ĽUDIA A UDALOSTI

Farma ani Darwin ho nezaujímali

Američan Edward Drinker Cope bol jedným z najvýznamnejších paleontológov 19. storočia. Opísal stovky druhov rýb, plazov a vyše 60 druhov dinosaurov.

Narodil sa pred 170 rokmi.

Edward D. Cope

Narodil sa 28. júla 1840.
Od 70­tych rokoch 19. storočia pátral po kostiach starých živočíchov.
Zomrel 12 . apríla 1897.
Edward Cope bol od mladosti nadšeným pozorovateľom prírody. Umožňoval mu to život vo veľkom dome v blízkosti Philadelphie, ktorý bol vďaka rozsiahlym pozemkom botanickou aj zoologickou záhradou súčasne. Jeho otec Alfred, bohatý kvaker, ho zo začiatku podporoval v štúdiu prírodovedných disciplín, no keď mal Edward šestnásť, vybral preň profesiu farmára.

Ryby, plazy, dinosaury

Edward považoval farmu za nudné miesto. Chcel byť prírodovedcom. Presvedčil otca, aby mu zaplatil štúdium na Pennsylvánskej univerzite a neskôr aj hodiny u významných amerických anatómov a paleontológov. Učil sa veľmi rýchlo, získal vytúžené miesto v Smithsonovskom inštitúte.

Rýchly pokrok v paleontológii mu umožnil opisovať kosti fosílnych druhov. Svoj prvý vedecký článok Cope napísal, keď mal len devätnásť rokov. Okamžite sa stal uznávaným odborníkom v herpetológii (veda o plazoch) a ichtyológii, náuke o rybách. V mladosti Cope čítal aj Darwinovu slávnu prácu Cesta prírodovedca okolo sveta, no nemala naň veľký vplyv. Na jej margo iba poznamenal, že obsahuje priveľa geológie. Copeho zaujímal skôr vývoj a opis meniacich sa druhov a paleontológia, zaoberajúca sa životom v dávnych obdobiach Zeme.

Univerzitu však talentovaný mladík nedokončil. V rokoch 1863 - 1864 radšej odišiel do Európy, možno preto, aby sa vyhol účasti v americkej občianskej vojne. Sám však tvrdil, že si chcel najmä rozšíriť znalosti. V Nemecku, vo Veľkej Británii, v Rakúsku, vo Francúzsku a v ďalších krajinách sa skutočne stretával s vtedajšou vedeckou elitou.

Zoznámil sa tam nielen s vykopávkami obrovských kostí, ktoré zjavne patrili nejakým dávnym príšerám, ale aj s Othnielom Marshom, ktorý mal rovnaké záujmy ako Cope. Najskôr spolupracovali, no potom sa stali nepriateľmi - najväčšími, aké dejiny pátrania po kostiach dinosaurov poznajú.

Vojna o kosti

Cope aj Marsh, ktorý bol o deväť rokov starší, cestovali po americkom západe so skupinami najatých kopáčov. Hľadali kosti dinosaurov, lebo tieto druhohorné živočíchy ich očarili rozmermi, tvarmi aj druhovou rozmanitosťou.

Časom sa však záujmy oboch rozišli. Mohlo to byť preto, že raz Marsh nachytal Copa pri zlej anatomickej interpretácii fosílie vodného plaza. Cope pracoval horúčkovito a občas rýchlejšie písal ako rozmýšľal, takže zakreslil hlavu plaza na chvost. Marsh na to upozornil a Cope mu to nezabudol.

Copeho scenár vojny o kosti je však iný. Raz ukázal Marshovi bohaté nálezisko kriedových dinosaurov. Keď sa tam vrátil so svojimi ľuďmi, aby začali kopať, našli ho ohradené, lebo Marsh si ho medzitým kúpil.

Cope aj Marsh sa pritom pohybovali v oblastiach, kde narážali na dinosaurie fosílie doslova na každom kroku. Údajne každý týždeň vykopali ich armády okolo tony kostí. Popri tom sa stihli zaoberať aj špionážou, aj otvoreným prieskumom nepriateľských pozícií. Ako v skutočnej vojne.

