Archimedes
BRATISLAVA. Pred hradbami mesta sa usadilo nepriateľské vojsko. Z mora sa dvíhajúce hradby obkľúčili lode plné vojakov. Bolo ich priveľa a armáda prisilná, porážka obrancov bola iba otázkou času. Na hradbách sa však zrazu zaleskli obrovské zrkadlá. Slávny vynálezca odhalil svoju najnovšiu zbraň. Z lodí začali šľahať plamene, vojaci v strachu skákali do mora a mnohí sa utopili.
Toľko hovorí legenda, skutočnosť však mohla byť ešte oveľa čudesnejšia. Z hradieb mohli zahrmieť silné zvuky a na paluby lodí dopadli zápalné nálože. Nehovoríme o prvom použití kanónov v neskorom stredoveku či renesancii. Vrátiť sa musíme do staroveku. Je antika, Rimania útočia na Syrakúzy a slávnym vynálezcom je Archimedes.
Zrkadlo? Skôr delo
Sicílske Syrakúzy, dnes súčasť Talianska, sa v treťom storočí pred naším letopočtom pridali ku Kartágu a bojovali v druhej púnskej vojne proti Rimanom. V tom čase žil v gréckej kolónii aj Archimedes. Zúčastnil sa na obrane mesta, ku ktorej údajne prispieval rôznymi vynálezmi a zlepšeniami. Obľúbený mýtus, ktorý pravdepodobne vznikol až v stredoveku, dokonca hovorí o systéme zrkadiel, ktorým podpaľoval útočiace rímske lode.
O takomto postupe však nejestvuje nijaký dobový záznam. Aj keď viaceré tímy vedcov a študentov ukázali, že možné to bolo. Ak sa lode nepohybovali, ich drevo nebolo príliš hrubé a Archimedes dokázal skoncentrovať lúče z viacerých veľkých zrkadiel do toho istého miesta.
Cesare Rossi, inžinier a profesor z talianskej Neapolskej univerzity, však vo svojej novej knihe História zariadení a strojov vedy tvrdí, že Archimedovou zázračnou zbraňou bolo čosi iné. Vraj používal akési antické parné delo, ktoré strieľalo duté hlinené projektily naplnené zápalnou zmesou a dokázalo šesťkilogramovú muníciu poslať na vzdialenosť asi stopäťdesiat metrov. Pri dopade sa hlinený obal rozbil a okolie začalo horieť.
Ako náplň sa mohla používať chemická zmes, ktorú neskôr Byzantínci využívali ako zbraň pri takzvanom gréckom ohni. Zmes horela aj pri styku s vodou a nešla ľahko uhasiť. Presná receptúra sa však časom stratila.
Leonardo aj Plutarchos
Priame dôkazy, že Archimedes poznal princíp primitívneho dela, nejestvujú. Podľa Rossiho však jestvuje množstvo nepriamych. V 15. storočí parné delo načrtol vo svojich poznámkach Leonardo da Vinci a odvolával sa pritom na Archimeda. Plutarchos, ktorý žil v prvom a druhom storočí, vo svojich historických zápisoch hovorí o akomsi valcovitom zariadení, ktoré prinútilo obliehajúcich rímskych vojakov utiecť od syrakúzskych múrov.
Staroveký lekár Galén podľa magazínu LiveScience tiež spomínal akési zápalné zariadenie, ktoré sa používalo proti rímskym lodiam. Podľa Rossiho sa však jeho texty nedajú preložiť ako zápalné zrkadlá.
O delách sa verilo, že do Európy sa dostali z Číny alebo z arabského sveta. Ukazuje sa však, že ich fungovanie mohol poznať už antický svet. Ani ich prípadné použitie však neubránilo Syrakúzy. Rimania mesto dobyli a zavraždili aj slávneho vynálezcu.
Legenda hovorí, že aj keď jestvoval príkaz génia ušetriť, počas nejakých výpočtov mu rímsky vojak zničil jeho náčrty - zrejme v piesku. Archimedes mal vtedy povedať slávnu vetu „nerušte moje kruhy“. Urazený vojak potom starovekého génia prebodol.
