. Minulý rok totiž podľa vedcov prestali s „kontrolovaním“ hraníc a zabrali nové územie. Svoje tak rozšírili asi o pätinu: najmä o stromy s ovocím.
Takéto správanie umožňuje hominidom podľa vedcov vytvoriť lepšie podmienky pre silnejšie kmene. Evolučná výhoda by tak mohla vysvetľovať aj podobnú tendenciu u ľudí: snahu budovať a viesť veľké ríše.