Kto bude jednotka?

Marsh a Cope sa už nechceli o slávu deliť. V „dinosaurej“ vojne šlo najmä o to, kto sa stane v hľadaní kostí pravekých obrov jednotkou. Marsh písal o svojich objavoch v časopise American Journal of Science, Cope si kúpil prestížny magazín American Naturalist.

Keď sa Cope dozvedel, že Marsh nepíše svoje články sám, ale má na to najatých ľudí, napísal do newyorského Heraldu. Okrem nečestnosti a nekompetentnosti Marsha obvinil z plagiátorstva a z toho, že rozbíja fosílie, aby ich nemohol nik iný vidieť. Tak sa dostala ich súkromná vojna na verejnosť.

Urazený Marsh odpovedal. Cope je nielenže duševne nevyrovnaný (čo bola pravda, lebo Cope bol depresívny typ), ale ešte aj kradne fosílie z cudzích zbierok. Písal o ňom opovržlivo ako o malom mužovi s veľkou hlavou. Spor napokon zostal nerozhodnutý. Obaja paleontológovia dovedna našli a opísali okolo 130 druhov dinosaurov, medzi ktorými je aj ten najslávnejší - Tyrannosarus rex.

Cope zomrel za nevyjasnených okolností v roku 1897, vyčerpaný finančne aj psychicky, no jeho povesti napodiv vojna o kosti príliš neuškodila. Spolupracovníci o ňom hovorili ako o štedrom, priamom a čestnom človeku, ktorý okrem toho získal ešte aj veľa prestížnych vedeckých ocenení.

Marsh ho prežil iba o dva roky. Ako keby bez Copa jeho život stratil význam.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Tech

Inzercia - Tlačové správy

  1. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska
  2. Špeciálna príloha: Krížovky na leto
  3. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku
  4. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo?
  5. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  6. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť
  7. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie
  8. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice?
  9. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení
  10. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia
  1. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska
  2. Špeciálna príloha: Krížovky na leto
  3. Najpredávanejšou jazdenkou v tuzemsku bola Škoda Octavia
  4. Gopass-dovolenka, ktorá sa oplatí
  5. OMV robí dovolenku pre vodičov oddychom
  6. OMV robí dovolenku pre vodičov oddychom
  7. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku
  8. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo?
  9. Dubravské Čerešne majú sladké prekvapenie pre najrýchlejších!
  10. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne
  1. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne 34 980
  2. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo? 23 255
  3. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí 16 654
  4. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska 15 062
  5. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie 9 831
  6. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť 5 370
  7. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice? 5 054
  8. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení 3 512
  9. Špeciálna príloha: Krížovky na leto 2 786
  10. Pivovar Šariš rozdá tisíce eur, o časti peňazí rozhodnú ľudia 2 681

Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Môj dom, môj hrad. Sternbergovci si to môžu povedať už 800 rokov

So súrodencami sa tu pretekali na trojkolkách, pre miestnych robili omše. Na súkromnom hrade Český Šternberk hradný pán stále býva.

SVET

Únia zatvára hranice. Opúšťa tým myšlienky Schengenu

Z núdzových opatrení sa stávajú dlhodobé.

PLUS

Prísne tajné. Ako sa zrodila najhoršia zbraň v dejinách

Ako sa vznikla najhoršia zbraň ľudstva.

ŠPORT

Sagan skončil v štrnástej etape štvrtý, po skvelom závere vyhral Fraile

Opäť zvýšil náskok v bodovacej súťaži.

Neprehliadnite tiež

Čo robiť, aby sa vám v lete neprehrieval telefón

Nedávajte telefón do mrazničky.

Podcast Klik

Klik: Prečo sa ľudia nechávajú očipovať

Prehľad technologických správ týždňa.

PODCAST ZOOM

Zoom: Globálne otepľovanie ukázali cyklistické preteky

Čo nám cyklistika hovorí o zmene klímy.