FOTO – ARCHÍV
nie fotografií nahých mužov, žiadosti o uvádzanie intímnych osobných údajov (napríklad čísla podprsenky) a žiadosti o „kybersex“.
Podľa výskumu len 7 percent obťažovaných dievčat povedalo o takýchto zážitkoch svojim rodičom. Takmer tretina uviedla, že o sexuálnom obťažovaní nepovedia nikdy nikomu a viac než pätina dievčat vyhlásila, že „sexuálne obťažovanie je také časté, že to ani nestojí za reč“.
Ako uviedla pre časopis Wired výskumníčka Whitney Robanová, dievčatá svojim rodičom o nepríjemných zážitkoch nehovoria, pretože sa boja, že „z toho, čo sa stalo, budú obviňovať ich alebo im úplne zakážu prístup na internet“. Pritom sú však emocionálne nestabilné a pripúšťajú, že majú problémy s tým, ako reagovať na sexuálne obťažovanie či napríklad na náhodné zhliadnutie sexuálneho obsahu na internete.
Pri posudzovaní, že aké správanie je na internete ešte bezpečné a čo je naopak rizikové, sa 84 percent dievčat spolieha na svoj vlastný úsudok. Päťdesiatjeden percent bolo poučených svojimi rodičmi, 46 percent získava rady z médií, 29 percent od učiteľov a priateľov a 4 percentá uviedli, že „žiadne správanie nie je na internete nevhodné, pretože nejde o skutočnosť“.
Väčšina mladých dievčat si želá, aby sa ich rodičia viac zaujímali o ich „internetové životy“ (58 percent uvádza, že vo využití počítačov sú zdatnejšie, než ostatní členovia rodiny) a aby pochopili, že internet im prináša množstvo pozitív – upevňuje ich spoločenské sebavedomie a umožňuje vyjadrovať pocity, ktoré by inak s ostatnými nemohli zdieľať.
Napriek spomínaným negatívnym skúsenostiam štyri z piatich dievčat uvádzajú, že na internete sa cítia úplne bezpečne. Dievčatá sa takmer bez výnimky cez internet s chlapcami rozprávajú radšej, než „naživo“. „Pri internetovej komunikácii je menší dôraz na to, ako dievča vyzerá, a tie, ktoré nie sú so svojím výzorom spokojné, o ňom môžu na internete klamať a vďaka tomu sa cítiť pri rozhovore s chlapcami prirodzenejšie,“ píše sa v správe z výskumu.
(rha)
