Možno už o rok sa do amerických obchodov dostane prvé mäso z geneticky upraveného zvieraťa. Tamojšie úrady zrejme schvália modifikovaného lososa obyčajného.
GM potraviny
Geneticky modifikované plodiny sa na trh dostali už v deväťdesiatych rokoch. Ide iba o rastliny.
Známe úpravou sú kukurica, sója, repka olejná či bavlna.
V posledných rokoch sa vyvíjajú aj GM živočíchy: rôzne upravené prasatá či ryby.
Vedci tento vývoj obhajujú potrebou nakŕmiť svet, kritici hovoria o neznámom území.
BRATISLAVA. Vyrásť dokáže dvakrát rýchlejšie ako jeho nevyšľachtení príbuzní. Taký je nový druh geneticky upraveného (GM) lososa, ktorý by sa o rok až tri roky mohol dostať do amerických supermarketeov.
Rybu „vytvorenú“ spoločnosťou AquaBounty Technologies už v súčasnosti posudzuje americký vládny úrad Správy potravín a liečiv. GM losos už údajne splnil päť zo siedmich podmienok toho, aby sa ryba dostala do obchodov. Úrad pritom takéto geneticky upravené živočíchy posudzuje prísnejšie. Spadajú totiž do kategórie veterinárnych drog a liekov.
Ak by sa však podarilo splniť všetky a správa by lososa do obchodov pustila, išlo by o revolučný prielom pre biotechnologický priemysel. Išlo by o prvého geneticky upraveného živočícha, ktorý sa dostane na stôl aj širokej verejnosti.
Dosiaľ sú k dispozícii len geneticky upravené rastliny ako kukurica alebo sója. Britský denník Daily Telegraph však upozorňuje, že značná časť vajec, mäsa či mliečnych výrobkov pochádza zo zvierat, ktoré kŕmili práve takýmito GM plodinami.
To isté, no rýchlejšieTri roky zvyčajne trvá, kým dosiahne losos obyčajný dospelosť. Spôsobuje to fakt, že ryba neprodukuje v chladnom počasí rastový hormón. Pomocou génov lososa kráľovského a lososa príbuznej ryby z čeľade sliznáčovitých však vedci dosiahli, že upravený losos vyrastie za šestnásť až osemnásť mesiacov.
V tom čase sa rast ryby prirodzene zastaví. „Nebudete mať lososa vo veľkosti Hindenburgu,“ povedal pre New York Times Ronald Stotish, riaditeľ AquaBounty. „Dosiahnete len želanú váhu v oveľa kratšom čase.“
Upravená ryba je pritom na nerozoznanie od klasického lososa obyčajného: má rovnakú chuť, farbu, zloženie vitamínov, minerálov či mastných kyselín.
To je dobrá správa najmä pre rybie farmy. Mohli by tieto vodné stavovce častejšie vyloviť, čím by dokázali dodávať lososie mäso na trhy efektívnejšie. Genetici však hovoria, že nový losos by mohol pomôcť aj divokej prírode.
Konzumenti lososov by už neboli odkázaní na neistý úlovok rybárov a nadmerný výlov týchto rýb. Americké firma z Massachusetts navyše tvrdí, že ich GM losos nie je pre prírodu nebezpečný, nedokáže sa totiž rozmnožovať. Firme to zároveň umožňuje vlastniť monopol na ikry upraveného živočícha.
Chránia prírodu?Ak sa americký GM losos dostane na trh, pôjde o precedens. Na zákaz predaja preto vyzývajú viaceré organizácie. Protestujú podobne ako v prípade geneticky upravených plodín a tvrdia, že nie je dostatočne preskúmaný dlhodobý vplyv takýchto produktov na človeka. Ak by však losos cez proces schvaľovania prešiel, hovorí sa už o geneticky upravených ošípaných.
Zástancovia takejto modifikácie rastlín a živočíchov pripomínajú, že môže vyriešiť celosvetový nedostatok potravín. Zároveň umožňuje efektívnejšiu produkciu, ktorá vytvorí väčší priestor pre prírodu bez zásahov človeka.
Najnovšie vedecké objavy nájdete na veda.sme.sk. Vedu SME hľadajte aj na Twitteri alebo na Facebooku.
