Saharu chcú prehradiť kilometrami stromov a trávy, v Ríme odhalili najstaršie tváre apoštolov a spoločného predka človeka a neandertálca stále nepoznáme. Našťastie, veda zaujíma ľudí viac ako šport. Podľa európskeho prieskumu.
Mať v krajine Saharu nie je asi najpríjemnejšia vec. Najmä ak sú vám ukradnuté biotopy a chcete nakŕmiť hľadujúce obyvateľstvo, ktoré vám každú chvíľu hrozí nejakou kmeňovou vojnou. Možno aj preto sa jedenásť afrických krajín dohodlo na projekte, ktorý by mal zabrániť rozširovaniu tejto púšte. Veľký zelený múr, akási obdoba toho čínskeho, bude nielen vidieť z kozmu, ale mal by priniesť aj úrodnú pôdu a pastviny pre dobytok domorodcov. Už len zabezpečiť, aby sa sedemtisícsedemsto kilometrov dlhý pás zelene platený aj z peňazí Svetového fondu na ochranu prírody vysadil. A aby neskončil – v duchu tradícií medzinárodnej pomoci smerujúcej do Afriky – ako kvetináče vo vilách miestnych lídrov.
Človek vzpriamený nebol prvý človek vzpriamený. Viac ako tri a pol miliónov rokov starý nález kostry hominida druhu Australopithecus afarensis naznačuje, že vzpriamene chodila už naša prapríbuzná Lucy. Keď už sme pri tých predkoch, už vieme, že neandertálci a naši priami predchodcovia sa krížili. Čo však nepoznáme, je ich spoločný spojovací článok. Aida Gómezová Roblesová sa však domnieva, že tento predok nežil pred 500-tisíc rokmi, ale pred miliónom rokov. Navyše, tohto hominida sme dodnes neobjavili.
Objavili sme však najstaršie podobizne štyroch údajných Ježišových učeníkov. Podobizne troch z dvanástky Kristových apoštolov a Pavla z Tarzu odkryli vedci pomocou laseru v katakombách neďaleko rímskej Baziliky svätého Pavla za hradbami. Tváre mladíkov pochádzajú z prelomu štvrtého a piateho storočia a donedávna ich ukrývali nánosy uhličitanu vápenatého. Ostáva už len zistiť, kto stál ako model.
Viera je vlastne celkom zvláštna vec. Pred tisíckou rokov sme verili, že Zem je plochá doska. Pár storočí dozadu, že všetko sa okolo nej točí. Ani nie pred sto rokmi, že celý vesmír je naša galaxia. Dnes vieme, že nič z toho nie je pravda a že okolo ostatných hviezd krúžia planéty. Kto vie, raz možno nájdeme podobnú Zemi. Teraz však medzinárodný tím astronómov zistil, že aspoň na ďalšej z nich nie je možný život (ako ho dnes poznáme). Na planéte, ktorú bičujú vetry s rýchlosťou až sedemtisíc kilometrov za hodinu, nie sú práve príjemné podmienky. HD 209458b však ukazuje, aký rôznorodý dokáže byť náš vesmír.
Aby toho boha – Boha (doplň podľa počtu) nebolo málo: pripomíname si desať rokov od okamihu, keď medzinárodný tím vedcov ukončil prvý náčrt mapovania kompletnej ľudskej dedičnejinformácie. Politici to komentovali slovami, že spoznávame jazyk, ktorým Boh stvoril život. My len nesmelo dodávame, že alebo zákonitosti prírody či náhoda.
Nevieme, aký je váš vzťah k futbalu či k športu vo všeobecnosti. Nám však príde prinajmenšom zaujímavé, ako sa tento ritualizovaný akt agresivity stal všeobecnou súčasťou spoločnosti. Ešte zaujímavejšie nám však prídu výsledky pravidelného európskeho prieskumu Eurobarometer. Podľa nich zaujímajú správy o vede viac ľudí, ako správy zo športu. Po postupe slovenských futbalových reprezentantov to síce zrejme neplatí, no dáva nám to aspoň nejakú nádej.
Najnovšie vedecké objavy nájdete na veda.sme.sk. Vedu SME hľadajte aj na Twitteri alebo na Facebooku.
