AGADIR, BRATISLAVA. Medzinárodná dohoda na love veľrýb uviazla v slepej uličke a víťazmi nie sú ani veľrybári, ktorí môžu naďalej loviť asi 1500 veľrýb ročne. Jediný, kto si vydobyl nové právo, je Grónsko, ktoré bude môcť po 25 rokoch loviť vráskavce dlhoplutvé.
Lovecké krajiny Nórsko, Island a Japonsko naďalej nemôžu legálne loviť na komerčné účely. Medzinárodná veľrybárska komisia s vyše 80 členskými krajinami minulý týždeň v Agadire nedosiahla kompromis. Jej návrh povoliť po 25 rokoch komerčný lov veľrýb na desať rokov výmenou za menej ulovených rýb podporili lovecké krajiny aj mnohí ochranári. Kľúčové krajiny ako Austrália však chceli dosiahnuť úplný zákaz lovu veľrýb. Rozhodnutie sa tak opäť o rok odkladá, čo neteší ochranárov ani lovcov.
Napätie medzi nimi totiž stúpa. Veľrybári lovia na takzvané „výskumné účely“, hoci často končia ich úlovky na stoloch. Hlavne v Japonsku sa stáva čoraz viac konfliktov medzi veľrybármi a ekologickými aktivistami. Spokojnejší sú akurát domorodci v štyroch krajinách vrátane Grónska, čo môžu loviť veľryby na obživu podľa kvót.
Lovecké štáty argumentujú, že lov veľrýb je ich tradíciou. Ochranárom sa však zdá, že zachádza priďaleko.
