Narodil sa pred 170 rokmi.
Edward D. Cope
Narodil sa 28. júla 1840.
Od 70tych rokoch 19. storočia pátral po kostiach starých živočíchov.
Zomrel 12 . apríla 1897.
Edward Cope bol od mladosti nadšeným pozorovateľom prírody. Umožňoval mu to život vo veľkom dome v blízkosti Philadelphie, ktorý bol vďaka rozsiahlym pozemkom botanickou aj zoologickou záhradou súčasne. Jeho otec Alfred, bohatý kvaker, ho zo začiatku podporoval v štúdiu prírodovedných disciplín, no keď mal Edward šestnásť, vybral preň profesiu farmára.
Ryby, plazy, dinosauryEdward považoval farmu za nudné miesto. Chcel byť prírodovedcom. Presvedčil otca, aby mu zaplatil štúdium na Pennsylvánskej univerzite a neskôr aj hodiny u významných amerických anatómov a paleontológov. Učil sa veľmi rýchlo, získal vytúžené miesto v Smithsonovskom inštitúte.
Rýchly pokrok v paleontológii mu umožnil opisovať kosti fosílnych druhov. Svoj prvý vedecký článok Cope napísal, keď mal len devätnásť rokov. Okamžite sa stal uznávaným odborníkom v herpetológii (veda o plazoch) a ichtyológii, náuke o rybách. V mladosti Cope čítal aj Darwinovu slávnu prácu Cesta prírodovedca okolo sveta, no nemala naň veľký vplyv. Na jej margo iba poznamenal, že obsahuje priveľa geológie. Copeho zaujímal skôr vývoj a opis meniacich sa druhov a paleontológia, zaoberajúca sa životom v dávnych obdobiach Zeme.
Univerzitu však talentovaný mladík nedokončil. V rokoch 1863 - 1864 radšej odišiel do Európy, možno preto, aby sa vyhol účasti v americkej občianskej vojne. Sám však tvrdil, že si chcel najmä rozšíriť znalosti. V Nemecku, vo Veľkej Británii, v Rakúsku, vo Francúzsku a v ďalších krajinách sa skutočne stretával s vtedajšou vedeckou elitou.
Zoznámil sa tam nielen s vykopávkami obrovských kostí, ktoré zjavne patrili nejakým dávnym príšerám, ale aj s Othnielom Marshom, ktorý mal rovnaké záujmy ako Cope. Najskôr spolupracovali, no potom sa stali nepriateľmi - najväčšími, aké dejiny pátrania po kostiach dinosaurov poznajú.
Vojna o kostiCope aj Marsh, ktorý bol o deväť rokov starší, cestovali po americkom západe so skupinami najatých kopáčov. Hľadali kosti dinosaurov, lebo tieto druhohorné živočíchy ich očarili rozmermi, tvarmi aj druhovou rozmanitosťou.
Časom sa však záujmy oboch rozišli. Mohlo to byť preto, že raz Marsh nachytal Copa pri zlej anatomickej interpretácii fosílie vodného plaza. Cope pracoval horúčkovito a občas rýchlejšie písal ako rozmýšľal, takže zakreslil hlavu plaza na chvost. Marsh na to upozornil a Cope mu to nezabudol.
Copeho scenár vojny o kosti je však iný. Raz ukázal Marshovi bohaté nálezisko kriedových dinosaurov. Keď sa tam vrátil so svojimi ľuďmi, aby začali kopať, našli ho ohradené, lebo Marsh si ho medzitým kúpil.
Cope aj Marsh sa pritom pohybovali v oblastiach, kde narážali na dinosaurie fosílie doslova na každom kroku. Údajne každý týždeň vykopali ich armády okolo tony kostí. Popri tom sa stihli zaoberať aj špionážou, aj otvoreným prieskumom nepriateľských pozícií. Ako v skutočnej vojne.
Kto bude jednotka?Marsh a Cope sa už nechceli o slávu deliť. V „dinosaurej“ vojne šlo najmä o to, kto sa stane v hľadaní kostí pravekých obrov jednotkou. Marsh písal o svojich objavoch v časopise American Journal of Science, Cope si kúpil prestížny magazín American Naturalist.
Keď sa Cope dozvedel, že Marsh nepíše svoje články sám, ale má na to najatých ľudí, napísal do newyorského Heraldu. Okrem nečestnosti a nekompetentnosti Marsha obvinil z plagiátorstva a z toho, že rozbíja fosílie, aby ich nemohol nik iný vidieť. Tak sa dostala ich súkromná vojna na verejnosť.
Urazený Marsh odpovedal. Cope je nielenže duševne nevyrovnaný (čo bola pravda, lebo Cope bol depresívny typ), ale ešte aj kradne fosílie z cudzích zbierok. Písal o ňom opovržlivo ako o malom mužovi s veľkou hlavou. Spor napokon zostal nerozhodnutý. Obaja paleontológovia dovedna našli a opísali okolo 130 druhov dinosaurov, medzi ktorými je aj ten najslávnejší - Tyrannosarus rex.
Cope zomrel za nevyjasnených okolností v roku 1897, vyčerpaný finančne aj psychicky, no jeho povesti napodiv vojna o kosti príliš neuškodila. Spolupracovníci o ňom hovorili ako o štedrom, priamom a čestnom človeku, ktorý okrem toho získal ešte aj veľa prestížnych vedeckých ocenení.
Marsh ho prežil iba o dva roky. Ako keby bez Copa jeho život stratil význam.
